LUBLIN. Kým druhí chodia na prechádzky, hrajú stolný tenis či na playstation, on priznal, že si vo voľnom čase najradšej pospí.
Pred veľkým zápasom vždy vstáva o trištvrte na osem. Na tom si brankárska jednotka národného tímu futbalistov do 21 rokov Adrián Chovan potrpí. Kým vkročí do šestnástky, tak sa trikrát prežehná.
Vo štvrtok ho čaká možno najemotívnejší zápas jeho doterajšej kariéry. V poslednom súboji A-skupiny na majstrovstvách Európy hráčov do 21 rokov Slovensko vyzve Švédsko.
A čo bude potom? Možno veľká eufória a radosť zo životného úspechu. Alebo smútok, sklamanie a lúčenie sa s partiou.
„Keď sa turnaj skončí, možno sa už niektorí neuvidíme,“ tuší Chovan. Môže to byť posledný zápas jednej z najlepších partií v dejinách národného tímu do 21 rokov.
„Je to veľmi smutné. Na to vôbec nechceme myslieť. Myslíme iba na výhru,“ tvrdí Chovan.
Napriek tomu, že v Trenčíne toho v poslednom období veľa neodchytal, v národnom tíme bol oporou. Tréner Pavel Hapal mu napriek rôznym výhradám okolia vždy veril.
„Nikdy ma nesklamal,“ vravel Hapal.
Čo je pre Slovákov výnimočné?
Hapal nezvykne vyzdvihovať jednotlivcov, hovorí o tíme. Niektorí tréneri si potrpia na striktné pravidlá, napríklad zakazujú hráčom telefóny. Podobne je na tom aj český kouč.
„Počas obedov či mítingov nikto nesmie mať zapnutý telefón. Ak niekomu zazvoní, dostane pokutu. Hráči majú kasu a navzájom si to strážia. Inak môžu využívať telefóny, ako chcú,“ hovorí Hapal.
Hráčov po izbách nekontroluje. „Niekto potrebuje ísť spať o ôsmej, niekto o jedenástej. Sami musia vedieť, čo si môžu dovoliť a čo nie,“ naznačuje.
Moravanovi sa na Slovákoch páči podľa jeho slov jedna podstatná vec. Aká?