Dokázal to, čo ešte žiadny iný Slovák. Trpím, aby som mal radosť, tvrdí Hámor

Peter Hámor na vrchole Dhaulágiri, osemtisícovky, ktorou skompletizoval korunu Himalájí.
Peter Hámor na vrchole Dhaulágiri, osemtisícovky, ktorou skompletizoval korunu Himalájí. (Autor: ARCHÍV P. H.)

Máme vlastné pravidlá a tie sú dosť tvrdé. Kto sa k našej partii pridá, musí ich prijať, tvrdí slovenský horolezec.

Aj na tieto otázky reagoval slovenský horolezec Peter Hámor:

Má Peter Hámor na expedíciách vlastného kuchára?

Ako je možné si v komplikovaných podmienkach uľaviť?

Aké to je, keď do človeka udrie blesk?

Prečo niektorí horolezci o svojich výkonoch klamú?

Čo si myslí Peter Hámor o budúcnosti nášho výškového lezenia?

Posadil sa na lavičku v parku pred popradským mestským úradom, zapálil si cigaretu a uchlipol z kávy. Taká normálna ranná pohodička.

PETER HÁMOR je zatiaľ jediný Slovák, ktorý okrem himalájskych a karakoramských osemtisícoviek vystúpil aj na najvyššie vrcholy všetkých kontinentov. Korunu Himalájí zavŕšil v máji tohto roka, keď s Michalom Sabovčíkom vyliezli na vrchol Dhaulágiri.

Podarilo sa vám vyliezť na všetkých štrnásť osemtisícoviek sveta a dosiahli ste Korunu Himalájí. Neuberie vám to teraz z motivácie?

"Dosiahnuť Korunu Himalájí pre mňa nebola nikdy skutočná motivácia. Stále som to hovoril, a nik mi neveril. Ak by to bol môj hlavný cieľ, tak by som ju skompletizoval už pred pár rokmi. Od začiatku by som po nej šiel cielene. Ale pre mňa boli lákavejšie expedície, kde bola zaujímavá cesta alebo kamaráti.

Môžete si vymyslieť plán a potom zháňať spolulezcov, no mne sa to absolútne nepáči. Radšej sa dohodnem s chlapcami, s ktorými je mi dobre, s ktorými sa poznám. Kamarát je pre mňa dôležitejší ako skompletizovanie nejakej koruny. Je to fajn, lebo vždy vás to ťahá tam, kde ste ešte neboli, ale nie vždy je to hlavný motív. Na jar by som rád opäť vycestoval do Himalájí. Mám tam uskladnené všetky svoje horolezecké veci. Už ani nemám kam inam ísť."

Máte ešte nejaké horolezecké sny či výzvy?

Vizitka Petra Hámora:

Narodil sa 18. septembra 1964 v Poprade. Mladý Tatranec rád športoval, venoval sa hokeju, neskôr futbalu, no potom mu učarili hory. Z Tatier sa dostal do Álp a odtiaľ do Himalájí.

Prvou osemtisícovkou, na ktorú vyliezol, bola rovno tá najvyššia. Na Mount Everest vyliezol s Vladimírom Zbojom 19. mája 1998. Na vrchole rozvinuli na príkaz prezidenta expedície Vladimíra Ondruša vlajku HZDS (expedíciu sponzorovalo štúdio Koliba a agentúra Donar).

Po návrate sa proti spolitizovaniu expedície ohradil a odmietol sa tiež zúčastniť na mítingoch HZDS.

„Ja som tam nechal všetky sily, fyzické aj psychické, urobil som, čo som mohol. Len mi je smutno, že všetko sa točí okolo vlajky a samotný výstup zostal bokom," uviedol.

Hámor je jedným z 36 horolezcov, ktorí stáli na vrchole všetkých 14 osemticísoviek zeme. Na Annapurnu vyliezol dvakrát. Po výstupe na Everest skompletizoval do roku 2003 aj Korunu Zeme - vyliezol na najvyššie vrchy všetkých siedmich kontinentov.

S manželkou Máriou spoluorganizuje v Poprade Medzinárodný festivalu horských filmov.

"Tých je veľa. Horolezci sú zvláštni ľudia v tom, že majú viac cieľov, ako sú schopní za svoj život vyliezť. Život beží a obmedzuje nás čas."

Môžete nejaké ciele načrtnúť?

"Láka ma všetko, o čo sme sa pokúšali, a nevyšlo nám to. Na Manaslu máme cestu, ktorú sme nevyliezli. Teraz na Dhaulágirí sme tiež mali iný cieľ. Chceli sme tam liezť novou cestou. Popri úvodnom výstupe severovýchodným hrebeňom sme mali v pláne liezť ešte jednu cestu, ale nevyšlo to, lebo sme nemali ani čas, ani podmienky. Na Everest máme vymyslenú cestu s Horiom (Colibășanu), aj sme tam boli, ale nevyšli sme ju. Kopcov je veľa."

Mount Everest bola vaša prvá osemtisícovka, na ktorú ste v roku 1998 vyliezli. Vtedy s pomocou podporného kyslíka. Podľa viacerých odborníkov ste mali na to, aby ste to dokázali aj bez neho. Znamená kyslík pre horolezca veľkú pomoc?

"Je to rozdiel v športovom chápaní. Everest je ťažký s kyslíkom aj bez neho. Ale mnohí horolezci vnímajú prídavný kyslík, akoby ste boli potápačom. Zrejme by som naň vtedy vyliezol aj bez neho. Ale nemám žiadny problém s tým, že som mal na Evereste v roku 1998 kyslík.

Netrápi ma to a necítim to tak, že by som preto mal liezť na najvyššiu horu sveta znovu. Tá expedícia bola pre mňa veľmi dôležitá v niečom inom. Zistil som, ako do Himalájí nechcem chodiť. Nemal som z toho dobrý pocit. Odvtedy už boli všetky expedície pre mňa príjemnejšie. Našiel som svoju cestu."

Okrem kyslíka však horolezcom pomáhajú aj šerpovia.

"Tí sú ešte väčšou umelou pomôckou ako kyslík. A toto nikto nerieši. Šerpovia za vás odnesú hore veci. To je, akoby ste išli na Tour de France na tandemovom bicykli a niekto šliape aj za vás. Podľa mňa je to ešte väčší podfuk voči tomu kopcu ako kyslík.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Dokázal to, čo ešte žiadny iný Slovák. Trpím, aby som mal radosť, tvrdí Hámor