Príbeh najslávnejšieho športového páru bol láskou na druhý pohľad

BRATISLAVA. Bola to láska na druhý pohľad. Najskôr do očí, potom do občianskych preukazov. Mladého atléta Emila a rovnako mladú atlétku Danu niekto na malých pretekoch upozornil na zhodu v dátume ich narodenia.

Ukázalo sa, že 19. september 1922 bol pre Zátopkovcov šťastne osudný. Na svet prišli v ten istý deň. Pozreli sa do papierov a dohodli si prvé rande. Sobášili sa v roku 1948. Ako inak, 19. septembra.

Spolu utvorili devätnásť svetových rekordov. Pravda, až na jeden utvoril všetky bežec. V rodine Zátopkovcov však žiadne porovnania – kto je viac – neznamenali nikdy nič.

Hviezdy si urobili dobrý deň

Podľa astrológov by mali byť čosi ako siamské dvojčatá, hoci mamička Zátopková tvrdila, že Emil sa narodil niečo po polnoci, takže bol o niekoľko hodín starší ako Dana.

Emil na to zvykol hovoriť: Mamička si to pamätať nemohla, lebo som pochádzal z ôsmich detí, spomínala pani Dana pri našej návšteve Prahy v roku 2004.

„Hviezdy si z nás urobili dobrý deň, boli sme odlišné nátury. Pravda, okrem toho smiechu. Láska k atletike je samozrejme vecou, ktorá nemá s horoskopmi nič spoločné. Za to, že som si tento kráľovský šport tak veľmi obľúbila aj ja, vďačím výlučne Emilovi.

Viete, ja som bola taká dievka samé hi-hi-hi a ha-ha-ha. Trošku sa prebehnúť, zahrať si. Ťopek (prezývka Zátopka – pozn. red.) bol talent na tvrdý tréning ako nikto na svete. Bol úžasne cieľavedomý i praktický,“ hovorila pre SME pred rokmi.

Pozor, zlý kocúr!

Dom Zátopkovcov stál v zeleni pražskej Tróje. Na bráne „strašila“ tabuľka: Pozor, zlý kocúr! Už prvý dotyk s prostredím, kde pani Dana žila, bol nasiaknutý milotou, humorom, nápadmi. Neskôr však musela dom predať. Už naň fyzicky nestačila. Upratovať, starať sa o záhradu. Stále však chodí na návštevu, zaspomínať si pod obľúbený orechový strom.

S manželom sa „poškriepili“ len na jedinej veci. „Keď sme si sadli pod náš obľúbený orech a otvorili fľašku moravského vínka. Išlo o to, či sa budú spievať valašské alebo slovácke pesničky.

Emil je totiž z Kopřivnice a ja z Uherského Hradišťa,“ vysvetľovala Dana Zátopková.

Emil, syn stolára z Karvinej, vyštudoval vyššiu chemickú priemyslovku v Zlíne, ktorú dotoval Tomáš Baťa. Dana Zátopková-Ingrová zase vyrastala v známej dôstojníckej rodine, väčšinou v Uherskom Hradišti.

Jej krstný otec Jan Sergej Ingr bol ministrom obrany londýnskej exilovej Benešovej vlády počas druhej svetovej vojny.

Meno Ingr v rodnom liste kádrováci po februári 1948 mladej športovkyni prirodzene s radosťou pripomenuli. „Mala som s tým ťažkosti. V rôznych dotazníkoch som ,strýčka‘ v emigrácii musela uviesť. Jeden z právnikov mi však medzi rečou poradil – kmotrovstvo predsa nie je príbuzenský vzťah.“

Z víťazného oštepu je metla

V pani Dane zostalo čosi starosvetské, prvorepublikové. Tichú a hĺbavú spomienku na manžela si nechávala pre seba pri pravidelnom skrášľovaní manželovho hrobu na Valašskom Slavíne v Rožnovskom skanzene.

Rada však oživovala manželove huncútstva. „Emilov humor bol strhujúci. Plný ľudovej múdrosti a vtipných povrávok, v ktorých sme často nachádzali odpovede na prípadné krivdy.

U nás to fungovalo tak, že Emil zabával, ja som bola jeho prvou usmiatou poslucháčkou,“ uviedla tému pani Dana a vysypala zopár Emilových žartov. Aj takých kanadských.

„Svoje víťazné oštepy som si starostlivo schovávala, až som raz zistila, že ich praktik Ťopek začal likvidovať. Zo zlatého helsinského náčinia urobil zmeták, z viacerých zmajstroval vešiaky, z niektorých sú v kôlni hrable. Vraj také dobré drevo sa musí na niečo užitočné použiť.“

Uštval veliteľovho vlčiaka

Niektoré historky sú chronicky známe. Neznámy vojak Zátopek uštval veliteľovho vlčiaka, ktorý sa k nemu pridal s vrtiacim chvostom k tréningu. Na druhý deň pred Zátopkom zaliezol so stiahnutým chvostom do búdy.

Pretože Emil Zátopek nebol obyčajný nadšenec behu, ale najslávnejší český i československý športovec. Z olympijských hier 1948 má zlato z behu na desať kilometrov, na päť kilometrov bol strieborný. O štyri roky na helsinskej olympiáde vyhral za týždeň behy na päť, desať kilometrov i maratón.

Už ako šampión cestou na Strahov súťažil bežne s električkou.

Úspech však priniesol aj komplikácie.

Trest za odvahu

Emil Zátopek bol v rokoch 1948 až 1970 členom Komunstickej strany Československa, ale o politiku sa nezaujímal. Medzi jeho najlepších kamarátov patrili francúzsky vytrvalec Alain Mimoun i belgický prekážkar Gaston Roelants, ktorí boli častými návštevníkmi v dome slávnych manželov v Prahe-Tróji.

V júli 1968 vyšiel protikomunistický manifest Dvetisíc slov, obaja Zátopkovci ho podpísali ako jedni z kľúčových osobností.

Štvornásobný olympijský víťaz po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československej republiky protestoval pred ruským tankom v plukovníckej uniforme proti okupácii.

V časoch normalizácie (od roku 1970) ho vyhodili z armády, zbavili ho všetkých ocenení. Našiel si prácu ako pomocný robotník v podniku Stavebná geológia, v ktorej hĺbil studne.

„Sprvu som tŕpla, že manžela zavrú, bol vysokým dôstojníkom. Ťopek sa nebál ťažkej práce, ale ja som sa bála o neho. Bol skvelý rozprávač. Po práci išiel klasicky do krčmy, kde mu platili rum za rumom,“ hovorila Dana Zátopková, ktorej dovolili trénovať deti.

Rumový kráľ

V roku 1972 pozvali Zátopka na olympiádu v Mníchove. Komunisti ho nechceli pustiť. „Išiel až na zásah nemeckého spolkového kancelára Williho Brandta, ktorý rezolútne vyhlásil – ak nepríde Zátopek na olympiádu, odmietnem štátnu návštevu Československa.

Naši sa absurdne vyhovárali, že Emila nepustí zamestnávateľ. Zrazu prišiel ,befel‘, že Zátopek musí ísť. Celý deň som ho doslova drhla vo vani,“ spomínala pred rokmi Dana Zátopková.

Po novembri 1989 sa zavše objavili kritické hlasy proti manželom Zátopkovým, lebo svoje podpisy pod dokumentom verejne oľutovali.

„On by to nebol urobil, bol na to príliš hrdý. Ja som ho prehovorila. Stával sa z neho ,rumový kráľ‘, bála som sa, že prepadne alkoholu. Raz ho spoznal španielsky novinár ako zablatený a špinavý kope. Prišiel s ním domov. Španiel sa rozplakal: Takto sa staráte o hrdinov? To bol dosť vážny moment na zamyslenie sa,“ vysvetľovala.

„Tak sme naše názory popreli, Emil si našiel prácu v dokumentačnom stredisku vtedajšieho ČSTV (bývalý riadiaci orgán československého športu). Beztak sme dlho nemohli von. Pustili nás spolu až na I. majstrovstvá sveta v Helsinkách 1983. Fíni ho majú za hrdinu. Oslovujú ho: Hive Satu, Peka, čiže Výborne, rozprávkový Peťo, čo je hrdina severských detí.“

Práve na olympiáde v Helsinkách 1952 vyhral Emil tri zlaté medaily v behoch na päť kilometrov, desať kilometrov a v maratóne. Celý atletický svet tvrdí – je to výkon pre večnosť, to už nikto nezopakuje.

Tesne po tom, ako vytrvalec Emil triumfoval v behu na päť kilometrov, získala Dana zlato v hode oštepom.

Zátopkovci sú dodnes najpopulárnejším športovým manželským párom histórie. A v tom ich sotva niekto prekoná.