Má slávne meno a sleduje americkú burzu. Šatan ho spoznal aj bez čísla

BRATISLAVA. Od začiatku hokejovej kariéry ho porovnávali s úspešným otcom. Byť synom Petra Bondru, ktorý dlhé roky patril k elitným kanonierom NHL a so slovenskou reprezentáciu vybojoval titul majstra sveta, je zložité.

Možno aj preto si Dávid Bondra hokejovú kariéru spojil so štúdiom na americkej univerzite, kde pred dvoma rokmi získal bakalársky titul v odbore biznis a financie.

Po dokončení školy sa rozhodol skúsiť šťastie v krajine, kde jeho otec vyrastal.

V slovenskej lige odohral dve sezóny v Poprade. Zaujal aj vedenie slovenskej reprezentácie a dostal sa do nominácie na začiatok prípravy pred májovými majstrovstvami sveta v Dánsku.

„Nomináciu som nečakal. Už som mal kúpené letenky naspäť do Ameriky, keď mi zavolal Miroslav Šatan (generálny manažér reprezentácie - pozn. red.). Ihneď som ich zrušil. Som nervózny, ale aj vzrušený. Reprezentovať Slovensko bol vždy môj sen,“ priznal Dávid Bondra.

Meno nemôže byť nevýhodou

Na jeho prejave počuť zámorský prízvuk. Ak niečo nevedel po slovensky, pomohol si anglickým výrazom. „Prepáčte, že vám všetko nepoviem po slovensky,“ ospravedlňoval sa.

Slovensko reprezentoval naposledy v juniorských kategóriách. Pred ôsmimi rokmi bol na šampionáte osemnástok a o dva roky neskôr na prípravnom turnaji dvadsiatky.

Seniorskú pozvánku dostal prvýkrát až teraz ako 25-ročný. „Otec sa zaňho neprihováral. Bol takisto prekvapený,“ prezradil Šatan.

„Videli sme ho počas sezóny a patrí k lepším korčuliarom. Je mu blízky zámorský štýl, keďže v ňom vyrastal. S menom Bondra prichádzajú vyššie očakávania, ale nemôže to byť jeho nevýhoda, aby sme ho nezavolali,“ dodal.

Šatan ho spoznal aj bez mena

Na prvom tréningu krúžil s dvanástkou na drese. Rovnaké číslo nosil jeho otec, ktorý patril vždy k jeho hokejovým vzorom.

„Otec mi hovoril, že sa nemám báť. Mám stále korčuľovať, lebo len vtedy sa dostanem do šance, z ktorej môže padnúť gól,“ reagoval útočník.

Šatan ho prvýkrát videl naživo, keď mal sedemnásť.