Kedysi hádzala raketou. Teraz slovenská nádej verí, že môže byť v top 50

Vo Fed Cupe ste ako najmladšia členka tímu proti Bielorusku vybojovali dva body. V podstate ste boli líderkou. Prekvapilo vás to?

„Snažím sa to nevnímať. S ostatnými hráčkami sa poznáme odmalička. Neriešime, ktorá je staršia či mladšia. Veľmi si užívame fedcupovú atmosféru a to, že môžeme hrať za jeden tím.“

Aj v kritických momentoch zápasov ste ostali pokojná. Čím to bolo?

„Je iné, keď ste na kurte a keď na lavičke. Keď som pozerala zápasy Janky Čepelovej a Kajky Schmiedlovej, tak som tiež bola veľmi nervózna, ale ako som vošla na kurt, tak to zo mňa opadlo. Akoby prišlo zatmenie. Na oba zápasy som bola veľmi namotivovaná. Chcela som tímu pomôcť. Škoda, že to tentoraz nevyšlo.“

Tieto zápasy vám pomohli získať sebavedomie. Pozeráte sa na nasledujúcu časť sezóny teraz inak?

„Porazila som hráčky z najlepšej svetovej päťdesiatky. Pokúsim sa zobrať si z tých zápasov to najlepšie a zúročiť to.“

Cítite teraz prelom, že môžete ísť vyššie aj v rebríčku?

„Vždy som verila, že mám na to, aby som bola vo svetovej stovke a dokázala porážať každú hráčku. Snažím sa neriešiť, proti komu hrám a sústredím sa na svoju hru. Verím, že je v mojich silách byť aj do päťdesiateho miesta na svete.“

Dávali ste si pred sezónou s trénerom konkrétne ciele?

„Nejaké sme si dali. Ale najlepšie by bolo čo najviac sa posunúť v rebríčku, aby som nemusela na veľkých turnajoch hrávať kvalifikácie. Je to veľmi únavné a sú to ťažké zápasy. Za deň sa potom nedá tak rýchlo zregenerovať a nastúpiť do hlavnej súťaže.“

V zápasoch ste ukázali silnú mentalitu, nenechali ste sa zlomiť. Boli ste taká odmalička?

„Vždy som bola veľká bojovníčka, ale prejavovala som to inak. Keď som bola mladšia, tak som hádzala raketou alebo som na zápasoch aj plakala.