BRATISLAVA. Dvaja najrýchlejší slovenskí šprintéri začínali ako futbalisti. Príbeh Jána Volka, ktorý hrával do pätnástich rokov za bratislavské Domino, je už známy.
Zaujímavý športový osud má za sebou aj 22-ročný Šimon Bujna. Ešte v júni minulého roka obliekal dres treťoligového klubu z Ivanky pri Dunaji.
Všetko sa zmenilo po rýchlostných testoch na fakulte telesnej výchovy a športu. Vyplynulo z nich, že má extrémny talent na šprinty.
Až taký, že po šiestich týždňoch tréningov pod vedením atletickej trénerky Dany Horskej vyhral majstrovstvá Slovenska v behu na 200 metrov.
Vo svojej prvej halovej sezóne zaostal na 60 metrov za Jánom Volkom len o tri stotiny sekundy.
Po pätnástich mesiacoch atletického tréningu sa dostal aj na majstrovstvá Európy do Berlína.
Jeho príbeh udivuje aj jeho bývalých futbalových trénerov a spoluhráčov.
S dlhými vlasmi vyzeral ako dievča
Bujna začínal s futbalom v rodných Vajnoroch. V jedenástich sa celá rodina presťahovala do Ivanky pri Dunaji, kde začal hrávať za mladších žiakov.
„Bol to malý a vlasatý chlapec. Niektorí ľudia si mysleli, že s nami trénuje dievča, keďže mal naozaj dlhé vlasy, ktoré mu pasovali,“ spomína jeho mládežnícky tréner Pavol Kinčeš.
V žiackej kategórii ho trénoval tri sezóny. To, že by od začiatku vynikal veľkou rýchlosťou, si nepamätá.