Inter stále padal, až prepadol

Smutní hráči Interu po poslednom zápase v Močenku.
Smutní hráči Interu po poslednom zápase v Močenku. (Autor: TASR)
Sportnet|1. jún 2007 o 00:00

Tri roky po sebe sa v Corgoň lige zachraňoval, na štvrtý raz sa mu to nepodarilo.

Futbalisti Interu dostali do rúk nepopulárneho „Čierneho Petra“. V baráži o udržanie sa zostali na 5. mieste a po štrnástich rokoch v novodobej histórii samostatného futbalu na Slovensku vypadli.

Tri roky po sebe sa zachraňovali, na štvrtý raz sa im to nepodarilo. Inter je dvojnásobným majstrom Slovenska, víťazom pohára i Superpohára, dva razy bol druhý aj tretí. V tejto sezóne podcenil prvú časť.

Neuveriteľné premeny

Vedenie si myslelo, že sa udrží v baráži. Začiatok bol famózny. Potom začal hrať od desia­tich v k piatim. Stratil suverenitu, istotu. Padal, až prepadol.

V predposlednom kole vyhral ťažko nad R. Sobotou a hneď sa objavili optimistické reči, že je už zachránený. Močenok akosi nikto nebral do úvahy. Stávkové kancelárie verili Interu, na jeho víťazstvo bol kurz 1,3 a na Močenok 6,5!

Inter sklamal tak, že sa to ani nedá opísať. Za celý zápas si nevytvoril čistú šancu, nepritlačil súpera. Nebolo to mužstvo, ktoré hrá ako o život. Skôr rezignujúci, bezhlavo pobejúci jednotlivci. Pri prísnom pohľade na káder Interu možno povedať, že kvalitou je na veľmi slabej úrovni, ale na rozdiel od iných tímov sa to ani nesnažil vyrovnať bojovnosťou. Hral chladný futbal, bez záujmu o výsledok. Z toho nemohlo byť nič iné ako prehra.

Bernadyho plač

Tridsaťsedemročný brankár a kapitán Tomáš Bernady sa po zápase rozplakal ako malé decko. Chlap, ktorý futbal ľúbi, sa priznal, že je to najväčšie sklamanie v kariére. „Tréneri nám hovorili, že máme dať do hry srdce, bojovnosť, ale akoby hádzali hrach na stenu. Aj ja som sa snažil mladším prihovoriť, ale nepomohlo to. Nezdvihli sa psychicky z kolien. Mužstvo nemalo v sebe dosť vnútornej sily na to, aby sa zachránilo. Je to zlé, veľmi smutné,“ hovoril so slzami v očiach ligový veterán.

Kto sa z pádu smeje?

Až čas ukáže, či sa po tom výsledku niektorí inde potuteľne neusmievali a nemädlili si ruky. Reči, že Polusu chýba partner, sa tuším netrúsia náhodou.

Inter nemal káder, ktorý mohol stvárať divy, ale mohol si ligu udržať. Nemusel sa dostať do baráže. Ak už v nej bol, nemal sa oslabiť o strelca takých kvalít, ako je Švancara alebo stopéra rangu Rada Kunza, doteraz najlepšieho strelca tímu!? Naopak, mal zohnať jednu – dve kvalitné posily!?

Čudné veci sa diali v posledných rokoch na Pasienkoch. Na poste trénerov sa menili hráči rôznych generácií Interu. Bol tam Brezík, vytlačil ho Jurkemik, bol tam Bagin, prišli Šajánek a Gabura. Účelové zmeny nič nepriniesli. Chyba vraj bola v hlavách hráčov. No už sa verejne šepká, že niektoré iné hlavy to premysleli tak, že sú s vypadnutím spokojné. Nuž teda – vyberte si alebo vyčkajme!

Anketa

Jozef Vengloš, predseda trénersko–metodickej komisie Slovenského futbalového zväzu: „Tak to vo futbale býva, že raz dôjde aj na historicky veľké kluby. Inter má za sebou úspešnú minulosť, ale teraz to asi podcenil. Má však určite na to, aby sa po roku vrátil, musí len umne revitalizovať káder.“

Dušan Huňady, zastupujúci predseda ligovej komisie futbalového zväzu: „Odpoveď na túto otázku by bola zložitá, ale z môjho pohľadu je vypadnutie veľká škoda pre slovenský futbal, vzhľadom na to, ako na Pasienkoch funguje mládežnícka základňa. Je na špičkovej úrovni, podobne fungovala aj organizácia celého klubu. Len výkony a výsledky ligového tímu akosi nefungovali.“

Milan Lešický, športový riaditeľ Viktorie Žižkov: „Futbal ide za peniazmi a čím je menej peňazí, tým je aj menej kvality v ňom. Ak to potom klesne pod určitú hranicu, prídu zlé výsledky, ohrozí sa účinkovanie v súťaži a príde logické vypadnutie. To je prípad Interu. Nie je možné pustiť napríklad Kunza a Švancaru a myslieť si, že baráž vyhráme aj s dorastencami.“

Titus Buberník, bývalý hráč Interu: „Bolí ma srdce, ale myslím si, že s týmto kádrom Inter nemal šancu sa zachrániť. Bol veľmi slabučký. Neviem však , či funkcionári mali vôbec záujem, aby sa liga zachránila. Mám dojem, ako som žartom kamarátom povedal, že ak to takto pôjde ďalej, Inter bude hrať v roku 2010 mestskú súťaž, a nie na Pasienkoch...“

Anton Obložinský, bývalý hráč Interu: „Veľa som na futbal nechodil, ale keď som sa bol pozrieť, zosmutnel som. Títo chlapci nemajú na to, aby mohli hrať najvyššiu súťaž. Nám by kedysi ani nenapadlo, že o ligové bytie by sme mali hrať, bez urážky, v nejakom Močenku. Čo však s mužstvom, ktoré prehrá doma so Šaľou, Zlatými Moravcami aj s Močenkom?“

Jozef Levický, člen Klubu streleckých stovkárov, dlhoročný hráč Interu: „Nebolo treba meniť trénerov, ale hráčom hlavy. Neviem si predstaviť, čo v nich majú, keď prehrajú doma aj so súperom, ktorý iba raz vystrelí na bránu a dá gól. Doma nikoho nepritlačia.“

Viliam Polóni, člen Klubu priateľov Interu: „Ani vo sne by mi nenapadlo, že môj klub raz takto skončí. Je to niečo neuveriteľné a smutné.“

Titus Zuzák, bývalý hráč a funkcionár Interu: „Veľmi zle sa mi spalo, ja som sa bol totiž aj so synom na zápas v Močenku pozrieť. Nechceli sme veriť vlastným očiam. Čo asi malo prísť, prišlo. Tri roky sme sa zachraňovali a vyšlo to, na štvrtý raz nie. Mysleli sme, že v prelínačke urobíme reparáť za nevydarenú prvú časť. Necítil som nejaký enormný záujem vedenia, aby sa súťaž zachránila.“

Ladislav Hudec, bývalý hráč a tréner Interu, naposledy asistent v Slovane: „Je to veľké sklamanie. Bol som presvedčený, že Inter po výhre nad Rimavskou Sobotou zvíťazí aj v Močenku. Vypadol klub, kde som vyrastal. Hoci tam už dvadsať rokov nie som, som s ním spätý akoby pupočnou šnúrou. Je to smutné a obávam sa o budúcnosť Interu vôbec. Rôzne kuloárové reči a fámy o tom, že Inter má z Pasienkov odísť a spojiť sa s ŠKP Dúbravka, začínajú mať takto reálne kontúry.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Futbalnet»Inter stále padal, až prepadol