Spartak Trnava - profil futbalového klubu

Spartak Trnava - jeden z najlepších slovenských futbalových klubov.
Spartak Trnava - jeden z najlepších slovenských futbalových klubov. (Autor: SME.sk)
Sportnet|10. okt 2007 o 09:49

Spartak Trnava je jedným z najúspešnejších a najpopulárnejších slovenských futbalových klubov.

Vznikol už v roku 1923. "Bílí andeli", ako zvyknú priaznivci svoj klub nazývať, sa zaradili medzi vôbec najúspešnejšie kluby krajiny spod Tatier vďaka piatim titulom majstra Československa a rovnakému počtu víťazstiev v oboch národných pohároch. 

Na európskej scéne sa Spartaku darilo na konci 60. rokov, kedy si okrem účasti v semifinále aktuálne Pohára európskych majstrov (dnes Liga majstrov) dvakrát zahral aj finále Stredoueurópskeho pohára, ktorý sa mu dokonca v roku 1967 podarilo vyhrať.

Do červeno-čiernych farieb odetý klub hráva aktuálne v najvyššej slovenskej súťaži - Corgoň lige.

Jeho domovským stánkom je štadión Antona Malatinského, pomenovaný po jednom z najlepších československých futbalistov a trénerov. 

Vzniku predchádzala fúzia 

Trnavský Spartak vznikol v roku 1923 po fúzii dvoch klubov - ŠK Čechie a ČsŠK, ktoré začali vystupovať pod názvom TŠS Trnava. Uplynul len rok a TŠS sa zlúčila s ŠK Trnava (fungoval od roku 1919), novovytvorený tím si zobral za svoj názov ŠK Trnava a svoje domáce zápasy už hrával v priestoroch dnešného štadióna Antona Malatinského. Zaujímavosťou je, že sa ŠK obliekal do bielo-modrých farieb, zatiaľ čo v 1925 založený Rapid Trnava vyznával čierno-červené farby.

Z oboch klubov sa tak stali mestskí konkurenti, zo vzájomných súbojov vyšiel lepšie mladší Rapid, ktorý v 27 dueloch dokázal vyhrať 16-krát, tri zápasy sa skončili nerozhodne a zvyšných osem vyhral ŠK.

 Na opačnej strane stoji Bratislava

V 1926 sa hralo prvé veľké derby Trnava - Bratislava, na domácej strane stál Rapid, hlavné mesto naopak zastupoval ŠK Bratislava. V premiérovom zápase zvíťaqzili červeno-čierni v pomere 3:1.

Dlhoročné nepriateľstvo medzi týmito mestami, resp. ich futbalovými zástupcami (Spartak vs Slovan) sa pravdepodobne začalo v 1932, kedy krídelník Masarovič prestúpil do ŠK Bratislava aj napriek nesúhlasu svojho pôvodného zamestnávateľa. 

Rozbroje sprevádzali aj transfer, ktorý sa uskutočnil až o niekoľko rokov (1950). Prestup dvojice Malatinský - Benedikovič, ktorí sami chceli hrať v hlavnom meste, vyvolal vlnu nevôle a už tak napäté vzťahy medzi oboma tábormi sa ešte viac vyostrili.

 

Zadosťučnenie prišlo v 1971, kedy Trnava po víťazstvách nad Slovanom získala okrem Slovenského pohára aj majstrovský titul. To isté sa dá povedať aj o triumfálnom víťazstve 4:3 v 2002, kedy Spartak zamedzil rivalovi získať najcennejšiu trofej.

Priaznivci oboch táborov neboli nadšení ani pri prestupoch Dušana Tittela či Jaroslava Timka do Trnavy, pod svoje ochranné krídla si ich zobral ďalší exslovanista Dušan Galis. Na lavičke bratislavského tímu sa zasa objavil Stanislav Jarábek, v belasých farbách si zahrali aj strojcovia úspešného ligového ťaženia Spartaka z druhej polovice 90. rokov Bališ a Ujlaky.

Trnava vs Slovan

Prehru sa snažili doma zatajiť

Vráťme sa ale o niekoľko krokov späť. V sezóne 1928/29 sa Rapidu podarilo vyhrať 1. triedu Západoslovenskej župy. O pár mesiacov na to, presnejšie na prelome rokov 1929 - 30 sa trnavskí futbalisti predstavili na turnaji v Bilbau. Z veľkej slávy, ktorá "pôsobeniu za hranicami" predchádzala, napokon vzišiel dvojročný zákaz pre slovenský klub. Na začiatku celej kauzy bolo zatajenie zahanbujúceho výsledku 0:14, keď sa výprava Rapidu rozhodla oznámiť, že sa stretnutie pre nepriaznivé počasie zrušilo. Táto správa sa však konfrontovala s agentúrnou, ktorá zasa hovorila o prehre Slovákov v pomere 4:7.

V 1935 neuspel Rapid v kvalifikácii o postup do divízie, podarilo sa mu už o rok a to aj na základe protestov. V tomto čase sa už do kádra dostávajú neskoršie veľké osobnosti Anton Malatinský a František Bolček.

ŠK + Rapid = kvalitnejší klub na scéne

To, čo sa už niekoľko mesiacov šepkalo, sa stalo skutočnosťou už v roku 1939, kedy začala Európu sužovať druhá svetová vojna. Dva najväčšie trnavské kluby sa spojili do jedného, z ŠK a Rapidu tak vznikol TŠS, ktorý len pripomenul rok 1923, kedy sa trnavský futbal posunul kvalitatívne vyššie.

V premiérovom sezóne Slovenskej ligy sa Trnava za účasti 12 mužstiev umiestnila na štvrtom mieste. V ďalších rokoch sa potom mohol TŠS pochváliť 6., 7., 5. a 3. miestom, pričom sa stále nepodarilo zlomiť silnejúci odpor voči Bratislave. ŠK aj novozaložený OAP sa umiestnili pred ním. Trnava sa dočkala v 1944 po vypuknutí SNP. V lige sa odohrali len 2. kolá, TŠS skončil v klasifikácii na 1. priečke pred ŠK Bratislava.

V 1945 prišiel postup do B-skupiny československej ligy, nepresvedčivé výkony však tím posunuli opäť o súťaž nižšie. Všetci sa snažili zabudnúť najmä na potupnú prehru 2:12 v Kladne. Potom nastalo svetlejšie obdobie podporené postupom do 1. ligy, v ktorej hneď v premiére obsadil slušné 5. miesto. V 1950 však prišiel pád o poschodie nižšie. Tím sa nevedel spamätať z odchodu Malatinského, výsledkom bol zostup.

Hneď v nasledujúcej sezóne v roku 1951 sa ale trnavskému mužstvu podaril husársky kúsok, keď sa jeho spanilá jazda Československým pohárom pretavila až vo finálovú účasť. V Prahe, kde sa stretnutie odohralo porazili hráči slovenského zástupcu Ústí nad Labem najtesnejšie 1:0 a stali sa držiteľmi tohto prestížneho pohára.

Prichádza Spartak a problémy s ŠtB

Krátko na to (1952) mení klub svoj názov na Spartak a dáva tak základ ďalšiemu úspešnému pôsobeniu. V 50. rokoch 20. storočia prišlo obdobie akejsi nestability, klub sa pohyboval v rámci B-skupiny celoštátnej súťaže na spodných priečkach. V sezóne 1958/59 sa dostal do kádra Jozef Adamec a hneď vo svojej premiére ukázal, aký potenciál v ňom drieme. Spartak skončil aj jeho zásluhou na siedmom mieste.

O rok na to sa štrtým miestom kvalifikoval do Stredourópskeho pohára. Premiérové vystúpenie na európskej scéne sa hralo v Bratislave na Tehelnom poli, kde Trnava pred 50 tisíc divákmi porazila AS Rím 2:0. V talianskej odvete síce prehrala 0:1, to jej však stačilo na postupo do ďalšieho kola.

Rímsky duel sprevádzalo aj emigrovanie Juraja Kadleca, ktorý sa dostal do Vatikánu, kde neskôr vyštudoval za kňaza. Celý prípad prešetrovala ŠtB, výsledkom čoho bolo päť funkcionárov Spartaka odsúdených na verejné práce.

V 1961 narukoval Jozef Adamec do Dukly, Trnava spadla o súťaž nižšie. V 1962 prišiel veľký úspech československého futbalu, reprezentácia v kádri aj so Stibrányim a Adamcom vybojovala na majstrovstvách sveta v Čile striebro. Na jeseň tohto roku bol TJ Spartak pričlenený k národnému podniku Kovosmalt a aby to nebolo málo, prišlo na rad aj spojenie s TJ Dynamo. Trnavský klub tak začal vystupovať pod názvom TJ Spartak Kovosmalt Trnava.

 Malatinského éra

Do sezóny 1963/64 šiel Spartak pod vedením nového trénera. Známy Anton Malatinský priviedol hneď v úvodnej sezóne v pozícii šéfa lavičky tím do 1. ligy. V 1964 odišla do Slovana jedna z opôr - Adamec, skvelý zakončovateľ sa však pred sezónou 1965/66 vrátil a pomohol ku konečnej 6. priečke. To už bol v kádri aj talentovaný Ladislav Kuna.

Na jar 1966 prišla domáca prehra so Slovanom, odvtedy sa však stal domáci štadión pre Spartakovcov na takmer sedem rokov nedobytnou pevnosťou. V spomínom ročníku 1965/66 Trnava v kádri aj s Hagarom, Dobiášom, Švecom či Farkašom síce skončila na jeseň prvá, jarná časť jej ale nevyšla a v závrečnom zúčtovaní jej pripadla za pražskou Spartou a Slovanom 3. priečka.

Úpešnú sezónu zavŕšili zverenci trénera Malatinského ziskom Stredoeurópskeho pohára, v ktorom vo finále po výsledkoch 2:3 a 3:1 porazili maďarský Újpest Dósza.

1968 bol aj rokom Trnavy

Práve v sezóne 1967/68 sa Spartak po prvýkrát v histórii stal majstrom Československa. Okrem ocenenia pre najlepší tím republiky získal aj individuálne ocenenia, medzi ktorými sa vyníma titul "kráľa strelcov" pre Jozefa Adamca, ktorý sa do súperových sietí trafil 18 x.

Po zisku titulu odišiel Anton Malatinský do viedenskej Admiry, trénerského žezla sa ujal Ján Hucko a bol aj tým, ktorý viedol Spartak pri prvých krokoch v najprestížnejšej pohárovej súťaži starého kontinentu. Vydarená premiéra sa skončila až v semifinále, kde bol nad sily červeno-čiernych amsterdamský Ajax.

Pamätníci ešte doteraz ľutujú prehru z prvého zápasu v Holandsku 0:3, jedným dychom však dodávajú, že trnavská odveta bola vôbec najlepším zápasom tohto klubu v jeho histórii. Domáci vyhral dvomi gólmi Kunu 2:0 a nebyť niekoľkých nepremenených príležitostí, mohli si zahrať aj vo finále.

V Trnave sa teda vyformoval káder, ktorý bol pýchou celého, vtedy československého futbalu. Potvrdením toho bol zisk v poradí 2. majstrovského titulu, keď si Spartak vychutnal 5-bodový náskok na Slovan a 10-bodový na Spartu.

Nešťastný žreb vyradil Spartak

Druhá účasť v PEM však nebola taká úspešná, ako tá premiérová. Spartak síce postúpil cez maltský tím Hinernians Paola do 2. kola, tu ho však zastavil šťastnejší istanbulský Galatasaray, ktorý po nerozhodnom súčte skóre oboch zápasov postúpil na základe žrebu. V tom čase sa pri nerozhodnom stave nekopali pokutové kopy a tak Spartak na túto zvláštnosť doplatil.

Jozef Adamec vyhral primát pre najlepšieho strelca ligy aj po tretíkrát, v sezóne 1969/70 sa prezentoval 16-timi gólmi. Po odchode Hucka sa stal novým trénerom Švec, ktorý za klub dlhé roky hrával. Spartak sa predstavil v 1970 vo Veľtržnom pohári (dnešný Pohár UEFA) a skončil v 3. kole na nemeckom 1. FC Koln.

V tom istom roku prebral cenu pre "Futbalistu roka" Karol Dobiáš a pripomenul tak trimf svojho kolegu Ladislava Kunu, ktorý sa zo zisku tohto prestížneho ocenenia tešil pred zhruba 12-timi mesiacmi.

Trnava zdolala Slovan v oboch súťažiach

V 1971 porazil Spartak v Slovenskom pohári Slovan (2:0, 0:1) a do jeho vitríny putovala ďalšia trofej. Krátko na to prišiel aj 3. majstrovský titul. Adamcov gól a tesná výhra 1:0 na rivalom z Bratislavy hovorila o tom, že po Slovane preberá primát pre najlepší tím ligy práve trnavský tím.

To však nebolo v tejto sezóne všetko. Výhra 2:1 v Plzni a 5:1 doma znamenala, že si "bílí andeli" pripísali na konto okrem majstrovského titulu aj triumf v Československom pohári, získali teda prestížne double.

Po sezóne opäť zasadol na trénerskú stoličku Anton Malatinský, doterajší tréner Valér Švec sa stal jeho asistentom. Obaja tak boli pri vypadnutí Trnavy v 1. kole Pohára európskych majstrov, keď po zápasoch 0:0 v Bukurešti a 2:2 na Slovensku šli ďalej futbalisti Steauy.

Medzitým Karol Dobiáš obhájil titul pre "Futbalisti roka". Tento spoľahlivý obranca sa sklonku roku 1972 dokonca dostal do "Európskej 11-ky roka". Opätovná účasť v Slovenskom pohári priniesla tentoraz víťazstvo Slovana. Trnavčania si ale spravili chuť v lige, kde sa tešili už zo 4. majstrovského titulu.

V PEM sa podarilo postúpiť opäť len do 2. kola, kde Trnava narazila na anglický Derby County a po výsledkoch 1:0 a 0:2 sa so súťažou rozlúčila.

Posledný titul a ústup z pozícií

V poradí piaty titul pre najlepšie mužstvo najvyššej futbalovej súťaže získali zverenci trénera Malatinského v 1973. Dieru do pohárovej Európy sa opäť nepodarilo urobiť, v treťom kole Spartak zastavil až po penaltách Újpest Dósza. Nasledoval pokles formy a konečné 7. miesto v lige. Nevydarenú sezónu ešte podčiarkla prehra vo finále Slovenského pohára, v ktorej Trnava prehrala so Slovanom až na pokutové kopy.

Rok 1975 priniesol radosť do radov červeno-čiernych v podobe víťazstva v Československom pohári (nad Spartou). V 1976 sa K. Dobiáš predstavil na ME v Juhoslávii, kde prispel k historickému prvenstvu výberu vtedajšej ČSSR. Vo finálovom stretnutí proti NSR dokonca strelil gól.

V tom istom roku ťažil Spartak v Interpohári, kde sa mu ušlo aj finančnej odmeny. Ročník 1976/77, resp. jeho úvod nielenže nepriniesol formu, ale Trnava prišla o jedného zo svojich najlepších hráčov v celej klubovej histórii. Jozef Adamec sa rozhodol po 18-tich sezónach zavesiť kopačky na klinec. Bez futbalu však nevydržal dlho a ešte v tejto sezóne sa stal asistencom trénera Moravca.

V 1977 nedokázal klub splniť finančné požiadavky Dobiášovi a tak sa jedna z opôr sťahovala do pražského Bohemiansu. Medzitým už na lavičke v pozícii hlavného trénera sedel Viliam Novák, aby ho pred nasledujúcim ročníkom vystriedal Valér Švec.

Potom sa pri kormidle vystriedali aj ďalší tréneri, napr. Majerník, Javorek či dvojica Jarábek - Kuna, ústup z pozícií však bol už v týchto rokoch daný. Do nie príliš presvedčivých ligových umiestnení sa vkradol výrazný úspech v podobe víťazstva v Československom pohári (1986), keď sa Spartaku podarilo poraziť po penaltách Spartu.

Štart v budúcom ročníku Pohára víťazov pohárov (dnes už neexistuje) nemal dlhé trvanie, keď tímu hneď v 1. kole vystavil stopku nemecký Stuttgart.

Obnovenie fanklubu, slovenský unikát

V roku 1988 sa obnovila činnosť priaznivcom klubu Spartaka TAZ Trnava, ktorý dal základ dnešnému fanklubu . Ešte v tomto roku prehral Spartak po novom aj s názvom ZŤS finálový zápas Slovenského pohára s Interom Bratislava (1:2). Po sezóne nastali zmeny v realizačnom tíme, Jarábka po štyroch rokoch nahradil Kuna, ktorý si za asistenta vybral Dušana Radolského.

Trnavský klub však vzápätí vypadol do 2. ligy, aby sa taktovky ujala dvojica Švec - Geryk a posunula Trnavu opäť medzi elitu. V sezóne 1992/93 sa hralo o záchranu, ranou pre futbalových priaznivcov bola smrť legendy Antona Malatinského, ktorý zomrel vo veku 72 rokov.

V ročníku 1993/94 sa Trnava okrem nového trénerského dua Jurkemik - Šuran postarala aj o slovenský unikát, keď angažovala hráča čiernej pleti Nigela McNeilla a stala sa tak v tomto smere priekopníkom. Zároveň otvorila prestupové dvere aj pre ďalších kvalitných futbalistov zo zahraničia (neskôr napr. Fall).

Potom prišla ďalšia zmena na trénerskom poste, do čela sa dostali Pecze, Zelenský a Opálek, pričom bol cieľ jasný - prinavrátiť slovenskému "Rímu" futbalovú radosť a majstrovský titul.

1995/96: Trnavčania cítili krivdu, disciplinárka trestala

Predsezónne ambície sa dostali aj na trávnik a Spartak hral na špici, pričom patril medzi najkvalitnejšie slovenské tímy vôbec a nechýbal mu herný prejav, ktorým bavil divákov.

Zlom však prišiel v 21. kole, kedy v súboji s Humenným domácim nevyhovovalo rozhodovanie arbitra Mušáka a tak po vniknutí fanúšika na trávnik, ktorý vzápätí inzultoval spomínaného rozhodcu a dohre v útrobách štadióna (konflikt medzi domácimi Hrabalom a Gabrielom a brankárom Chemlonu Bučekom), sa o osude stretnutia rozhodlo za zeleným stotom.

Disciplinárna komisia vyriekla prísny a nekompromisný verdikt a tak sa duel kontumoval v prospech Humenného, Gabriel dostal stop na 6 mesiacov, trojmesačný zákaz činnosti sa ušiel aj ďalšej defenzívnej opore Hrabalovi. V ďalšom priebehu ligy sa už Trnava z tohto "počinu" nespamätala a vytúžený titul nezískala.

Titul nie a nie prísť

Spartak mal titul na dosah aj v ďalšej sezóne. Pred posledným kolom mal všetko vo svojich rukách, za prazvláštnych okolností však prehral v Rimavskej Sobote 1:2, keď sa ešte niekoľko týždňov diskutovalo o odpískanej a vzápätí odvolanej penalte. Trofej pre majstra SR tak putovala do Košíc, konkrétne do vitríny 1. FC.

Trnava a stratený titul v dueli s Rim. Sobotou (zdroj: STV)

Dramatický záver súťaže pripravili Spartakovci aj v sezóne 1998/99, opäť však ťahali za kratší koniec a majstrovský primát znovu putoval do Košíc. Hlavnou príčinou ďalšieho neúspešného ataku bol podľa kompetentných spor medzi Galisom a najlepším strelcom jesennej časti ligy Luhovým, ktorý napokon skončil v B-tíme. 

Slabou náplasťou na neúspech v lige bolo víťazstvo v Slovenskom pohári. 1. FC Košice prehra 0:2 asi až tak nemrzela, Spartak si triumf nad aktuálnym rivalom pripísal aj v Superpohári, v ktorom nastúpil najster proti víťatovi domáceho pohára. Diváci boli svedkom ďalšieho 2-gólového víťazstva Trnavy, tentokrát v pomere 3:1.

Koncom storočia prišli problémy

V 1999 už Trnava na titul neútočila, čoraz častejšie sa na svetlo sveta dostávali finančné problémy. Tie sprevádzali klub aj po roku 2000. Svoje to urobilo aj s výkonnosťou a ani jeden z trénerov Jánoš, Zelenský, Jarábek nezabránil zostupu do 2. ligy.

V čase, kedy sa skôr hovorilo o problémoch Spartaka, prišla ekonomická vzpruha v podobe nového sponzora. Ten pritiahol na druholigové trávniky viac než desať kvalitných futbalistov so skúsenosťami z najvyššej súťaže (napr. Kriss, Hluško ..), čo celkom prirodzene vyústilo do postupu medzi elitu. Svoj podiel práce na tom zohral aj tréner Ladislav Molnár, ktorý počas hráčskej kariéry obliekal aj dres rivala Slovana Bratislava.

Návrat do ligy (2002) sa "andelom" podaril. Pred vyše 16-tisícovou návštevou zdolali majstra zo Žiliny, neskôr sa však už takto nedarilo, na záver si ale Trnava vychutnala svojho bratislavského konkurenta a výhrou 4:3 mu zahatala cestu za majstrovským titulom.

Trénerské rošády alebo hľadanie novej tváre

Po štvrtom mieste v obnovenej premiére medzi slovenskou elitou sa však sezóna 2003/04 nezačala vôbec ružovo. Miroslava Slobodu tak musel v pozícii trénera vystriedať dovtedajší riaditeľ klubu Stanislav Jarábek. Ten ale pri kormidle nevydržal do konca sezóny, na jar ho vymenil Vladimír Ekhart. Trnava skončila opäť štvrtá.

Trénerské rošády pokračovali aj v ďalšom ročníku. Na poste hlavného trénera začal Vukušič, skončil však ako asistent Milana Lešického. Konečná 5. priečka ale Lešického neprinútila v Trnave zotrvať a tak sa kormidla ujali Adamec so Šuranom. Zdalo sa, že je Spartak opäť dobre naštartovaný, po zisku jesenného ligového primátu, ktorý sa však ráta len polovične, nezvládol jarnú časť. Tretím miestom si však vybojoval účasť v Pohári UEFA, pre nabudených priaznivcov, ktorí opäť húfne začalo chodiť na zápasy Spartaka, to však bolo len slabé zadosťučinenie.

Rok 2006 priniesol rekonštrukciu futbalového stánku, k lepšiemu to ale neviedlo. Skôr sa prehlboval chladný vzťah medzi vedením a fanúšikmi, ktorý to aj na tribúnach dávali najavo. Rázne žiadali zmenu vedenia, ktorá bola napokon aj v zimnej prestávke realizovaná a prezident Bachratý uvoľnil svoje miesto Ladislavovi Kunovi.

Jozef Adamec, ktorý v pribehu jesennej časti vystriedal na trénerskej stoličke ďalšieho Jozefa - Bubenka, prenechal miesto do tretice Jozefovi - Šuranovi, aby sa sám posunul na post klubového metodika.

Aktuálne teda trnavský Spartak opäť láka divákov na svoje duely, tradičná fanúšikovská bašta sa ukazuje aj v tejto sezóne, v ktorej stojí na čele realizačného tímu Jozef Mazura, ktorému v pozícii asistenta pomáha Cyril Stachura. Jeden za naúspešnejších klubov Slovenska sídliaci vo "futbalovom meste" si ale aj naďalej žije svoj sen hovoriaci o zisku primátu pre najlepší tím Slovenskej ligy.

Vizitka:

  • názov klubu: Spartak Trnava
  • zaloýžený: 1923
  • štadión: Štadión Antona Malatinského (kapacita: 18,450 div.)
  • farby: červená, čierna, biela
  • prezývka: bílí andeli
  • najväčšie úspechy: Majster Československa (1968, 1969, 1971, 1972, 1973), víťaz Československého pohára (1951, 1967, 1971, 1975, 1986), víťaz Slovenského pohára (1971, 1975, 1986, 1991, 1998), víťaz Slovenského superpohára (1998), víťaz Stredoeurópskeho pohára (1967), semifinalista Pohára európskych majstrov (1969)
  • oficiálne webové stránky: www.spartak.sk

Fans Spartaka milovaní aj nenávidení (zdroj šport.sk)

 

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Futbalnet»Spartak Trnava - profil futbalového klubu