Strelec Zoltán Baláž: Na Gönciho ešte zďaleka nemám

Narodil sa v roku 1984 vo Veľkom Krtíši. Je sedemnásobným majstrom Slovenska v streľbe zo vzduchovky aj malokalibrovky, z Majstrovstiev Európy má v streľbe zo vzduchovky bronz zo súťaže družstiev (2003), striebro ako jednotlivec a zlato ako družstvo (2004
Narodil sa v roku 1984 vo Veľkom Krtíši. Je sedemnásobným majstrom Slovenska v streľbe zo vzduchovky aj malokalibrovky, z Majstrovstiev Európy má v streľbe zo vzduchovky bronz zo súťaže družstiev (2003), striebro ako jednotlivec a zlato ako družstvo (2004 (Autor: archív Z. B.)
Karol Sudor|23. apr 2009 o 10:15

Ak majú byť daňou za popularitu články v bulvári, radšej ostanem neznámy, tvrdí v rozhovore strelec a majster Európy z roku 2005, Zoltán Baláž.

Nosia medaily z vrcholných podujatí, ale nikto o nich poriadne nevie, kým nevyhrajú olympiádu. Ľudia, ktorí napriek skvelým výsledkom nedosahujú popularitu a uznanie ako oveľa horšie sa umiestňujúci športovci z iných odvetví. Málokto vie, aké sú v ich brandži pravidlá, koľko to celé stojí, ako trénujú a čo to pre nich znamená.

Strelec zo vzduchovky a malokalibrovky Zoltán Baláž tvrdí, že ak by mali byť daňou za popularitu články v bulvári, radšej ostane neznámy.

Váš otec bol robotník, mama šička, čo je pomerne vzdialené od streľby. Ako ste sa k nej dostali?

Otca zaujímala streľba ako vojaka v zálohe. Mňa aj brata brával na strelnicu do Príbeliec, pričom nám občas umožnil strieľať. Veľmi nás to bavilo a ja som už v detstve podvedome cítil, že by som v tom rád pokračoval čo najdlhšie, dokonca sa tým raz živil. Vyjasnilo sa to však až oveľa neskôr, počas strednej školy.

To bol pomerne náročný cieľ, športová streľba nie je príliš lukratívny džob.

Iste, v porovnaní s inými a populárnejšími športmi je to na Slovensku dosť zložité, ale keď si niečo stanovíte ako cieľ, musíte za tým ísť. Našťatie sa mi to podarilo, čomu sa úprimne teším.

Je pravda, že keď sa v zime nedalo chodiť na strelnicu, trénovali ste doma v kuchyni?

Jasné, v trojizbovom byte sme normálne a natvrdo strieľali zo vzduchovky. Medzi spálňou a kuchyňou bola vzdialenosť približne 11 metrov, čo bolo ideálne. Zo strelnice sme si priniesli lapač, zavesili ho a mohli trénovať, kedykoľvek sme mali chuť.

Vaše znalosti v tomto športe pomohli mame vyhrať zájazd na Majstrovstvá Európy do Györu. Údajne ste jej pomohli natipovať správne výsledky.

(smiech) No, podarilo sa. Bola to tipovacia súťaž, ktorú vyhlásil Slovenský strelecký zväz. Cieľom bolo trafiť mená víťazov jednotlivých disciplín extraligy. V tejto brandži som sa pohyboval už viac rokov, takže som vedel, čo od koho asi môžem čakať. S bratom sme mame povedali, čo napísať, ona to spravila, poslala a vyhrala. Iná vec je, že sa tých majstrovstiev nakoniec z osobných dôvodov nemohla zúčastniť. Otec tam však nechýbal.

K streľbe ste sa bližšie dostali v rámci krúžku na gymnáziu vo Veľkom Krtíši. Vtedy ste to brali ešte len ako zábavu?

Presne tak. Pod palcom nás mal Branislav Kortiš, vďaka nemu prišli prvé bližšie zoznamovania sa s puškou, prvé snahy strieľať tak, aby som bol dobrý. Asi po roku som sa vďaka výsledkom dostal k Paľovi Salajovi, ktorý sa stal mojím prvým športovým trénerom. Vybral si dvoch chalanov a odvtedy som sa streľbe venoval úplne vážne.

((v))

Jožo Gönci je úplne iný level ako ja

Nebola premena streľby z hobby na povinnosť problémom? Nejeden skončil s tenisom, klavírom a tak ďalej len preto, lebo zrazu „musel" trénovať alebo cvičiť.

Ani náhodou, streľba ma neprestala baviť dodnes. Mal som síce momenty, keď som si vravel, že to nevyzerá bohvieako, pretože výsledky nezodpovedali snahe, ale že by som zapochyboval o správnosti rozhodnutia? Určite nie. V športe je rozhodujúce práve to, že pokračujete aj vtedy, keď sa vám nedarí. Ako chce niekto uspieť, keď ho zlomí prvá prekážka?

Myslíte si ale, že by ste dnes strieľali, keby ste od juniorských čias nezískali žiadny úspech?

Možno nie, možno áno, ťažko povedať. Na strane druhej, mám síce za sebou aj dobré výsledky, ale určite sa nepovažujem za špičku. Je tu kopa dobrých strelcov, napríklad Jožo Gönci, ktorý je zatiaľ úplne iný level ako ja.

Vás mnohí odborníci považujú za jeho nasledovníka.

Považovať môžu, ale v tejto chvíli mám do jeho kvalít ešte dosť ďaleko. V mojom veku už mal za sebou oveľa väčšie úspechy ako ja. Dnes má za sebou štyri olympiády a počet medailí z vrcholných podujatí, ktoré len ťažko spočítať.

V krajine, ktorá preferuje hokej alebo futbal, je zrejme mnoho takých, ktorí streľbu z pohľadu diváka vnímajú ako číru nudu. Mýlim sa?

Máte pravdu, treba priznať, že streľba nie je práve divácky šport, to musí byť jasné každému, kto ju videl. Keby som sa o ňu nezaujímal profesionálne, asi by jej sledovanie nebavilo ani mňa. Pre laika musí byť nudné pozerať sa na niekoho, ako sa dve hodiny sústreďuje a len občas vystrelí. Je to šport pre tých, ktorí sa do streľby zažrali, respektíve sa jej venujú ako živobytiu. Potom vedia plne oceniť aj to, čo stojí za výsledkami - drina, koncentrácia, technika, návyky, polohy tela, riešenia ťažkých momentov. Nezabúdajte, že športovci berú svoju prácu ako hobby, takže ich to baví, hoci divácku kulisu pri streľbe tvoria v podstate len iní strelci, tréneri, rozhodcovia, funkcionári a tí, ktorí pomáhajú s organizáciou pretekov.

Nemrzí vás to?

Miestami áno, pretože divácka podpora je pre športovca dôležitá a keby na ňu chodilo viac ľudí, bola by to krásna motivácia. Spomínam si na svoje posledné majstrovstvá Európy medzi juniormi v Györi, kam sa prišlo pozrieť mnoho Slovákov, najmä bývalých strelcov, ktorí to mali pomerne blízko, a vytvorili atmosféru, ktorú som odvtedy nikde nezažil. Je to škoda, ale treba to brať ako realitu, je zbytočné nárokovať si rovnakú popularitu, akú majú kolektívne športy či napríklad tenisti. Pre divákov to jednoducho nie je také atraktívne a ja to plne rešpektujem.

Diváci môžu byť podporou, ale pri streľbe je dôležitá koncentrácia. Nestávajú sa rušiacim prvkom?

Ako kedy. Obvykle strelcovi pomáhajú povzbudzovaním, horšie je, ak sa ozývajú v nesprávnom čase. Strieľam v nemeckej bundeslige, a tam fanúšikovia neraz hosťujúcim športovcom pripravili nepekné chvíle, doslova robili napriek. Predstavte si, že sa koncentrujete na výstrel, ste tesne pred ním a oni začnú bubnovať alebo strašne kričať. Na psychickej pohode to nepridáva, ale športovec sa s tým musí vedieť vyrovnať. Je to len malá daň za pozitívnu energiu, ktorú od fanúšikov máme. Koniec koncov, čo iné ako povzbudzovanie, by vás malo ťahať dopredu?

1.jpg

Ak má byť daňou za popularitu bulvár, radšej ostanem neznámy

Keby boli majstrami sveta hokejisti alebo futbalisti, krajina by šalela, každý by poznal mená reprezentantov. Vy ste sa stali majstrom Európy hneď na prvej vašej seniorskej súťaži a prakticky nikto o vás nevie a bude to tak minimálne dovtedy, kým nedonesiete medailu z olympiády. Ako na to pozerá športovec, ktorý má lepšie výsledky ako mnohí z iných športov a napriek tomu je neznámy?

Takto na tie veci nepozerám, dokonca musím priznať, že popularita mi vôbec nechýba. Pozrite si bulvárne denníky a veci, ktoré píšu o niektorých známych športovcoch. Ak má byť toto daňou za to, že prekročím istú hranicu popularity, radšej ostanem v tej polohe, v akej som. Byť celebritou takéto typu je viac na škodu, než na úžitok. Moje meno poznajú len tí, ktorí sa zaujímajú o streľbu, a tí dobre vedia o mojich úspechoch. S podporou najbližších mi to bohato stačí.

Každý šport má isté vekové limity, ktoré pomaly, ale isto športovca odstavia. Ako je to v streľbe? Laik to môže vidieť tak, že pri nej sa nebehá, len leží, kľačí alebo stojí, takže fyzicky je to možné ťahať aj vo vyššom veku.

Sú výnimky, ktoré to dokazujú, na olympiáde v Sydney získal v jednej disciplíne bronz strelec, ktorý mal tuším 56 rokov. Pokiaľ si šetríte telo a udržiavate sa v kondícii, určite môžete vrcholovo športovať aj vo vyššom veku, než trebárs hokejisti alebo futbalisti. Nie je to však také ľahké, aké by sa zdalo. Streľba dosť namáha kĺby, ale aj oči.

Môže zlý tréner strelca pokaziť? Niektorí vravia, že tréner je zbytočný, pretože ak sa raz športovec naučí správnu techniku, nemá mu už príliš ako pomôcť, snáď okrem psychickej podpory.

Strelec na vrcholovej úrovni bez trénera? Neviem si to dosť dobre predstaviť. Tréner nie je len o tom, že vám radí, čo máte robiť, on predstavuje ďalšie oči, ktoré samotný strelec nemá. Ako by ste korigovali chyby, ktoré pri svojej práci nevidíte? Jedine ďalšími očami iného človeka. Keď strieľam, môžem kontrolovať v podstate len výsledky na terči, možno ešte tak svoje vnútorné pocity. Tréner však vidí aj zlý postoj tela, jeho kývanie a iné nedostatky, rovnako vám môže pomôcť psychicky. Platí to nielen pri súťažiach, ale aj pri bežnom tréningu. Iste, dá sa trénovať aj osamote, ale či by ste vychytali všetky chyby a motivovali sa tak, ako treba, tým som si nie celkom istý.

8.jpg

Reprezentácia Slovenska je česť a hrdosť

Svojho času vás mal na starosti renomovaný tréner Anton Beľák, ktorý dosiahol veľké úspechy s viacerými zverencami. Podľa médií ste sa nerozišli v dobrom, predtým sa s ním rovnako nepohodol aj Jozef Gönci. Prečo vlastne vznikajú také rozkoly? Je to dôsledok rôznych predstáv o tréningu, alebo skôr toho, že ste si ľudsky nesadli?

Určite v tom veľkú rolu zohrávajú povahy ľudí. Sám za seba môžem povedať, že som ťažká povaha a nezávidím nikomu, kto má trénuje. Beľák je výborný tréner aj výborný psychológ, vie človeka naladiť na preteky ako málokto, ale má, bohužiaľ, podobnú povahu ako ja. Obaja sme tvrdohlaví. Rozišli sme sa aj preto, lebo som prestúpil do iného klubu a on nemôže trénovať člena konkurencie.

Strelec si trénera vyberá sám?

Niekedy áno, niekedy nie. Na vrcholovej úrovni platí, že by si ho mal vybrať sám, pretože je veľmi dôležité, či si tí dvaja sadnú. Ak nie, celá snaha je zbytočná.

Je pre vás dôležitá reprezentácia? V hokeji sa viackrát stalo, že športovec sa vyhovoril na zranenie a neprišiel, lebo sa mu to nezdalo zaujímavé.

Pre mňa je reprezentácia cťou a priznávam, že som veľmi hrdý, keď strieľam za našu krajinu. Byť pri tom, ako dvíhajú našu vlajku a hrajú hymnu, je úžasné, rovnako je príjemné pozrieť si to neskôr v televízii. Nikdy sa mi nestalo, že by som na stupňoch víťazov plakal, ale dané momenty sú zapamätateľné na celý život.

Môže vrcholový športovec ignorovať zdravú životosprávu?

Streľba sa v tomto dosť líši napríklad od atletiky, ale aj od iných vytrvalostných športov. Mimo súťaží moja životospráva nie je bohviečo, dodržiavam ju najmä v čase prípravy a počas pretekov. Ak zajtra strieľam, určite dnes nebudem jesť nejaké ťažké a mastné jedlá. Neexistuje tiež, aby sme v tom čase pili sladké malinovky, nebodaj colu, pretože to nám dvíha tlak a ten škodí očiam.

Čo alkohol?

Pred súťažou určite nie, mimo nej v pohode. Dve či tri pivká s kamarátmi nie sú žiadny problém, už sa mi stalo aj to, že som bol pripitý. Niet nad dobrú partiu. (smiech)

12.jpg

Desiatka na terči pri streľbe zo vzduchovky má len pol milimetra

Dnes sme od rána sledovali váš tréning. To vždy strieľate päť až šesť hodín v kuse?

V zásade áno, štyri hodiny sú minimum, obvykle viac. Robím tak cez týždeň, často aj cez víkendy.

Strieľate zo vzduchovky a malokalibrovky. Laikom to hovorí len veľmi málo, skúste popísať tie disciplíny.

So vzduchovkou sa strieľa 60 rán v stoji, v malokalibrovke ide o dve disciplíny: prvá je 60 rán poležiačky, druhá 3 krát 40 rán, čiže 40 rán poležiačky, 40 rán pokľačiačky a 40 rán v stoji. Celé to trvá 3 hodiny a 50 minút.

Koľko nábojov miniete počas tréningu?

Okolo dvesto kusov.

Koľko stojí jeden?

Tréningový približne dve koruny, súťažný až osem či deväť korún.

Kto to platí?

Klub.

Na sebe ste mali zvláštne oblečenie. Prečo nemôžete strieľať v rifliach a tričku?

Môcť môžem, pokojne aj majstrovstvá Európy, ale lepšie je používať špeciálny odev, ktorý pomáha spevniť telo. Napríklad pri vzduchovke má desiatka na terči priemer len pol milimetra, bez odevu by však bol problém fungovať dlhodobo tak, aby ste zbraň udržali. Okrem toho nohavice aj kabát chránia kríže. Skúste si vziať pušku a stáť s ňou niekoľko hodín tak, že mierite.

Ten odev má predpísané parametre?

Jasné, pretože aj spevnenie tela musí mať svoje hranice, aby to celé bolo férové. Je tam predpísané tuhosť aj tvrdosť, pred každými pretekmi sa poctivo kontroluje, lebo ak by to niekto obišiel, mohlo by mu to pomôcť k lepším výsledkom. Stáva sa, že niekto trénuje s tvrdším oblečením a na tréningu dosahuje perfektné výsledky, potom príde na súťaž a má smolu, lebo buď strieľa zle, prípadne ho so zlým odevom ani nepustia na štart.

Načo máte rukavice?

Na pravej ruke mám protišmykovú rukavicu, ktorou držím pažbu, na ľavej pevnejšiu, pretože ňou podopieram prakticky celú pušku. Ľaváci to majú, samozrejme, naopak.

Koľko ten odev stojí?

Asi 50 tisíc korún, teda okolo 1659 eur, rukavice približne 33 eur.

2.jpg

Vzduchovka stojí dvetisícpäťsto eur

Pri tréningu s malorážkou ste mali obuté klasické botasky, ale vo vzduchovkovej hale špeciálnu obuv so širšou podrážkou ako samotná topánka. Prečo?

Keď z malorážky strieľate poležiačky, je úplne jedno, čo máte obuté, môžete byť dokonca aj úplne vyzutý. Niektorí v tejto disciplíne nepoužívajú ani nohavice. Postojačky je to však problém, vtedy používame topánky, zvyšujúce stabilitu a chrániace aj členky. Stoja okolo 200 eur.

Na očiach ste mali aj špeciálne okuliare.

Tie slúžia v podstate na to isté, na čo aj klasické - korigujú zrakovú chybu. Ide o to, že klasické okuliare nedostanem do potrebného uhlu, takže musím používať špeciálne. Stoja okolo 500 eur.

Strelec musí jedným okom neustále žmúriť. To asi nebude veľmi príjemné.

No, my na to používame krytky, takže to nie je také strašné. V podstate môžeme mať vždy otvorené obe oči. Výsledkom je, že ak neprižmurujeme jedno oko, vyhýbame sa aj tiku toho druhého. Keby to tak nebolo, dlho by sme si nezastrieľali.

Mnohí laici si pri vzduchovke predstavia klasickú Slaviu, z ktorej strieľali kdesi pri kolotočoch. Tá vaša sa na ňu nepodobá.

(smiech) Pri športovej streľbe sa používajú špeciálne vzduchovky, ktoré s klasickými nemajú takmer nič spoločné. Ide najmä o rozptyl. Kým Slavia ho má päť centimetrov, tie naše päť milimetrov. Navyše každá profesionálna vzduchovka sa dá presne prispôsobiť parametrom vášho tela. Nastaviteľnou časťou je napríklad dĺžka pažby, teda rukoväť, jej otočenie, vinutie do strany a podobne.

Koľko taká vzduchovka váži?

Od štyroch do päť a pol kilogramu. Také sú predpísané hodnoty, na pretekoch sa to premeriava.

Vzduchovka sa strieľa na desať metrov, spomínali ste, že desiatka na terči má len pol milimetra. Ďalekohľad žiadny, to musí byť „radosť" triafať.

Keď poctivo trénujete, dá sa to dosiahnuť. Celé je to o koncentrácii a dobrom zraku. Preteky, najmä tie vrcholové, sú vždy najmä o psychike. Keby neboli, väčšina ľudí by v pohode strieľala maximá. Realita je však taká, že maximálny počet bodov v nejakej disciplíne sa niekomu podarí streliť len raz, či dvakrát do roka. Pri vzduchovke je to 600 bodov.

Vám sa to podarilo.

(smiech) Našťastie. Nedá sa to však zopakovať každý deň.

Koľko tá vzduchovka stojí?

Takmer 2500 eur.

55.jpg

Na 60 rán máte hodinu a trištvrte

Keď som nakrúcal váš tréning, len som prešľapoval, kedy konečne vystrelíte. Dlhé minúty ste mierili, potom odtiahli tvár, znovu mierili a tak stále dokola, pričom ste držali zbraň v rovnakej polohe. To bol tréning koncentrácie?

Nie, šlo o hľadanie správnej polohy na streľbu. Musím nájsť ideálnu, veď ide o triafanie polmilimetrového cieľa, ktorý na tú vzdialenosť ledva vidíte. To, čo ste sledovali, bola teda snaha poskladať sa do pozície, v ktorej dosiahnem to, čo potrebujem.

Veď ste len bez pohnutia stáli, hýbali len hlavou.

To sa vám zdalo, v skutočnosti som sa rôzne vykrúcal trupom aj nohami.

Keď to tak dlho trvá, preteky pri 60 ranách asi nebudú krátke.

No, krátke zrovna nie sú. Pred každou súťažou máme desať minút na prípravu, v rámci nej je však zakázané strieľať, ide v podstate len o suchý tréning, keď držíte zbraň a mierite naprázdno. V pretekoch máte potom na 60 rán k dispozícii 1 hodinu a 45 minút. Ak za prvú hodinu vystrelíte len desať rán, je to váš problém, aby ste to nakoniec stihli. V priemere totiž máte na jednu ranu menej ako dve minúty.

Po každom výstrele ste si k sebe priblížili terč a pozreli výsledok. Nestačí sa pozrieť až na konci?

Kdeže, veď keby som sa nepozrel, ako som strieľal, tak neviem, či som spravil nejakú chybu. Strelím trebárs okrajovú desiatku, teda nie jej stred, pri ďalšom pokuse to musím korigovať. Buď treba lepšie mieriť, prípadne si môžem jemne zmeniť výškové alebo stranové nastavenie mieridiel. Je to dôležité, pretože v priebehu dňa sa menia aj svetelné podmienky, aj poloha vášho tela.

V hale sa menia svetelné podmienky?

Jasné, aj do nej svieti slnko. Stačí malá zmena a pri streľbe na taký malý bod môžete mať problém.

Keď dá futbalista alebo hokejista gól na vrcholovom podujatí, obvykle sa snaží si tú loptu alebo puk uchmatnúť a odložiť na pamiatku. Platí to aj u strelcov? Získavate k zbraniam podobný vzťah, ak ste s nimi boli úspešný?

Nepochybne. K zbrani, s ktorou ste podali výborné výkony, získavate aj citový vzťah, neberiete ju ako chladný kus kovu a dreva. Paradoxne, jednu takú som mal a nakoniec ju predal, lebo hoci bola vynikajúca, často sa kazila. Mesiac slúžila, mesiac strávila v servise a tak stále dokola. Výsledky však mala skvelé, vyhral som s ňou majstrovstvá Európy, s ňou som strelil aj úplne maximum.

Niekto si kúpil zbraň, ktorá sa často kazí?

Áno, pretože sa kazila iba mne. (smiech)

To je ako možné?

Už som spomínal, že ide o pušky, ktoré si môžete nastaveniami prispôsobovať vášmu telu. Táto robila problémy výhradne pri nastaveniach pre mňa, nie všeobecne.

Na prvom vašom seniorskom európskom šampionáte v estónskom Talline ste získali hneď zlato, zároveň aj bronz v tíme. To ste asi nečakali.

Určite nie, dodnes si myslím, že som mal aj obrovské nováčikovské šťastie. Prechod z juniorskej do seniorskej kategórie obvykle nebýva taký hladký, hoci vtedy som strieľal dobré výsledky aj na tréningoch. Keď som získal ten nečakaný titul, pomyslel som si, že už viem, ako na to, a v budúcnosti budem strieľať len dobre. Behom dvoch týždňov som sám seba vyviedol z omylu a pochopil, že bez tvrdej driny je to nemožné. Z jedného úspechu nevyžijete, musíte makať ďalej.

11.jpg

Každý má rád len jednu polohu

Prejdime k malokalibrovke. Z nej strieľate v troch polohách. Každý strelec z nich má len jednu, ktorá mu ide najlepšie?

Určite áno, každý má rád jednu konkrétnu, v ktorej sa mu darí, ostatné sa len snaží zvládnuť čo najlepšie.

Dajú sa dobrou streľbou poležiačky vykorigovať chyby pri streľbe v stoji ale pokľačiačky?

Dá sa to, pokiaľ z dvoch polôh strieľate výborne a z jednej o niečo horšie. Ak však máte zlé výsledky v dvoch polohách, jednou to nepotiahnete, aj keby ste v nej nastrieľali maximum. V svetovej špičke sú rozdiely medzi strelcami veľmi malé.

Malokalibrovka sa strieľa vonku. Čo vtedy, ak fúka silný vietor?

Strieľa sa ďalej. Ešte som nezažil, aby sa kvôli tomu odložila súťaž. Vtedy s vetom jednoducho musíte počítať a strieľať tak, aby ste trafili terč oblúčikom. Pracovať s vetrom však vie len veľmi málo strelcov.

Pri tréningu ste mali rozložené veterné vlajočky. Pomáhajú pri orientácií?

Áno, používajú sa aj pri pretekoch, dokonca pri malokalibrovke sú vyslovene predpísané. Rozmiestnené sú tuším každých 15 metrov, pričom tá posledná nesmie byť pri terči, ale iks metrov pred ním. Vietor na celom úseku trajektórie strely nie je rovnaký, mení sa, takže bežne sa stáva, že vlajka najbližšie ku mne je naklonená doprava, tá ďalšia doľava. Strieľanie v takom vetre je naozaj umenie.

Je to potom spravodlivá disciplína? Niekto ide strieľať neskôr a vietor už môže byť slabší, prípadne žiadny.

To by sa nemalo stať, lebo organizátori sa snažia pripraviť streľby tak, aby hlavná súťaž prebiehala naraz. Inými slovami, všetci strieľajú v rovnakom čase. Na dobre vybavených strelniciach môže vedľa seba naraz súťažiť aj 75 športovcov.

6.jpg

Vždy platí vyššie číslo, stačí „líznuť" čiaru

Ak trafím na terči čiaru medzi sedmičkou a osmičkou, čo platí?

Vždy vyššie číslo, čiže osmička. Nerozhoduje dokonca ani to, kde sa nachádza väčšia časť diery v terči, takže stačí, ak „líznete" čiaru osmičky a už sa vám počíta.

Prečo potom vo výsledkových listinách vidno aj čísla s desatinnými miestami, trebárs, že niekto strelil 9,7 bodu?

Základný pretek v malorážke sa strieľa na celé čísla, teda na terči sú hodnoty 10, 9, 8 a tak ďalej. Najlepší ôsmi však potom postúpia do finále, kde už strieľajú desať rán aj na desatinné čísla. Ak tam trafím úplný stred terča, získam 10,9 bodu, viac sa nedá. 10,0 by som strelil vtedy, ak tú desiatku len „líznem".

Tie desatinné čísla sa ako merajú? Na papierových terčoch je to problém.

Na vrcholových a medzinárodných podujatiach sa už dnes strieľa na elektronické terče. Máme teda k dispozícii monitory a nemusíme si po každom výstrele približovať terče k sebe a pozerať, ako sme dopadli. Všetko vidíme v reálnom čase.

Koľko času máte k dispozícii na streľbu z malokalibrovky?

Na disciplínu poležiačky máme 1 hodinu 15 minút, na disciplínu 3 x 40 rán v troch rôznych polohách zase 3 hodiny 50 minút.

Koľko stojí dobrá súťažná malokalibrovka?

Fúha, tá je naozaj drahá. Dôležitý je jej rozptyl, moja stála viac ako 6600 eur, čiže okolo 200 tisíc korún.

Na čo človek myslí v momente výstrelu?

Nemal by na nič, treba sa koncentrovať na výkon. Každá myšlienka, ktorá príde navyše, škodí. Určite nepremýšľam nad tým, čo budem robiť večer, lebo to odpútava pozornosť. Chvíľu ste mysľou inde, medzitým sa zdvihne vietor, a kým sa zbadáte, je po výstrele a vy máte smolu. Čistá hlava je základ, rušivé momenty sú predpokladom kopenia chyby za chybou.

Dá sa zo streľby vyžiť, pokiaľ strieľate za slovenský klub a dosahujete dobré výsledky na šampionátoch?

Určite nemáme gáže na úrovni tenisu, predsa len to nie je divácky atraktívny šport. Vyžiť sa dá, ale závisí to od vašich nárokov. Za majstra Európy som napríklad od Ministerstva školstva dostal 120 tisíc korún, viac sa ani nedá, jedine vtedy, ak sa dobre umiestnite na olympiáde. Dostávam tiež normálny plat v klube, v ktorom fungujem. Na Slovensku sú len dva, ktoré to dokážu - bratislavské Stredisko štátnej športovej reprezentácie Ministerstva vnútra, kde som strávil niekoľko rokov, druhým Armádne športové centrum Dukla Banská Bystrica, kam aktuálne mierim.

V bundeslige je to lepšie?

Je to rovnaké, ako v iných brandžiach. Tak, ako v Nemecku lepšie zarobí lekár či učiteľ, porovnateľne viac zarobí aj strelec. Majú tam väčšiu členskú základňu, tomu zodpovedá aj počet a kvalita strelníc, či investície do športovcov. Na Slovensku v podstate nie je jediná strelnica, na ktorej by sa dali organizovať veľké medzinárodné preteky, maximálne tak pre veteránov, či kovbojov, ktorí to berú ako hobby. Puška a pištoľ sú úplne bez šance. Strelnica v Príbelciach má síce vynikajúce podmienky na tréning v lete, ale kapacitne na súťaž nestačí.

15.jpg

Prah naštvania sa mám veľmi posunutý

Strelec sa musí vedieť dobre koncentrovať na výstrel, teda byť rozvážny, snáď až flegmatický. Prenáša sa to aj do bežného života? Ste „kluďas"?

Stávajú sa aj situácie, keď doslova vybuchnem, ale musí to byť naozaj extrém. Prah naštvania sa mám veľmi posunutý, len máločo ma rozhádže. Tréning vás to naučí, hoci je to dlhý proces, najmä pre tých, ktorí nemajú pokoj ako trvalú výbavu svojej povahy. Trvalo mi napríklad päť alebo šesť rokov, kým som sa naučil sústrediť na celé preteky bez toho, aby ma niečo rozhádzalo. Keď to však zvládnete, pomôže vám to aj mimo streľby.

Vlastníte zbraň aj v súkromí?

Nie, ale chystám sa nejakú si zaobstarať. Nie z frajeriny, ale preto, aby som sa s pištoľou naučil dobre strieľať. Beriem to ako dobrý relax. Mávame akcie, kde sa stretávame s priateľmi a streľba samotná je na nich druhoradá.

Precestovali ste celý svet. Nerobí to problémy v partnerských vzťahoch?

Môžem to hodnotiť len na základe jedného vzťahu, ktorý som mal s Dankou Peškovou (tiež reprezentantka v streľbe, pozn. autora). Fungovali sme štyri roky a keďže pôsobí v rovnakej brandži, chodili sme všade spolu. Mimo strelnice sme ten pobyt jednoducho brali ako dovolenku.

Funguje medzi strelcami závisť ako v iných brandžiach?

Nie, medzi nami je to celkom dobré, prevláda zdravá rivalita. Tá nemôže byť na škodu, lebo nás ťahá dopredu. Nekvalifikoval som sa na olympiádu do Pekingu, napriek tomu som pozeral každý prenos zo streleckých súťaží a fandil svojim kolegom. Mňa ich úspechy tešia, nech ide o akúkoľvek súťaž. V podstate rovnako, ako by som pretekal a vyhral ja sám.

Rozhovor bol autorizovaný, Zoltán Baláž v prepise nič nezmenil.

Medzititulky: Redakcia

Všetky predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Strelec Zoltán Baláž: Na Gönciho ešte zďaleka nemám