Športovcom zalepili oči Družbou

Legendárny ruský žŕdkar Sergej Bubka nevyhral Družbu 1984, na OH 1988 v Soule áno. Na Družbe bol najlepší jeho krajan Konstantin Volkov.
Legendárny ruský žŕdkar Sergej Bubka nevyhral Družbu 1984, na OH 1988 v Soule áno. Na Družbe bol najlepší jeho krajan Konstantin Volkov. (Autor: PROFIMEDIA)
Sportnet|28. jún 2009 o 21:30

Pred štvrťstoročím sa začala „červená olympiáda": zrodili sa na nej skvelé výkony, ale ozajstnú nevynahradila. V lete 1984 sa uskutočnili dve olympiády: riadna a „červená". Jedna pod názvom Hry XXIII. olympiády a druhá pod hlavičkou Družba 84, ktorá napri

ek špičkovým výkonom upadla do zabudnutia. Ako všetko, čo je proti zdravému rozumu.

BRATISLAVA. Bude to ako olympiáda, chlácholili ich, ibaže olympiáda Východu. Aj prémie dostanete ako za ozajstnú. O bojkote hier 1984 a kontra-olympiáde, ktorá pod názvom Družba 84 bežala pred štvrťstoročím, by sa dala nakrútiť dvojdielna komédia: Ako športovci prichádzajú o ilúzie a Ako svet prichádza o športovcov.

Vo februári 1984 zomrel opatrný reformátor Jurij Andropov a moc v Kremli prevzal konzervatívec Konstantin Černenko. Koncom apríla podpísal nariadenie o bojkote olympijských hier v Los Angeles, ktoré 8. mája odsúhlasilo všetkých 400 členov pléna Olympijského výboru ZSSR.

„Pozeral som sa do sály: dvihli sme ruky a zároveň nám ovisli sánky," priznal po rokoch vtedajší podpredseda Športkomitétu, bývalý zápasník Anatolij Kolesov. „Cítili sme sa vinníkmi voči športovcom. Zahynula celá jedna generácia. Ale na výber sme nemali..."

NDR si trúfala v LA vyhrať

Šéf Medzinárodného olympijského výboru Juan Antonio Samaranch práve letel do Washingtonu na schôdzku s americkým prezidentom Ronaldom Reaganom.

Nasledovala reťazová reakcia v celom východnom bloku. Vo všetkých krajinách s výnimkou tých, ktoré boli s Moskvou práve rozhádané: Rumunska, Juhoslávie a Číny. „Nanútený bojkot spôsobil v socialistickom zväzku jemný rozkol," tvrdí nemecký historik Hans Joachim Teichler.

Zubami škrípali najmä v NDR. Šport bol výkladnou skriňou východonemeckého štátu. Manfred Ewald, tamojší olympijský šéf, veril, že jeho 17-miliónová krajina po zimných hrách v Sarajeve vyhrá medailovú bilanciu aj na letných v Los Angeles. V najlepších rokoch boli hviezdy ako Marlies Göhrová, Marita Kochová, Udo Beyer, Kristin Ottová, Olaf Ludwig, Lutz Hesslich, Birgit Fischerová...

Doplatilo aj Československo

Kontrahry

1936: Na protest proti OH v Berlíne chystali antifašistické sily Ľudovú olympiádu v Barcelone. V jej predvečer sa však odohral fašistický puč a začala sa občianska vojna. Československý výbor za preloženie OH z Berlína usporiadal v Prahe manifestačné Ľudové hry.

1980: Američania po bojkote OH v Moskve zorganizovali kontraolympiádu v rámci Liberty Bell Classic vo Philadelphii.

1984: Na súťažiach Družba 84 v deviatich krajinách štartovalo okolo 2300 športovcov z 50 krajín (vrátane tých, ktoré sa nepripojili k bojkotu OH v Los Angeles). Rusi oslovili Teda Turnera, aby alternatívnu olympiádu prenášala jeho televízia. Nedohodli sa, ale Turnera inšpirovali, aby éru bojkotov preklenul Hrami dobrej vôle: prvé sa uskutočnili v Moskve 1996, posledné v roku 2001 v Brisbane.

Aj Československo malo predpoklady pripomenúť si zátopkovsky úspešné hry. V Helsinkách 1983 v premiére svetového atletického šampionátu skončilo štvrté za NDR, USA a ZSSR.

Ak nikoho iného, tak Jarmilu Kratochvílovú a Imricha Bugára bojkot iste obral o životnú šancu stať sa olympijským víťazom. Bežkyňa zapichla kariéru ešte pred Soulom 1988. A svetový aj európsky diskársky šampión? „Čosi sa vtedy vo mne zlomilo, už som nikdy viac nesiahol na veľkú medailu," povedal.

Oficiálnym dôvodom neúčasti boli obavy o bezpečnosť, v skutočnosti však šlo o odplatu Američanom za bojkot moskovských hier 1980. Bugár, ktorý sa v máji 1984 pripravoval v Spojených štátoch, ironizoval: „Najnebezpečnejšia v Los Angeles bola reklama na ruskú vodku na celej stene jedného mrakodrapu."

Nemecká kajakárka Birgit Fischerová sa svojich nadriadených v armádnom postupimskom klube pýtala, či jej dovolia štartovať v Los Angeles na vlastné riziko. „Odvetili mi, že som nepochopila, o čo beží," spomínala na stránkach denníka Franfurter Allgemeine Zeitung.

Športovci sprvu na bojkot reagovali rázne. „Polovica plaveckej zbornej chcela končiť," tvrdí strieborná polohovkárka OH 1988 Jelena Dendeberovová. Vládna moc im musela podhodiť kosť.

Američania v roku 1980 usporiadali pre bojkotujúcich Liberty Bell Classic, ktorých hlavná, atletická časť prebehla vo Philadelphii. Sovieti sa ich o štyri roky pokúsili tromfnúť Družbou 84. Seriál s podtitulkom Šport - družba - mier sa ťahal od konca júna až do polovice septembra. Projekt sa dorábal za pochodu. Hostiteľmi súťaží v olympijských športoch okrem futbalu bolo deväť krajín.

Hádzanárky hostil Trenčín

Kontraolympiáda bola aj na Slovensku - v Trenčíne bojovali hádzanárky.

„Bol to kvalitný turnaj, veď vtedajšie socialistické krajiny udávali tón ženskej hádzanej, ale z historického hľadiska nemal nijakú výpovednú hodnotu, dnes ho nikto ani nespomenie," konštatuje Mária Ďurišinová, so 40 gólmi jeho najlepšia strelkyňa. „Aj mne z neho utkvelo v pamäti najmä to, ako ma dojalo, keď som v hľadisku zazrela brata, vojaka základnej služby, ktorý pre Družbu dostal opušťák. Škoda, že sa toho nedožil otec, vzdychla som si a rozplakala sa na jeho hrudi."

Československé družstvo prehralo len so zbornou ZSSR. S výnimkou jednej Češky ho tvorili samé Slovenky! „Mali sme formu ako Brno, v Los Angeles by sme určite útočili na medailu," tvrdí Ďurišinová. Aj o štyri roky v Soule prehral československý tím len jeden zápas, no v dôsledku už neplatného pravidla o škrtaní výsledku s najslabším družstvom mu chýbal gól, aby sa dostal do semifinále. Skončil piaty.

Plané počty

Na počet bojkotujúcich krajín prehrala moskovská olympiáda s losangeleskou jasným pomerom 16:65. Kvalitatívne skóre však bolo iné skóre: v Moskve 1980 štartovali krajiny, ktoré na olympiáde v Montreale 1976 získali 71 percent medailí, kým účastnícke krajiny v Los Angeles 1984 len 49 percent.

Družba jasne tromfla olympiádu na počet svetových rekordov (48:11), ale aj v niektorých merateľných športoch. Zvlášť vo vzpieraní, ktorému vtedy jasne dominovali sovietski a bulharskí siláci: víťazi z kontraolympiády vo Varne nadvíhali dokopy o 367,5 kg viac ako loangeleskí. Slovák Miloš Čiernik, tretí do 100 kg, dosiahol rovnaký výkon ako zlatý Nemec Milser.

V atletike to dopadlo takmer fifty-fifty, v plávaní jasne v prospech olympiády (18:11).

To sú však len plané počty. Rozhodujúci je výsledný dojem. A ten mohol byť len jeden. Plavkyňa Dendeberovová ho za športovcov zhutnila do vety: „Stali sme sa rukojemníkmi v politickej hre." Slovenský chodecký mág Juraj Benčík k nej dodal: „V prípade oboch bojkotov, západného aj východného, sa ukázalo, že olympiády nemajú alternatívu - nedajú sa ničím nahradiť."

Pribilinec: Bol to podraz, nie družba

Prišiel do Moskvy ako svetová jednotka a tak aj pochodoval. Na čele.

Vperedi Pribilinec, referoval podchvíľou o situácii na trati chodeckej dvadsiatky hlásateľ v Lužnikách. A o chvíľu zasa: Vperedi Pribilinec.

„Ani nie tri kilometre pred cieľom však zrazu predo mnou pribrzdilo auto, vystúpil z neho domáci rozhodca a ukázal mi červený terčík znamenajúci diskvalifikáciu. Skoro ma vystrelo. Veď dovtedy som nemal ani jediné napomenutie," spomína na zážitok z moskovskej kontraolympiády Jozef Pribilinec.

Pôvodne to mali byť preteky, v ktorých chcel získať olympijské zlato. Konať sa však mali v úplne inej krajine, ba na úplne inom kontinente. Vyzliekol si tričko a nahnevane kráčal popri trati smerom k Lužnikám. V tom okolo neho prepochodovali Pavol Blažek a Rus Sergej Procyšin. Aspoň Paľo im to natrie, pomyslel si.

„O chvíľu však diskvalifikovali aj mňa. Skrátka, v ten deň musel vyhrať Rus," krčí ramenami „dobrák" Blažek. „Pribilinec to z diaľky videl a nadávajúc ako pohan šmaril po rozhodcovi tričko."

„Bol som v amoku, reval som: Vy kurvy," priznal Pribilinec. „Vyhádal som si vstup do tlačového strediska a všetko som to tam rozpovedal, ale v novinách sa nič neobjavilo."

„V tom roku sme boli takí nadupaní, že Rusi na nás jednoducho nemali," myslí si Blažek. „Keby nás boli pustili do Los Angeles, Pribilinec by bol zamietol aj s Mexičanom Cantom, ktorý tam vyhral. Som presvedčený, že olympijským víťazom mohol byť o štyri roky skôr, ako sa ním stal."

„Ruský kolega Dorovskich sa mi na druhý deň ospravedlnil," spomína tréner Juraj Benčík. „To, že napokon prvý, druhý aj tretí skončil náš chodec, spôsobila jedna hlúpa hlava, tvrdil. Pachuť blenu však ostala. Žiaľ, čudných rozhodnutí na Družbe bolo viac, aj súboj o víťazstvo v desaťboji medzi domácim Degťarovom a Vossom z NDR sa skončil hádkou..."

Priami svedkovia znakárskej dvojstovky, v ktorej domácemu Zabolotnovovi namerali svetový rekord 1:58,41 min, tvrdia, že bol tak okato uliaty, že si pretierali oči ešte aj na druhý deň. Aj plavecké súťaže prebiehali v Moskve.

„Vy tu rozprávate o družbe, ale tieto preteky nemali s družbou nič spoločné," chrstol do tváre na rozlúčkovej recepcii na moskovskej ambasáde Pribilinec vtedajšiemu československému veľvyslancovi Miroslavovi Zavadilovi.

Keď sa po Novembri otvorili archívy desiatej správy ŠtB a jeho meno sa objavilo v zozname postbojkotských buričov, vôbec nebol prekvapený.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Atletika»Športovcom zalepili oči Družbou