Názor, že všetci dopujú, ničí šport, tvrdí Haborák

Pojem doživotie v ňom vyvoláva hrozný pocit. Dostal taký trest, hoci iba v športe. Za doping. Vie, že zatiaľ môže zdôvodňovať slovami, čo chtiac-nechtiac navodzuje názor: výhovorka. Má istú nádej, hoci ju nechce vyslovovať príliš nahlas. Jeho presvedčenie o nevedomom požití zakázanej látky môže aspoň čiastočne potvrdiť laboratórne skúmanie. MILAN HABORÁK.

Najprv ste chvíľu mlčali, čo u vás nebolo zvykom. V prvých reakciách ste nespomínali žiadnu nádej. Kedy sa objavila?

„Čo môže urobiť človek, ktorého prekvapí takáto správa, ako sa aspoň na chvíľu utiahnuť do ústrania? O mojom prvom prípade z roku 2004 som sa dozvedel priamo v dejisku olympijských hier v Aténach. Ihneď som mal okolo seba množstvo mikrofónov. Neutiekol som, reagoval som. Teraz ma zvesť zaskočila telefonicky. Sprvoti som odpovedal tam, kde som musel. So Slovenskou antidopingovou agentúrou som spolupracoval. Čas lieči, postupne som absolvoval dosť rozhovorov. Slová sú nanič, tak som premýšľal. Moje tvrdenie, že som v oboch prípadoch zobral zakázanú látku nevedomky, chce dôkaz. Mám v taške všetky preparáty z primeraného obdobia. Mienim ich odovzdať na laboratórny rozbor. Môže sa v nej objaviť výživový doplnok kontaminovaný stanozololom. Iné vysvetlenie nemám. Počkám si na výsledok. Ak sa nič nenájde, tak to odklepnem. Rozhovorom o dopingu sa nebudem vyhýbať. Pravdaže, s vedomím, že každý bude mať právo považovať ma za vinníka, pre ktorého platí doživotný zákaz."

Aké sú vaše šance na úspech?

„Zatiaľ žiadne. Počul som však o podobných prípadoch, ktoré uznali možnosť nevedomého požitia. No nechcem predbiehať udalosti, to doživotie máta. Hovorím s úplnou vážnosťou, aj 20 rokov trestu je pocitovo prijateľnejšie. Dôkaz totálnej neviny je nemožný. Látku som v tele mal. Ide o to, ako sa tam dostala."

Ak by ste boli v dôkazoch úspešný, zažalovali by ste firmu, ktorá výživový doplnok vyrobila a stanozolol na obale neuviedla?

„To sme niekde veľmi ďaleko. Zvláštna otázka. Skúsim sa hypoteticky zamyslieť. Keby to zašlo až tak ďaleko, že niekto vyrába suplementy s utajeným pridávaním zakázaných látok, asi by to malo význam. Najčastejšie kontaminované sú stimulanty. Rôzne energetické nápoje, ktoré sa pijú na diskotékach a užívajú ich kamionisti, aby nezaspali. Na tieto som si dával veľký pozor. Stanozolol je čosi iné, ale v zásade si neviem vysvetliť môj priestupok inak ako kontaminovaný doplnok výživy. Veľmi predbieham, možno by som sa aj súdil, ak by to malo význam v boji proti možným švindlérskym firmám. Na druhej strane, mám brzdu, nezneužil by som situáciu? Čo ja viem, vysúdil by som toľko a toľko a venoval boju proti dopingu. Teoretizoval som, čakajú ma iné veci."

Tašku s preparátmi, ktoré máte doma, ste už odovzdali, alebo iba mienite odovzdať. Ak áno, môžete povedať, akému laboratóriu a aspoň jeden prípravok, ktorý v nej je?

„Nie. Bolo by to predčasné. Zatiaľ ani nemám celkom jasno, ako je to s odvolaním. Počkám si na verdikt disciplinárnej komisie nášho atletického zväzu. "

FOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ

S čím predstúpite pred disciplinárku?

„S ničím novým. Mám svoju cestu."

Aj v závažnejších veciach, ako je dopingový trest, môžu zapôsobiť slová. Povedzte mi jeden alebo desať dôvodov, prečo by som vám mal veriť, že ste zobrali zakázané látky nevedomky?

„Nie je jeden dôvod, ale ani desať. Niečo medzi. Najvážnejším argumentom je zdravie. Mám skvelú rodinu, milujúcu manželku a zlatého sedemročného syna. Dlhodobejšie užívanie anabolík ničí pečeň, muž sa stáva impotentným. Jeho užívanie má trvalé následky. Stanozolol, ak má mať vplyv na výkonnosť, sa musí brať dlhodobo a potom dlho čakať, kým sa vyplaví z tela. Dnes je to riziko ako hrom. Aby sa Slovák ukryl pred možnou mimosúťažnou kontrolou, asi by musel putovať medzi Aljaškou a Patagóniou. Jedna, dva, ani päť tabletiek k ničomu nepomôžu. Už som atletiku bral skôr ako koníček, to je tretí dôvod. Načo, a ešte k tomu v júli? To sa užíva na jeseň. To, že ma dvakrát prichytili na anaboliká považujem vnútorne za paradox. Nikdy som nemal pocit, že dovolené prostriedky tohto typu mi nejako špeciálne pomáhajú. Som povestný svojím zaspávaním, kade chodím. Ak by išlo o kontaminovaný stimulant, asi by som si riadne nadával."

Mali ste nejaký zvláštny dôvod štartovať na európskom šampionáte v Barcelone?

„Nie. Na šampionát som sa chystal tak či tak na kratšiu dovolenku s rodinou ešte v čase, keď som nemal limit. Na podujatia tohto druhu budem chodiť aj v budúcnosti. Oveľa skôr ako na futbal. Atletika zostáva mojou životnou záľubou."

Za čo ste sa vlastne ospravedlnili vo vašej prvej reakcii hneď po odhalení?

„Neospravedlnil som sa za to, že som bral vedome doping, ale, že som narobil dobrým ľuďom problémy."

Po prvom priestupku ste uviedli: v celej doterajšej kariére som sa správal dosť amatérsky. Príliš som uprednostňoval preteky, lebo rád súťažím. Som pohodlný, neraz som sa riadil heslom - čo môžeš urobiť dnes, odlož na zajtra. Do tejto kategórie patril aj slabší záujem o biochémiu a porady s lekármi. Po vypršaní trestu v roku 2006 ste nezmenili prístup?

„Približne dva roky som bral atletiku vážne. Asi nie až tak profesionálne, ako sa patrí. Napríklad: Ak by na zozname zakázaných látok bol nikotín, musel by som sa atletiky vzdať. Som fajčiar. Už dávnejšie mi bolo jasné, že na medaily nesiahnem, ani nedosiahnem žiadne veľké výkony. Mám svoj vek. Vrh guľou som nezahodil, lebo mám tento šport veľmi rád. Skutočne veľmi rád súťažím, vidím v tom zmysel športu. Aj z tohto pohľadu ma trest veľmi bolí. Chystal som sa napríklad na veteránske preteky. Atletika sa však postupne stala len veľmi pekným koníčkom. To ma neprejde do smrti."

Ako ste si obstarávali výživové doplnky: kúpili si ich v lekárni alebo pod rukou, objednali cez internet?

„Zo všetkého niečo. Suplementy sú voľne predajné v potravinách i v špecializovaných predajniach. Internet je zavalený informáciami o doplnkovej výžive, ponukách, žiadostiach o pomoc pri kupovaní. Aj medzi serióznymi atlétmi je to bežná téma. Rozprávame sa o novinkách, čo sa oplatí, čo nie. Na 95 percent je to nanič. Iba sú poprehadzované áčko s béčkom, béčko s áčkom. Z názvov si pamätám tak stotinu. Tých preparátov, ktoré majú dôveryhodnú licenciu. Väčšina však odstrašuje. Reklamné pútače pod nimi sú smiešne. Drahé je to nekresťansky. Kúpa pod rukou? Samozrejme, ak tak vnímate, že vám niekto dôveryhodný predá čosi lacnejšie. Kliknite si na internet a napíšte suplementy, uvidíte, čo vám vyskočí (skúsili sme, bolo to cez 4 milióny výsledkov)."

Preboha, vás to neodradilo?

„Vyzerá to tak, že zlodej kričí chyťte zlodeja. Ale chcem o tom rozprávať, lebo je to vážny problém. No najskôr odpoveď, prečo som to vôbec skúsil. Bavíme sa o povolených výživových doplnkoch. Je možno päť percent špecifických suplementov, ktoré môžu prispieť k zosilneniu. Zásadne som sa bavil v e-mailoch a na Facebooku s atletickými kamarátmi, z ktorých väčšina patrí k špičke. Hovoril som aj s lekármi biochemikmi. Skúsil som. V zásade som si pomohol možno k pár centimetrom dlhšieho vrhu. Aspoň mám ten pocit, lebo môj osobný rekord je 20,87 metra a na tréningoch som dosahoval aj cez 21 metrov, raz som si nameral 21,31 metra. Pocitovo boli tréningy so suplementmi a bez nich približne rovnaké. Má to silný placebo efekt. A teraz to, čo ma skutočne odstrašuje. Je to pouličný doping, pochybné fitnescentrá, neregulárna kulturistika. V dvadsiatke superfešák na kúpalisku riskuje v štyridsiatke vážne zdravotné problémy. Videl som na internete záujemcu o jednu ampulku niečoho, čo stálo 5-tisíc eur."

Po zlatej medaile Libora Charfreitaga sme do redakcie dostali okrem gratulačných ohlasov aj mnoho internetových reakcií: fetuje, sype, počkajme si, či nedopadane ako Haborák. Nie je vám to ľúto, hoci, samozrejme, nie ste jediný dopujúci športovec sveta?

„Veľmi ma to mrzí. Doping sa démonizuje, tvrdím roky. Spochybňovanie akéhokoľvek veľkého úspechu či výkonu sa mi protiví. Názory, všetci dopujú, sú obludné. Neberiem ani to, aby sa rušili svetové rekordy z osemdesiatych rokov. Doping je vďačná téma senzácie. Ohlasy a blogy sú dobrou scénou na anonymné urážky. Špekulácie, že ten alebo onen mohol dosiahnuť výnimočný výkon iba pomocou dopingu, nemajú opodstatnenie. Je to ako som mnou, naruby, prešiel dopingovou kontrolou, platí. Ja som dvakrát neprešiel, pykám. Samozrejme, možno sa občas zamyslieť, ako sa múdro hovorí, s dôvodnou pochybnosťou. No palcové titulky: Bolt 9,58 - dopoval? To uráža šport ako celok. Svetové rekordy majú dnes skutočne výnimočnú kvalitu. Práve to je to šteklivé napätie, kde sú hranice. Pri Boltových časoch by sme pred piatimi rokmi ukázali niekomu na čelo. Nemôže sa raz nájsť guliarsky Bolt?"

FOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ

Doping sa démonizuje. Prepáčte, aj vy ste prispeli k tomuto názoru.

„Aj tak to možno vnímať. Rozprávam o tom, nevyhýbam sa otázkam. Ak teda použijem výraz z kriminalistiky - som malá ryba. Dostal som mnoho otázok, či som sa niekoho pýtal, ako dopovať tak, aby vás neprichytili? Nepýtal. Aj keby som chcel, je to hlúposť. Okolo tých možných veľkých rýb sa pohybujú štáby ľudí. Taký nepovie ani, že berie C vitamín."

Trénovali ste švagra Mikuláša Konopku aj v čase, keď sa stal halovým majstrom Európy 2007 výkonmi takmer o meter dlhšími od predchádzajúcich. Nebolo vám to nápadné?

„Áno, prekvapilo nás to. Vedel som, že Miki je v skvelej forme, ale také super vydarené preteky som nečakal. Môj švagor prešiel dopingovou kontrolou, je majstrom Európy. To, že dopoval tiež dvakrát, je iná vec. Aj Beamon skočil 890 cm nečakane."

Na OH v Aténach 2004 prichytili pri trestuhodnom podvode maďarských vrhačov Fazekasa a Annusa. Obaja sa pripravovali v maďarskom centre v Szombathely, ktoré sa stalo v atletických kruhoch nedôveryhodným. Napriek tomu ste tam chodili s bratmi Konopkovcami na sústredenia. Nebolo lepšie stredisko zmeniť?

„Nebolo. Milo Konopka mal i má nedostatky v kladivárskej technike. Niet na svete lepšieho špecialistu na túto disciplínu, ako je Pál Németh, ktorý pôsobí v Szombathely. Odsudzovať prácu v tomto meste en bloc je videnie čierno-bielou optikou. Zotrieť niečo pre jeden prípad je choré. Skúsim ešte jednu myšlienku, hoci nesúvisí priamo s otázkou. Aj riskujem, že ma obvinia: aha, vopred sa obhajuje. Nemyslím si, že i vedomé užitie dopingu je až taký hrozný čin. Niečo zobrať a na chvíľu sa zašiť, s rizikom: prejdem alebo neprejdem, mi nepripadá ako kriminálny čin, čo sa často takmer takto publikuje. Má to dve polohy: verejnosť to vníma prehnane, ale na druhej strane, prosím, pomáha to boju proti dopingu. Hľadám správnu mieru, to je úžasne ťažké."

Sú azda v atletike ešte väčšie previnenia s označením podvod, ktoré sa až tak neskúmajú?

„Počul som o nich. Pohybujem sa na tenkom ľade človeka bez dôkazov, ale poviem. Verím, že sú na svete maratónci, ktorí si vedome skrátili trať a nik im na to neprišiel. Počul som o prepracovanom spôsobe výroby ľahšieho vrhačského náčinia tak, že na to ťažko niekto príde, a išlo o špičkových vrhačov. To sú podľa mňa väčšie podvody ako doping."

Podpísali ste Antidopingový kódex a porušili ho. Považujete tento dokument za dokonalý, dobrý, nedokonalý, zlý?

„Chvalabohu, že existuje. Odmietam názory, že doping treba pustiť, lebo vraj to budú korektnejšie súťaže a so zdravím si môže každý robiť, čo chce. Je dobrý, iste nie dokonalý."

V čom je nedokonalý?

„Obsahuje niekoľko tisíc preparátov, mnohé z nich sú celkom obyčajné veci. Prekáža mi, podľa mňa, zjednodušený sadzobník trestov. A opäť vyzerám, že sa obhajujem vopred. Prekročil som povolenú dávku veľmi mierne, lenže na stanozolol platí nulová tolerancia. V mojom prvom prípade mali A­ a B-vzorka iné percentá nepovoleného prekročenia. To je ako prekročenie rýchlosti o nepovolených 10 km a 100 km s rovnakým trestom. Nie som jediný, kto hovorí o širšom sadzobníku. Napríklad v atletike i cyklistike sa bojuje proti dopingu rázne. Sú však aj športy so smiešnymi trestami. Som dokonca za sprísňovanie, nevidím inú cestu, lebo keď sa človek nebojí, porušuje predpisy ešte častejšie. Malo by to však byť zjednotené: ideálne celosvetovo a celošportovo."

Poznáte atlétov, o ktorých ste presvedčený, že sa k úspechom dopracovali dopovaním a nepristihli ich?

„Stopercentne, ale nemám dôkazy."

Koľko ich je - zopár, desiatky, stovky?

„Čísla sú v tomto prípade chúlostivá vec, nebudem hádať. Prekážajú mi rôzne štatistiky, v tomto roku chytili toľko...O ničom to nesvedčí, to je ako päťročnice. Čo naznačovali vysoké prekročenia plánov? V Barcelone nikoho nepristihli. Fajn, ale naznačuje to niečo? Neviem."

Poznáte veľkých víťazov, ktorí sa výživových doplnkov ani nedotkli?

„Je ich dosť. Nerátam medzi ne vitamínové doplnky a lieky na bežné užívanie, keď je človek chorý. Riešia to správnou stravou spojenou s prírodnými výťažkami."

Jestvuje vôbec stopercentná istota, že pri užívaní povolených prostriedkov neprekročíte hranicu?

„Asi nie, iba takmer stopercentná. Ak skrátim odpoveď na prijateľnú mieru, lebo podrobná je témou pre sympózium, tak každé balenie preparátov by bolo treba najprv laboratórne preskúmať, byť pod neustálou, prakticky 24-hodinovou kontrolou lekárov. To by bolo doslova otravné, oberalo by to o potrebný čas na tréning. Hovorím, čo si myslím, nie som vedec."

Užívanie dopingu vo vrcholovom športe vníma verejnosť v podstate ako trestný čin. Vo Francúzsku, v Taliansku a Rakúsku to tak je, hoci sa to týka zakázanej držby a distribúcie, nie priameho užívania. Prijali by ste taký zákon aj u nás?

„Áno. Opakujem, najväčšou hrozbou je ,pouličný doping', jeho díleri a neobmedzená ponuka všeličoho cez internet."

Po previnení, ktoré vám znemožnilo účasť na OH 2004 v Aténach, si Slovenský olympijský výbor i atletický zväz vypýtali náhradu prostriedkov, ktoré vynaložili na vašu olympijskú prípravu. Ihneď ste im vyplatili sumu 300-tisíc korún. Uviedli ste dôvod: správajú sa ku mne korektne, chcem to opätovať rovnakou mincou. Rátate aj teraz s finančnou sankciou?

„Niet dôvodu, na prípravu som nedostal ani cent."

Cítite sa dlžníkom štátu?

„Absurdné na entú. Štát je dlžný atletike, športu vôbec, trúfam si povedať v širokých súvislostiach, že aj mne, keďže som reprezentoval. Stačí si pripomenúť, kam smerujú výťažky z lotérií, ktoré mali prúdiť do slovenského športu."

Koľko ste minuli na dovolené podporné prostriedky?

„Štyristo eur. Jedno balenie, nie až také veľké z toho, čo má význam, stojí okolo stovky. Ak je teda reč o peniazoch, tak preskúmanie v laboratóriu ma vyjde asi na 500 eur."

Dopingový trest môže ovplyvniť celý váš život. Zakazuje vám byť trénerom alebo funkcionárom v akomkoľvek športovom odvetví. Plánovali ste také zamestnanie?

„Neplánoval, hoci som túžil trénovať mládež. Aj som to robil, a bol som šokovaný. Skutočne treba nájsť pravú mieru o medializácii dopingu. Pätnásťročný mladík sa často ihneď opýta, kde sa zháňa doplnková výživa, ktorá má význam."

Dokážete poradiť?

„To asi nie, ale povedať si svoj názor dokážem. Je to súboj dobra a zla. Dnes je zlo vychytenejším čítaním, tak to cítim. Napríklad, nerobíte mi príliš veľkú reklamu, len preto, že som dopingový hriešnik? Nikdy som toľko v médiách nevystupoval. Ak sa to zoberie tak, že môžem pomôcť skúsenosťami, hoci sú aj všelijaké, prosím. Ak ma chce niekto ľutovať, tak to si neprosím, ak ma chce niekto zosmiešňovať, nie je to príjemné, ale nech. Mám v tomto smere hrošiu kožu. Dosť znesiem."

Neprekážajú vám napríklad narážky na vaše priezvisko?

„Viem, Haborák - neborák. Zvykol som si, ale čo môj syn..."

Aké je vaše súčasné povolanie?

„Spolu s manželkou máme približne päť rokov živnosť. Celkom sa nám darí."