• Futbal
  • Hokej
  • Tenis
  • Basketbal
  • Cyklistika
  • Moto
  • Ďalšie športy
  • Foto
  • Výsledky
  • Agentúry
  • Padám a pritom sa smejem

    Vydané 5. 5. 2011 o 0:00

    Preslávili ho rýchlostné rekordy v extrémnom lezení po skalách, ale aj komediálne šou a jeho extrémne kacírsky humor. Ešte predtým, ako Američan TIMMY O’NEILL zapojil a rozveselil vypredanú sálu festivalu Hory a mesto, našiel si chvíľu na rozhovor.

    Preslávili ho rýchlostné rekordy v extrémnom lezení po skalách, ale aj komediálne šou a jeho extrémne kacírsky humor. Ešte predtým, ako Američan TIMMY O’NEILL zapojil a rozveselil vypredanú sálu festivalu Hory a mesto, našiel si chvíľu na rozhovor a rozoberal protikladné témy, ako sú komédia, úrazy a športovanie s telesným postihnutím.

    Mnohých sklamalo, že ste napokon zrušili plánovaný bratislavský sólo výstup na Nový most. Čo sa stalo?

    Včera večer som prišiel na Slovensko a cítil som sa príšerne. Asi som v lietadle z Nemecka chytil chrípku. Ešte v noci sme sa išli pozrieť na Nový most a ja som si uvedomil, že ho asi nevyleziem. Na druhý deň, za svetla, som už videl, aké náročné bude dostať sa hore. Na povrchu je klzká farba, ktorá sa riadne šmýka.

    Nový most raz vyhlásili slovenskú stavbu storočia. Ako sa vám pozdáva?

    Skutočne? A vy, čo si o ňom myslíte? Žijete tu, most máte stále na očiach.

    Mnohí ľutujú staré bratislavské podhradie zbúrané pri stavbe, ale cenia si samotný most. Zostaňme však pri vás – aké rôzne stavby máte za sebou?

    Nie som ako Alain Robert - Spiderman, ktorý sa tým živí a je slávny, lebo šplhá po budovách. Ja sa iba rád šplhám na budovy, ktoré ma priťahujú. Z čudných tvarov preferujem veľké a vysoké sochy, ktoré sú pre mňa psychickou aj fyzickou výzvou. Musím však povedať, že som sa ešte nešplhal na vežu, ktorá má na vrchole UFO ako váš most, ani som nepokoril Empire State Building, pyramídy v Egypte a podobné chuťovky (smiech).

    Čo problémy s políciou a kamerami?

    Isteže polícia lezenie po budovách nevidí rada. Prídu, kážu vám zliezť, potom vám nasadia putá a odvezú vás v policajnom aute. No čo je horšie, podobne reagujú obyčajní obyvatelia. Kričia: budovy nemajú steny na to, aby sa po nich lozilo! Slušný človek predsa sedí vnútri, v kancelárii za počítačom! O šplhaní po budovách majú ľudia kopec predsudkov. Tvrdia, že musí byť nebezpečné, úchylné, pretože sa vymyká normálnemu životu a jeho konvenciám. Niekedy dostávam otázky, aký má lezenie zmysel, aký je jeho spoločenský prínos. Ľudia v ňom vidia nanajvýš neprístojné správanie, ktoré je najlepšie okamžite zastaviť.

    obr_02.jpg

    Chrípka mu zabránila, aby vyliezol na bratislavský Nový most
    ako prvý človek na svete. Na mieste aspoň zimprovizoval krátky
    videofilm, ktorým zabavil divákov festivalu Hory a mesto

    Odkiaľ tá túžba búrať konvencie?

    To by sme sa museli vrátiť niekam do detstva. Už ako malí sme mali vo zvyku stvárať kriminálne kúsky.

    Skúsite to spresniť?

    Také hlúposti, čo deti robia. Ako malí vandali sme rozbíjali okná a podobne. Bol za tým vzdor proti autorite, ktorý je v istom veku prirodzenou súčasťou dospievania.

    Čo na to rodičia?

    Báli sa problémov a riadne ich to vyvádzalo z miery. No my sme si nedali dohovoriť. Neskôr sme objavili hrobky a monumenty na neďalekom cintoríne a začali sme sa po nich s partiou šplhať.

    Čudný nápad.

    Lenže my sme na cintoríne nelozili preto, že to bolo čudné, ani nie preto, že by to zakazoval zákon. Nešlo o vedomé rozhodnutie, skôr akýsi inštinkt vychádzajúci z mojej osobnosti, z toho, aký som bol ako dieťa a aký som dnes. Viete, deti sú na sto percent úprimné. Nestarajú sa o váš názor, konajú a až neskôr vidia dôsledky. Ja som sa už ako malý cítil slobodný a šťastný, ak som mal možnosť hýbať sa a tancovať. Určite poznáte prirovnanie osobnosti k cibuli – lúpete z nej dolu vrstvu za vrstvou, až sa dostanete k podstate, jadru veci. Možno že to, čo sa javí dospievaním či rastom, nie je ničím iným ako lúpaním filtrov a vrstiev, ktoré ste naberali. Aspoň pre mňa platí, čím menej vrstiev, tým lepšie. Akoby som sa vracal naspäť do detstva.

    obr_03.jpg

    Jeho domovom je Colorado na americkom Stredozápade, ktoré
    ponúka kaňony, búrlivé pereje a skaly fantazijných tvarov

    V Bratislave ste po päťročnej pauze. Všimli ste si nejaké zmeny?

    Na bilbordoch máte viac sexu (smiech). Práve som videl obrovský bilbord a na ňom výjav: chlapovi žena robí, viete čo. V Spojených štátoch, ktoré sú na špici pornopriemyslu, ma to až tak neprekvapí, u vás ešte áno.

    Lezci spravidla vyrážajú do prírody. Čím vás inšpiruje mesto?

    Pochádzam z Philadelphie, nepríjemného priemyselného mesta bez možnosti vyraziť do divočiny. Prírodu nám nahrádzal cintorín, miesto, kde, podobne ako v divočine, niet živej duše a teda nikoho, kto by vám zakazoval liezť. Pre mňa to bol únik od školy, preč od všetkých ľudí, ktorí vám prikazujú, čo robiť a formujú vás, aby ste pasovali do klietky. Jediná možnosť bol únik hlbšie do mesta. Podnikali sme spanilé bicyklové jazdy a cítili sa slobodní. Liezť na sochy a budovy sa mi neskôr javilo úplne prirodzené. Hľadím na ne a nemôžem si pomôcť. Rozmýšľam, ako sa dostať na vrchol a pokoriť aj to, čo sa javí nemožné. Možno ste hrávali detskú hru – skáčete a uhýbate sa pred lávou. Znie to asi detinsky, no ja tú hru hrávam v hlave dodnes.

    Z domu ste vraj odišli, keď ste mali šestnásť.

    Postupne mi celá Philadelphia začala pripadať ako cintorín. Preto som sa jedného dňa, asi pred dvadsiatimi rokmi, zbalil a odišiel na stredozápad. V Yellowstonskom parku som užasol z toho, čo vidím, a hneď som tam zostal pracovať.

    Robili ste sprievodcu?

    To nie, predával som turistom tričká a cigarety (smiech). Výhodou však bolo more voľného času a najmä to, že mojím dvorom bol celý úžasný Yellowstonský národný park. Bizóny, jelene, medvede – nič z toho som dovtedy nevidel a to všetko zmenilo môj pohľad na život. Hneď prvé leto som objavil lezenie po skalách a okamžite mal pocit, ako by bolo stvorené pre mňa. Ďalších päť rokov som nerobil nič iné, iba liezol. Nečítal som správy, nemyslel som na nikoho a na nič. Len občas som zavolal rodine, a chodil na brigády, aby som mal z čoho žiť.

    obr_04.jpg

    Najslávnejšou stenou na skale El Capitan v Yosemitoch je takzvaný
    Kapitánov nos. Prvýkrát ju zdolali v roku 1958 za 47 dní. V roku
    2001 to dvojica Timmy O’Neill a Dean Potter zvládla za tri hodiny
    a dvadsaťštyri minút

    Vraciate sa za rodinou?

    Občas, no nikdy by som sa do Philadelphie nevrátil žiť. Nevydržím bez hôr a riek, preto aj posledných pätnásť rokov žijem v Colorade.

    Hovoríme o lezení, no vy kajakujete, lyžujete, jazdíte na horskom bicykli a kráčate po špagáte vysoko nad zemou. Kde sú tie časy, keď stačil jediný extrémny šport?

    Keď som začínal s rodičmi kajakovať, nemal som ani potuchy, že to niekedy v budúcnosti bude v móde. Rovnako sa nepýtam, či sú cool športy, ktoré robím: cross country skiinig, backcountry skiing, slack alebo highlining, keď musíte udržať rovnováhu vysoko na lane. A dôvod na toľko športov? Mám veľa kamarátov, ktorí ma volajú na výlety, a ja im nedokážem odmietnuť, lebo by som si to dlho vyčítal. Asi je za tým aj príležitosť vidieť väčší kus sveta. Lyžujete v horách, ale roztopí sa sneh? V poriadku, presadnete do kajaku a splavujete rieku pomedzi strmé steny. Keď je toho dosť, vyleziete hore, napnete nad prúdom lano a vyskúšate niečo nové.

    Skoro by sme zabudli, že stíhate vystupovať ako komik a bubnujte v kapele. Aký žáner hrávate?

    Džez, blues, rokenrol. Najradšej zo všetkého improvizujem.

    Improvizácia, na tej stojí aj vaša zábavná šou najviac podobná stand-up comedy. Čo všetko vás naučila?

    Improvizácia spája mnohé, navonok odlišné činnosti, ktoré robím. Liezť po skalách, pracovať s ľuďmi s postihnutím, účinkovať ako komik, hrať na bicie, to všetko pre mňa znamená improvizáciu. Ide o schopnosť prispôsobiť sa podmienkam, ktoré sa menia bez toho, aby ste ich dokázali predvídať. A aby ste mohli pokračovať, v okamihu musíte zmeniť to, ako uvažujete, vnímate aj vyzeráte.

    obr_05.jpg

    Tá istá cesta im zabrala týždeň, keď ju liezol s vlastným bratom.
    Od pása dolu ochrnutý Sean sa nahor priťahoval pomocou kladky

    Lenže kým komik na javisku zakopne a prinajhoršom pokazí vtip, na stene sa to môže končiť úrazom či smrťou.

    Iste, no ak si všimnete, aj princípom komédie je bolesť. Ľudia sa smejú v okamihoch, keď sa im javí, že na javisku niečo nevychádza alebo ak si komik uťahuje z niečoho ne dobrého. Ja si myslím, že aj nehoda v teréne môže byť zábavná, lepšie povedané, v konečnom dôsledku sa môže obrátiť na komédiu! Sám poznám chlapíka, ktorý stratil ruku, lezie po skalách a robí si z toho vtipy.

    Vraveli vám, že včera na festivale premietali dokument, kde ste sa mihli aj vy a ktorý sa skončil tragicky?

    Naozaj? Ani neviem, že tam účinkujem. Otázka však je, pre koho ten výstup nedopadol dobre.

    Dvojicu lezcov pochovala lavína.

    Johnny a Mike boli moji veľmi dobrí priatelia, druhý z nich mi bol takmer bratom. Tragické pritom je, že tí dvaja neriskovali. Zhodnotili, že výstup je nad ich možnosti a akurát, keď sa rozhodli vrátiť späť do tábora, zasiahla ich lavína. Lenže skúsme to obrátiť. Dopadlo to tragicky pre mňa? Nedopadlo. Je smutné, že oni museli zahynúť? Určite. Ich smrť som znášal veľmi ťažko. Napokon som si však uvedomil, že pre nás ostatných život pokračuje. Nemá zmysel sa tým trápiť.

    Ako znášate nebezpečie, riziko?

    Spomenuli sme osobnosť a lúpanie jej vrstiev. Mne nezáleží na tom, koľko vrstiev zlúpete a či zlúpete tú poslednú. Čo robím, je možno nebezpečné, ale život sám je nebezpečný. Stane sa, že idete po bezpečnej ulici, keď vás zrazí autobus a urobí z vás krvavý fľak. Pre mňa to je ako zobrať zbraň, dať si ju ku spánku, stlačiť spúšť a v tom okamihu zažiť pocit, že naozaj dýchate a žijete. Viete, mám dobrého kamaráta, ktorý práve v týchto chvíľach zomiera na rakovinu. Má tridsaťsedem rokov, býval skvelým profesionálnym lezcom. Teraz ho trápi pocit, že svoj život premárnil. Aj to je realita. Jediný zmysel života asi bude: existovať a zomrieť.

    Pôsobíte, že žijete stopercentne vzrušujúcim, dobrodružným životom, ale čo každodennosť? Práca, deti, účty?

    Platím zdravotné poistenie, účet za telefón, aj za benzín, dokonca mám prácu a niekedy aj mávam strach. No rozhodol som sa naložiť so svojím životom najlepšie, ako dokážem. Snažím sa byť ohľaduplným človekom a pomáhať druhým.

    obr_06.jpg

    San Francisco, Golden Gate. Pri zostupe použil laná, ktoré ponúkla sama stavba

    Narážate asi na vami založenú organizáciu Paradox Sports. O čo presne ide?

    Športujeme s ochrnutými a postihnutými ľuďmi. Začiatky sú kdesi pred dvadsiatimi rokmi. Môj brat Sean si pri skoku do vody zlomil chrbticu a zostal pripútaný na vozík. Keď som sa to dozvedel, bol som práve v horách a vtedy sa niečo vo mne zlomilo – celkom ako keď padne na zem pohár a rozbije sa. Jedna časť môjho ja sa snažila črepy pozbierať a zlepiť. No napokon som zistil, že je lepšie črepy odpratať. Začal som s bratom tráviť viac času a pozval som ho do hôr so mnou liezť.

    Aká z toho bola skúsenosť?

    Nikdy predtým som s členom rodiny neliezol, pretože, viete aj oni, podobne ako väčšina ľudí, žijú akoby v klietke. So Seanom šlo o to, aby som porozumel jeho svetu a on zase môjmu. Bola to zaujímavá skúsenosť. Začali sme spolu na Diablovej veži vo Wyomingu a nakoniec sme sa dostali k výstupu aj na slávnu deväťstometrovú skalu El Capitan v Yosemitoch. Na stene sme strávili týždeň, Sean pri šplhaní urobil asi štyritisíc zhybov a obaja sme si splnili svoj sen. Samotná Paradox Sports začala pred rokmi, keď som stretol chlapíka s prezývkou DJ Skeleton. On bol vojnovým veteránom, v roku 2005 utrpel zranenie vo vojne v Iraku. Stratil časť lebky, jedno oko, ľavé rameno a časť nohy, no napriek tomu stále lezie a pozval ma, aby som sa naňho prišiel pozrieť do nemocnice vo Washingtone. Potom to už šlo samo a začali ma kontaktovať ľudia s podobnými prípadmi vo svojom okolí. Jeden mal ochrnutého známeho po autonehode, iný priateľa, ktorý stratil nohu, alebo oslepol. Vravel som si: koľko ľudí hľadá pomoc a potrebujú jediné. Trochu informácií ako na to.

    Koľko ľudí na tom pracuje?

    Pomerne málo. Traja - štyria sa starajú o organizáciu a na akciách máme do dvadsať postihnutých ľudí.

    Netúžite ideu spopularizovať?

    To už nie je moja úloha. Práve sa o tom spolu rozprávame, takže ak o tom trochu napíšete a ľudia si to prečítajú, bude to mať väčší ohlas, ako zvládneme urobiť môj brat a ja. Druhá vec je, že v malom rozmere je to celé jednoduchšie. Ak by to veľmi narástlo, museli by sme obetovať veľa energie na organizáciu a jej rast.

    obr_07.jpg

    Október 2007. Celých šesť dní liezli a bivakovali na stene North America
    na južnej strane slávnej skaly El Capitan v Yosemitoch. Keith Malloy, Jeff
    Johnson, Timmy a Dave Turner

    Ako sa dá k Paradox Sports pripojiť?

    Často sa ma ľudia pýtajú, ako môžu pomôcť. Odpovedám, nech sa najprv obrátia dovnútra a popracujú na vlastnom živote, ak v ňom niečo neklape. A až potom sa rozhliadnite po najbližšom okolí. Zavolajte sestre, porozprávajte sa s tetou. Pozdravte svojho suseda – tú podivnú osobu, čo ani nevychádza z bytu. Zaklopte jej na dvere. Lenže ľudia vravia, že sa to nedá. Dôvod? Jednoducho si nechcú pripustiť skutočné pocity a odhaliť svoje vnútro.

    Posledná otázka – vaša najviac extrémna skúsenosť?

    Tento rozhovor.

    Ďakujem.

    Ale vážne, mal som jeden skutočne nepríjemný pád zo steny v Pakistane. Liezol som na vyše tisícmetrovej skale uprostred Himalájí v Karakorame, vyše päťtisíc metrov nad morom. Šmykol som sa a padal na lane asi tridsať metrov. Navyše som sa zranil, takže sme museli veľmi dlho a pomaly zliezať dolu. Vážnych pádov som však zažil mnoho a niekedy si pritom spomeniem na kamaráta Mikea, o ktorom sme hovorili. On zomrel mladý a možno mi niečo nechal zo života, ktorý nestihol využiť. Život je to, čo z neho urobíte – tomu verím a tak sa snažím žiť.

    Timmy O’Neill (1969)

    obr_08.jpgJeden z najrýchlejších lezcov na svete. Venuje sa alpinizmu, ale aj výstupom na mrakodrapy, nebezpečnej horskej jazde na bicykli, extrémne náročnému kajakovaniu a povrazolezectvu. S  lezcom Deanom Potterom vyliezli v Patagónii tri veľké steny za jediný deň. V posledných rokoch sa zameriava na najväčšie svetové hory v Pakistane a Patagónii. Príbehy z terénu využíva v predstaveniach blízkych stand-up comedy. Ako komik a herec účinkuje aj v komediálnych filmoch a seriáloch, ktoré nakrúca. Hrá na bicie v rokenrolovej kapele, imituje hudobné nástroje (beatbox). Pred tromi rokmi založil spoločnosť Paradox Sports, ktorá pomáha telesne postihnutým atlétom športovať a chodiť do prírody. S bratom Seanom, ktorý je od pása dolu ochrnutý, vyliezli tisícmetrovú skalu El Capitan v amerických  Yosemitoch.

    Miloš Krekovič | FOTO - Peter Žákovič

    Ďalšie novinky

    Víkendový súhrn: Carlsen vyhral s nedostatkom adrenalínu

    Galád sa vrátil. Švajčiarsko sa stalo 14. krajinou, ktorá si môže dať šalát z najprestížnejšej misy.

    Spoplatnený obsahV roku 2007 jeho odchod zničil fanúšikov. Vrátil sa a v tejto sezóne zatiaľ neprehral

    Vlani prežil najhoršiu sezónu v kariére. Po návrate do Chelsea sa mu však darí. Zo sedemnástich zápasov ani raz neprehral.

    Hlavné správy

    Z DOMOVA

    Spoplatnený obsahŠtefan Harabin má šancu na návrat do vedenia Súdnej rady

    Sudcovia budú voliť chýbajúceho člena Súdnej rady. Kandidujú štyria.

    SPORT.SME.SK

    Spoplatnený obsahNového majstra chválili všetky legendy. Lauda: Je najlepší

    Po triumfe v Abú Zabí sa stal Lewis Hamilton druhýkrát majstrom sveta F1.

    Z DOMOVA

    Spoplatnený obsahVyskúšali sme získať zbrojný preukaz. Bez streľby, ale s kontrolou u susedov

    Zbrojný preukaz vydávajú bez skúšok ovládania zbrane. Je to riziko, vraví odborník.

    Z DOMOVA

    Premiér: Kto vlastní Dôveru, nevie ani SIS

    Fico sa nechce nechať fackovať opozíciou, lebo nominantov, ktorí pochybili, vraj odvolal.