Messier: Chára dal Bostonu víťazný nádych

Legenda svetového hokeja MARK MESSIER prednášal na Slovensku v rámci Orange biznis fóra. Držiteľ šiestich prsteňov pre víťaza Stanleyho pohára a jeden z najuznávanejších kapitánov v histórii NHL si našiel čas na rozhovor aj pre denník SME.

Váš brat si zobral pôvodom Slovenku, vedeli ste niečo o našej krajine, keď ste sem išli?

„Do Kanady emigrovali pred rokmi jej rodičia František a Tatiana Kubanovci – do Montrealu a odtiaľ sa presunuli do Vancouvru. Preto som vedel o Slovensku dosť a najmä o Trenčíne, odkiaľ pochádza veľa skvelých hokejistov.“

Teraz ste špeciálnym asistentom generálneho manažéra a vyskúšali ste si aj trénerstvo na lavičke Kanady. Čomu sa chcete v budúcnosti venovať?

„Chcem byť najmä dobrým otcom. Som spokojný v pozícii v klube Rangers, ale rád som si vyskúšal aj trénerské remeslo.“

Na vašej prezentácii ste spomenuli viacero slovenských hokejistov, keby ste si však mali vybrať jedného, na ktorého si najviac spomínate?

„Peter Šťastný. Vynikajúci stredný útočník, proti ktorému bolo vždy ťažké hrať. Svedčí o tom aj to, že je členom Siene slávy NHL. Obdivoval som najmä jeho mentálnu silu, keď prišiel do zámoria a musel začať prakticky od začiatku. Mám však rešpekt pred viacerými slovenskými hokejistami. Síce som nehral proti Stanovi Mikitovi, ale z rozprávania môjho otca viem, že to bol úžasný hráč. Zahral som si aj proti iným skvelým hráčom, či už Mariánovi Hossovi, alebo Pavlovi Demitrovi. Je až neuveriteľné, koľko skvelých hokejistov sa narodilo v takej malej krajine.“

Na poslednom Nemeckom pohári viedol Messier kanadskú reprezentáciu

V New York Rangers je jednou z hviezd Marián Gáborík, čo by ste mu odporučili, aby bol väčším lídrom tímu?

„Rangers je klub s bohatou tradíciou a fanúšik v New Yorku je veľmi náročný, ale na druhej strane aj veľmi vďačný. Mariánovi sezóna nevyšla najlepšie, ale je to skvelý hráč. Vždy to býva tak, že keď sa tímu nedarí, kritika sa znesie na troch, štyroch najlepších hráčov. Hokejista musí mať obrovskú vôľu v seba samého, za jeden deň sa zlé dni na lepšie neobrátia. Marián musí veriť v to, čo vie, a takisto svojmu klubu a spoluhráčom, potom ho to posunie znova späť na vrchol.“

Vy ste boli jedným z najuznávanejších kapitánov v histórii NHL, čo si myslíte o Zdenovi Chárovi ako lídrovi Bostonu?

„Anagažovať Cháru bol pre Boston jeden z najlepších krokov, ktoré urobil za posledné roky. Je typom, ktorý Bruins chýbal. Stmelil kolektív a dal mu víťazný nádych, keď sa im nedarilo. Vyrástol ako človek aj hokejista. Má veľký podiel na tom, kde teraz Boston je a že je to jeden z tímov, ktorý je favoritom na Stanleyho pohár.“

Desať najväčších momentov kariéry Marka Messiera

Aké sú rozdiely medzi individuálnymi cieľmi a cieľmi tímu?

"Zosúladiť osobné ciele s cieľmi tímu je to najťažšie. každý chce byť ten, čo strieľa góly. Kto strieľa góly, dostane dobrý kontrakt. Pre tím sú však dôležité aj iné veci. Uvedomiť si to mi pomohol môj otec, ktorý bol obrancom a dal mi dôležité lekcie. Keď chcete byť úspešný, musíte vedieť, čo môžete urobiť pre tím. ako mu najviac pomôžete. Niektorým hráčom to dôjde a niektorí to nepochopia počas celej kariéry. Najkrajšia vec v tímovom športe je, že 25 ľudí sa zomkne pre jeden cieľ. V dnešnom svete internetu je to čoraz ťažšie.

Spomínali ste, že podľa vás je momentálne najlepším hráčom Sidney Crosby. Myslíte si, že sa dá jeho hra porovnávať s hrou Wayna Gretzkého?

„Žiadny hokejista sa nikdy nebude môcť porovnávať s Waynom Gretzkým. Wayne je kniha rekordov. Jeho 215 bodov v sezóne alebo 92 gólov je niečo neuveriteľné a neopísateľné. Jediný hráč, ktorý sa mu ako­tak priblížil, bol Mario Lemieux. Takisto skvelý talent, ktorého však zradilo zdravie. Možno sa mýlim, lebo rekordy sú na to, aby sa prekonávali, ale nemám pocit, že by Wayna niekto prekonal. Nie je fér ho s niekým porovnávať, lebo jeho výkony boli úžasné aj v porovnaní s inými športami.“

S Waynom Gretzkym ho spájajú najlepšie roky v Edmontone a veľké priateľstvo

Hovorí sa, že NHL sa zmenila po výluke v sezóne 2004/2005. V čom sú tie zmeny viditeľné?

„Museli sme spraviť zmeny. Hra začala stagnovať, kreatívni hráči išli do úzadia, padalo menej gólov. Na konci je hokej vždy o zabávaní fanúšikov a k tomu sme sa museli vrátiť. Preto sme spravili zmeny k väčšej dynamike a plynulosti zápasov. Obrancovia sú dnes obratnejší, brankári sú tiež na inej úrovni ako pred desiatimi rokmi. Celkovo sa hra viac otvorila, čo bolo naším cieľom.“

Vy ste vyhrali v drese Edmontonu päťkrát Stanleyho pohár, ale kanadským tímom sa v posledných rokoch nedarí. Na pohár čakajú šestnásť rokov, odvtedy ho už vyhrali aj nehokejové mestá ako Tampa, Carolina či Dallas. Nie je to zvláštne?

„Pred výlukou boli malé mestá znevýhodnené, neexistoval platový strop a ťažko mohli konkurovať bohatým klubom. To sa však zmenilo. Všetko sa vrátilo k starému dobrému systému, kde rozhoduje dobrý koučing, draftovanie mladých hráčov a organizácia klubu. To, že Tampa nie je tradičným hokejovým mestom, neznamená, že nie je dobrý hokejový trh. Sami by ste videli, ako ľudia bažia v Tampe momentálne po hokeji. O tomto NHL presne je, rozširovať hokej do celej krajiny. Kanadské kluby musia začať robiť dobrú prácu odspodu, aby sa dostali znova na vrchol. Výborne to robia už vo Vancouvri, ktorý je podľa mňa teraz najväčším kandidátom na Stanleyho pohár. Na druhej strane v Edmontone zvolili kompletnú prestavbu klubu. Obetovali dve sezóny a stavajú na mladých talentoch.“

V posledných rokoch sa uvažuje o rozšírení NHL do Európy. Myslíte si, že to je možné?

„Bude veľmi zaujímavé sledovať vývoj situácie. Mnoho európskych miest postavilo v poslednom čase krásne veľké štadióny, čím odpadla jedna z hlavných podmienok. V zámorí hrá čoraz viac hokejistov z rozličných krajín, čo je ďalšie plus na rozšírenie, a sú dnes aj iné možnosti televíznych vysielateľov, ktorí nemajú problém s pokrytím. Preto si myslím, že vytvorenie európskej hokejovej divízie je na dobrej ceste.“

Zámorská sezóna sa v posledných rokoch otvárala v Európe, myslíte si, že niektorý z klubov by mohol prísť aj na Slovensko?

„Za New York Rangers môžem povedať, že v Európe budeme hrať v najbližších troch rokoch, lebo Madison Square Garden prejde obrovskou rekonštrukciou. Slovensko by mohlo byť jednou z destinácií, kam zavítame.“

Na Slovensku prebiehajú majstrovstvá sveta, pôjdete sa pozrieť na niektorý zo zápasov?

„Šampionát pozorne sledujem. Keď som sem prichádzal, tak som sa tešil, že pôjdem na zápas Slovenska pred domácim publikom. Žiaľ, majstrovstvá vášmu tímu nevyšli, čo sa niekedy stáva. Zápasy pred vlastnými fanúšikmi vytvárajú obrovský tlak, ktorý sa nedá vždy zvládnuť. Videl som zápas proti Dánsku a rozlúčka Pavla Demitru bola veľmi emotívna.“

Na Slovensku máme teraz problém, odchádza naša zlatá generácia a nemáme veľa talentov, ktoré by ich nahradili. Čo by ste odkázali rodičom, aby dali svoje deti na hokej?

„Aj v Kanade sú tie čísla čoraz menšie. Hokej je drahý šport. Je to tlak na rodičov. Pre mňa je hokej metaforou života. Vybuduje rešpekt, vzťah k ľuďom. Kouč by mal vychovávať k spolupatričnosti. Hráči si musia dôverovať. Len malá časť detí sa stane v dospelosti profesionálmi, ide tu o to, aby z nich vyrástli dobrí ľudia. Ale nemyslím si, že deti by mali byť odmalička nútené a drilované len pre jeden šport. Mali by ich robiť viac a vo veku dvanástich, trinástich rokov by mali dostať šancu, rozhodnúť sa, ktorý šport chcú robiť.“

Sledujú ľudia v Kanade majstrovstvá sveta?

„Sledujú, aj pre ne vstávajú. Šampionát síce nie je taký populárny ako NHL, ale to je z pochopiteľných dôvodov. Keď som vyrastal, pozeral som v televízii zápasy NHL a túžil som si v nej zahrať, v Európe deti zas pozerajú viac majstrovstvá sveta a túžia hrať na nich za svoju reprezentáciu. Preto mám rešpekt pred svetovým šampionátom. Vôbec nie je jednoduché ho vyhrať.“

Ste prekvapený z toho, že na šampionáte sa čoraz viac presadzujú krajiny ako Nórsko, Nemecko, Dánsko?

„Nie. Toto je podstatou hokeja, aby sa rozšíril ďalej. Bolo to vidieť už na olympiáde, že keď nastupujete proti týmto krajinám, neznamená to, že hráte s ľahkým súperom. Hokej išiel veľkou rýchlosťou nahor v krajinách ako Dánsko, Nórsko, Nemecko či Bielorusko. Podmienky sa zlepšili aj vo Francúzsku a v NHL máme možnosť vidieť čoraz viac výborných hráčov z týchto krajín. Ich talent sa približuje k tradičným hokejovým krajinám.“

Trénerom slovenského tímu je váš krajan Glen Hanlon. Poznáte sa s ním?

„Áno, veľmi dobre, hrával som proti nemu viacero sezón a takisto bol trénerom Washingtonu, keď som hral za Vancouver. Má veľa skúseností, je to dobrý chlapík a verím, že v najbližších rokoch pozdvihne hokej u vás.“

Skvelý ruský brankár a dnešný šéf ruského zväzu Vladislav Tretjak povedal, že by bolo skvelé ak by sa znova hrali zápasy medzi Ruskom a Kanadou ako tomu bolo v sedemdesiatych rokoch, keď sa hrala slávna superséria. Čo si o tom myslíte?

„Nikdy to nebude už také, aké to bolo v sedemdesiatych rokov. Vtedy ešte vládla medzi Rusmi a Kanadou určitá mystika, ktorá tu dnes nie je. Bol to dva rozličné svety a každý reprezentoval jeden z nich. Tým, že Rusi vytvorili Kontinentálnu hokejovú ligu, kde hrá viacero skvelých hráčov, tieto svety sa spojili a už nie je medzi nimi toľko rozdielov. Myslím si, že olympiáda je teraz úplne dostačujúca, čo sa týka zápasov reprezentácii s najlepšími hráčmi akých majú. Elitní hokejisti hrajú strašne veľa ťažkých zápasov každú sezónu.“

Ste za to, aby najlepší hráči z NHL hrali na olympiáde v Soči v roku 2014?

„Sú dva argumenty. Jeden je, aby hrali na olympijských hrách amatéri, čo však nie je možné, lebo Európa má mnoho skvelých hráčov doma a Rusi majú KHL, čiže amatéri by za nich nehrali a Kanada by bola znevýhodnená. Aj keď aj tento hokej prináša mnoho skvelých príbehov, ako známy „Zázrak na ľade“ z roku 1980, keď reprezentácia USA prekvapila všetkých. Ja si myslím, že ak sú olympijské hry jediným turnajom, na ktorom hrajú vždy tí najlepší za svoje národné farby, malo by to tak ostať aj v budúcnosti.“