Naša najlepšia triatlonistka chce uspieť aj v cyklistike

Sympatickú Martinčanku nedávno vyhlásila naša triatlonová únia za športovkyňu roka. Jednoznačne zaškatuľkovať ako triatlonistku ju však nemožno. V minulom roku získala úspechy v cyklistickej časovke, v cyklokrose, v letnom i zimnom triatlone a v duatlone.

BRATISLAVA. "Na Slovensku je tak málo pretekov, že to vyzerá, že chodím iba po majstrovských," smeje sa Lapinová. V minulých rokoch sa zameriavala skôr na triatlon. Štartovala dokonca na finále svetovej série Ironman na Havaji a aj na svetovom šampionáte na polovičnej vzdialenosti - Ironman 70.3.

Tento rok však objavila, čo jej najviac sedí. Powerman. Je to medzinárodná séria dlhých duatlonov (beh - cyklistika - beh).

"Som rada, že som konečne objavila svoju disciplínu Powermana, lebo plávanie ma vždy limitovalo. Začala som plávať až v devätnástich rokoch a preto sa mi nedarilo na olympijských triatlonoch. A Powerman je môj cieľ na najbližšiu sezónu. Motiváciu mám veľkú, teším sa a chcela by som byť do 10. miesta v celkovom seriáli," hovorí najlepšia slovenská triatlonistka za minulý rok.

Na cyklistických šampionátoch získala bronz

Hoci sa triatlonisti venujú trom športom, Lapinová vlani štartovala aj na dvoch cyklistických šampionátoch SR. Na oboch získala bronz.

"Prekvapilo ma to. Nečakala som, že by som sa medzi nimi dokázala tak dobre presadiť. V tejto sezóne mám v pláne absolvovať viac cyklistických pretekov. Celkovo sa v budúcnosti chcem zamerať viac na cyklistiku a na beh."

Okrem toho chce obmedziť počet pretekov na dlhých tratiach.

Na ironmanoch je na Slovensku takmer bez konkurencie. Uniká jej však slovenský rekord Mariky Kuriačkovej (10:29 h). "Tento rok som mala dobre rozbehnuté preteky v Piešťanoch a verila som v čas okolo 10:17. Bolo však horúco a na behu sa mnohí pretekári vytrápili. Už som si povedala, že s časom radšej nebudem bojovať."

Sen si splnila v Himalájach

Vlani si splnila sen, keď strávila niekoľko dní v Himalájach. "Hory mám veľmi rada a Himaláje boli môj sen. Absolvovala som dva treky za sedem dní, hoci normálne trvá napríklad samotný trek do základného tábora pod Everest (5550 m.n.m.) desať dní. My sme stihli vyjsť pod Everest a absolvovať ešte jeden ďalší."

Pobyt v nadmorskej výške je po kondičnej stránke vždy plusom. "Päť dní som bola vo výške okolo päťtisíc metrov, ale nejak zvlášť som to necítila. No je pravda, že o dva týždne na Powermane v Malajzii sa mi bežalo ľahučko. Ako príprava by Himaláje neboli zlé, ale predsa len je to ďaleko a kvôli zamestnaniu nemám toľko voľného času."