Tri súťaže sú na Rogera veľa, myslí si Hingisová

V nedeľu sa v Melbourne Parku objavila košická rodáčka, 31-ročná Švajčiarka MARTINA HINGISOVÁ. V aréne Roda Lavera súhlasila s rozhovorom pre SME.

Aké máte pocity a spomienky po piatich rokoch v meste, kde ste získali tri z piatich grandslamových titulov?

„Všetky spomienky na Austráliu sú krásne, rada sa sem vraciam, aj teraz na náš exhibičný zápas prišlo veľa ľudí a dobre to padne, keď vás majú radi a tlieskajú. Horšie už vyzeral ten výsledok.“

Ako často teraz trénujete?

V poslednej dobe som hrala dosť veľa v akadémii Mouratoglou v Paríži s juniorkami, mám tu dve hráčky v Austrálii, začiatkom novembra som podpísala kontrakt a po celý rok sa im budem venovať. Nebudem s nimi chodiť pravidelne na individuálne turnaje, majú svojich vlastných trénerov, som skôr v úlohe konzultantky, ale objavím sa na grandslamových a iných významných turnajoch, kde sú aj zápasy legiend. Už na budúci mesiac hrám v hale v Paríži, kde je riaditeľkou turnaja WTA Amelie Mauresmová. Teším sa na krásnu exhibíciu aj s Monikou Selešovou, Martinou Navrátilovou a Amelie. Časté cestovanie ma už veľmi neláka po pätnástich rokoch na okruhu.“

V decembri ste dostali telefonát od Rogera Federera a dlho diskutovali o možnom spoločnom účinkovaní v mixe, aj najmä kvôli olympijskej sezóne. Ako to prebiehalo?

„Výsledok toho dlhého predvianočného rozhovoru viete, pozná ho celý svet. Myslím si, že by na Rogera boli tri olympijské disciplíny trochu veľa. Nikdy nevyhral dvojhru, a to je práve jeho veľký sen, navyše v Londýne jeho šance stúpajú tým, že sa hrá sa na wimbledonskej tráve, kde sedemkrát dvíhal trofej. Navyše, s Wawrinkom obhajujú zlato vo štvorhre, a tak ten mix si už nemusí nakladať na plecia, to by bolo priveľa.“

Roger práve prezradil, že vraj ste mu uľahčili zložité rozhodnutie.

„Pravdupovediac, keby som bola jeho trénerka, tak mu to hneď zatrhnem, ba ani sa o tom nebavím. Prirodzene, by ma to bavilo a bola by to česť hrať po jeho boku na OH, máme krásne spomienky na prvenstvo v Hopmanovom pohári, ale to už je 11 rokov. Štyri roky som nehrala zápas, ten exhibičný vlani so Serenou veľmi nepočítam. Nedá sa len tak si prísť na OH, ukázať sa súperom - Haló, tu som! - a myslieť si, že sa všetci zľaknú, to sa teda nestane.“

Do Austrálie ste prileteli aj s manželom. Ako sa v tejto novej úlohe cítite?

Je to už vyše roka, užívame si to tu, pamätám si všetky krásne miesta, boli sme spolu už na ostrove Maurícius na dva týždne, kde som sa starala o hráčky z akadémie. Som rada, že môžeme stráviť spoločný čas, tu sa mi vždy páčilo.“

Čo hovoríte na súčasný trend v ženskom tenise a na nesmiernu silu?

„Tá sa sila prišla už za mojich čias pred asi dvanástimi rokmi - Capriatiová, Davenportová, sestry Williamsová, a tie hrajú dodnes, ba ešte aj ďalšie. Útočný silový tenis sa presadzuje, aj mne sa páči viac trebárs Kvitová než Wozniacka, je ľaváčka, veľmi sa zlepšila a ak ešte pridá, mohla by ovládnuť svetový tenis.“

Jazdíte ešte na koni?

„Už menej, nie súťažne, skôr pre potešenie, mám ešte dva kone a rada si zajazdím, keď si nájdem čas.“