Pavol Hochschorner: Čakajú ma nočné mory

Britskí víťazi nešetrili komplimentami na adresu sklamaných bratov HOCHSCHORNEROVCOV.

Pavol (vľavo) a Peter Hochschornerovci s bronzovými medailami.

Foto: SITA

Britskí víťazi Tim Baillie a Etienne Stott v cieli nešetrili komplimentami na adresu bratov PAVLA a PETRA HOCHSCHORNEROVCOV. Tí neskrývali sklamanie.

Z Londýna redaktor SME Vojtech Jurkovič

Vo finále ste v druhej polovici trate dosť výrazne stratili na vlastný najlepší medzičas, ktorý signalizoval zlato. Čo sa dialo?

Peter Hochschorner: „Od začiatku sme sa trápili. Netrafili sme sa do správnej stopy. Dvakrát sme skoro nabúrali do umelej prekážky pri brehu, kde bola voda ukrutne pomalá.“

Ako došlo k dotyku na šestnástej bránke?

Pavol Hochschorner: „Ja som to ani nevidel, len som cítil, ako sa mi bránka šuchla o vestu. Ako sa poznám, tento moment bude pre mňa nočnou morou ešte zo dva roky. V noci sa strhnem a zbadám ho.“

Ako ste sa cítili na štarte?

Peter: „Bol som úplne pokojný. Ani som nevnímal, že ide o olympiádu. Koncentroval som sa ako vždy.“

Pavol: "Ako pred majstrovstvami Slovenska. Naozaj žiadny problém. Pred pretekmi sme si zdôraznili zopár dôležitých pasáží na trati.“

Nesedela vám trať či voda?

Pavol: „Nebola pre silové typy. Myslím postavenie bránok, charakter trate. Inak voda bola pre nás ideálna, vhodná pre technický štýl, čo máme v krvi.“

Peter: „Nechcem sa vyhovárať na trať. Ale čudujem sa tomu, že  väčší favoriti ako boli ped pretekmi  Briti, to znamená Česi, Francúzi alebo Poliaci nezískali medailu.“

Čo to je ideálna stopa v divokej vode?

Pavol: „To aby ste sa po nej viezli a nepádlovali v nej ako diví, čo nás v konečnom efekte spomaľovalo. Ťažko to presne definovať, ide o pocitovú záležitosť. Ale hlavne treba mať šťastie aby ste do nej v pravej chvíli nasadli. Nie je to výhovorka, špecifický pocit funguje v každom športe. Ako napríklad windsurfisti potrebujú chytiť správny vietor.“

Peter: „Po ťuku na šestnástke sme sa snažili vlastne až z pudu sebazáchovy či zúfalstva blázniť o dušu. Výsledkom bolo, že sme sa pred protiprúdkou dostali ešte do horšej situácie. Zdržalo nás to len medzi dvoma bránkami, možno dve sekundy. Normálne sme zvyknutí, že s jedným ťukom vieme vyhrávať. Dá sa to dohnať. Vo finále to jednoducho nešlo.“

Nešlo o hlbšiu stratu športovej formy?

Pavol: "Nemyslím. Natrénované sme mali dosť, nepociťovali sme nijaký problém. Aj materiál bol v poriadku. Až na to, že sme si nezvykli na nový typ vesty. Ale to nebolo kľúčové.“

Peter: “Pred pretekmi bolo všetko v poriadku. Možno sa na nás prejavila mierna únava z toho, že sme boli v Londýne dlho. Aj so sústredením tesne pre olympiádou vlastne tri týždne v tom istom prostredí. Chceli sme maximlne spoznať kanál. Ako pulzuje voda, aké má zrady. Ale vo finále sme boli v známej vode ako stratení.“.

Aké emócie vo vás prevládali po pretekoch?

Peter: “Hnev postupne premiešaný s útechou, že máme aspoň medailu.“

Pavol: "Sklamanie."

Keby vám niekto pred Londýnom prorokoval bronz, brali by ste ho?

Pavol: „Úprimne,bral, pre istotu.“

Peter: „Prišli sme po zlato. Ale vieme, že každú medailu u nás treba.“

Michal Martikán povedal, že bronz ho uspokojil na 91 percent. Vás nakoľko?

Pavol: "Na dvadsaťjeden.“

Aký film ste si pustili večer pred pretekmi na počítači?

Pavol: “Vidíte, zabudli sme. Sledovali sme v televízii tenis Daniely Hantuchovej.“

Myslíte na ďalšiu olympiádu v Riu de Janeiro 2016?

Peter: „Stopercente. Len aby nám slúžilo zdravie.“

Pavol: „Už od zajtra pracujeme na tom, aby sme sa vrátili na pozíciu, na akú sme si zvykli od Sydney 2000 po Peking 2008. Na zlatú.“

Súvisiace články:

• + Šéftréner slalomárov: Tento rok je zlomový, súperi nás dobehli