Nevedel čo je olympiáda, teraz bojuje o medailu

Lopez Lomong prežil občiansku vojnu v Sudáne. V sobotu bude bojovať o medailu v behu na päťtisícke.

Lopez Lomong

Lopez Lomong prežil občiansku vojnu v Sudáne. Utiekol zo zajateckého tábora do utečeneckého kempu v Keni, odkiaľ si ho adoptovala americká rodina. Za USA pobeží už na druhej olympiáde. V sobotu bude bojovať o medailu v behu na päťtisíc metrov.

Z Londýna redaktor SME Tomáš Prokop

Olympijský duch neposilňujú len víťazstvá, ale najmä silné príbehy. Jedným z nich je životná púť bežca Lopeza Lomonga.

Dnes uznávaný vytrvalec, bol pred rokmi rád za to, že vôbec žije. Rodák z Južného Sudánu utiekol zo svojej krajiny počas občianskej vojny.

Patrí medzi „Lost boys of Sudan“. Takto nazvali západné médiá skupinu dvadsaťtisíc Sudáncov, ktorí prežili násilné vysídlenie z krajiny.

Utiekol rebelom

Keď mal šesť rokov, uniesli ho počas slávností v jeho dedine rebeli. Štyri týždne sledoval ako vedľa neho umierajú rovesníci.

Takmer sa z neho stal detský vojak, ale podarilo sa mu utiecť. Bežal tri dni, kým sa dostal do utečeneckého tábora v Keni.

„Dostávali sme jesť iba raz za deň. Na mnoho detí sa ani nedostalo. Najprv som si myslel, že len spia, ale potom som zistil, že sú mŕtve. Chcelo sa mi plakať, ale nemohol som, len som rozmýšľal, kedy príde rad na mňa, až kým som sa nerozhodol utiecť,“ vrátil sa k smutnej etape svojho života Lomong pre The Daily Telegraph.

Do kempu v Keni sa dostal spolu s troma kamarátmi po strastiplnej ceste.

„Celý čas sme bežali o život. Keď som nemohol pokračovať, kamaráti ma niesli. Nikto z nás nemal topánky, do nôh sa nám zabárali úlomky kameňov, ale mali sme pevnú vôľu, ktorá nás udržala pri živote,“ pokračoval vytrvalec, ktorý dostal prvý pár topánok až v pätnástich rokoch.

Za futbalom tridsať kilometrov behom

Jeho detstvo v tábore poznačil smutný život siroty. Radosť mu robil len futbal, ktorý hrával v susednom tábore vzdialenom tridsať kilometrov. Preto sa naučil výborne behať a získal základy dobrej kondície.

„Spával som v malom stane spolu s ďalšími desiatimi ľuďmi. Jediné, čo ma držalo pri živote bol beh a futbal.“

V tábore strávil deväť rokov až do roku 2000 kedy ho adoptovala americká rodina. Vtedy prvýkrát počul spojenie olympijské hry.

„Nevedel som, čo to je, ale keď som prvýkrát uvidel zábery z olympiády v Sydney, uchvátilo ma to a rozhodol som sa, že chcem olympiádu zažiť aj ja. Komentátori stále hovorili o atlétovi menom Michael Johnson. Nepoznal som ho, ale keď som ho zbadal, túžil som byť ako on. Od prvej chvíle sa stal mojim hrdinom.“

Vlajkonosič v Pekingu

V Amerike sa jeho život úplne obrátil. Rýchlo sa ukázalo, že má talent na stredné a dlhé trate. Dostal štipendium na Univerzite Severná Arizona a začala ho sponzorovať firma Nike.

Jeho silný príbeh zaujal Američanov bažiacich po podobných osudoch natoľko, že v Pekingu dostal prednosť pred svetovými esami a stal sa vlajkonosičom americkej výpravy na otváracom ceremoniáli.

Ochotne si s ním zapózoval aj vtedajší americký prezident George W. Bush.

„Nie som jeden z Lost boy of Sudan, som Američan,“ povedal vtedy šťastný Lomong reportérom. Na pekinskej olympiáde skončil v behu na 1500 metrov v semifinále, o rok na majstrovstvách sveta v Berlíne bol už deviaty.

V Londýne má dvadsaťsedemročný Američan vyššie ambície, tentokrát už na 5000 metrovej trati.

Prvýkrát ju oficiálne bežal až tento rok. Zabehol veľmi dobrý čas 13 minút, 11 sekúnd a 63 stotín. V stredu postúpil štvrtým najlepším časom do sobotňajšieho finále.