Masaker v Mníchove takmer pochoval olympiády

Peter Fukatsch|4. sep 2012 o 19:14

V stredu uplynie 40 rokov od rukojemníckej drámy na Hrách XX. olympiády, pri ktorej zahynulo 11 športovcov.

BRATISLAVA. V skoré ráno mníchovského babieho leta 5. septembra 1972 zosnovalo komando z palestínskej organizácie Čierny september dovtedy nepoznanú zločineckú akciu.

Hneď v olympijskej dedine zavraždili dvoch a pri oslobodzovaní rukojemníkov deväť izraelských športovcov. Pri zatýkaní a pokusoch o útek prišli o život piati teroristi (troch zatkli) a jeden policajt.

Bronz a strach

Diaľkarka Eva Šuranová­ Kucmanová získala štyri dni predtým bronzovú medailu, prvú a dodnes jedinú slovenskej atlétky.

„Som veľmi emotívna, ak by sa to stalo pred mojimi pretekmi, neviem, ako uspejem. Mne bolo tak ľúto... Plakala som, mala som strach,“ opisovala po rokoch pocity pretekárka niekdajšej bratislavskej Slávie SVŠT. V našich historických tabuľkách je stále siedma na 100 m, druhá na 200 m a štvrtá v diaľke.

Šuranová podotkla, že spomienka je bolestnejšia ako medailová radosť. „Videli sme, ako teroristi chodili so samopalmi po balkóne. Boli kúsok od ženskej časti olympijskej dediny, vzdušnou čiarou asi osemdesiat metrov. Strach sme cítili neustále. Všade ozbrojení vojaci, tanky, kontroly. Pred nástupom na záverečný ceremoniál hlásili, že sa pripravujú bombové útoky. Každý bol v napätí.“

Ani po rokoch nedokázala odpovedať, či olympiáda mala pokračovať. Hry na jeden deň (6. septembra) prerušili. Medzinárodný olympijský výbor nemal jednotný názor.

Dva názory

Viacerí sa prihovárali za okamžité prerušenie hier na neurčito. Šéf Medzinárodného olympijského výboru Američan Avery Brundage však vyhlásil pamätné: „The games must go on.“

Hovoril, že „skupinka teroristov“ nemôže položiť olympijskú myšlienku. Niektorí športovci odcestovali domov. Deň po smútočnej tryzne pokračovali súťaže pod vlajkou na pol žrde.

Aj terajšie rozhodnutie MOV nepripomenúť si na OH v Londýne udalosť ani minútou ticha má skôr nepriateľov. Olympijské šéfstvo argumentovalo, že by išlo o politický akt.

Komentátor denníka Los Angeles Times Jim Murray v roku 1972 napísal: „Strašné. Akoby v Dachau usporiadali tanečný večierok.“

Francúzsky denník Le Figaro pridal mrazivo sarkasticky, pripomínajúc staroveký princíp ekecheirie (pokoj zbraniam počas olympiád): „V našich časoch už nie hry prerušujú vojnu, ale vojna prerušuje hry.“

Zákulisie mníchovskej tragédie nie je dodnes jasné. Po sedemnástich rokoch zrežíroval dnes 44-ročný Škót z Glasgowa Kevin Macdonald skvelé filmové svedectvo.

Jeden deň v septembri

Film One Day in September dostal v roku 1999 Oscara v kategórii celovečerných dokumentov. Titulnú úlohu rozprávača hrá Michael Douglas. Vystupujú v ňom nemeckí politici Walter Tröger, Hans-Dietrich Genscher i policajný prezident Manfred Schreiber.

Skutočnou bombou bolo vystúpenie Jamala Al Gasheja, teroristu, ktorý to prežil.

Ako sa Macdonaldovi podarilo Palestínčana prehovoriť, aby vystúpil pred kamerou, je záhada. Ide o prioritne hľadaného zločinca izraelskou tajnou službou Mossad.

Al Gashejovi sa darí unikať, údajne spolupracuje s al­-Káidou a využíva jej nedobytné skrýše. Terorista vo filme vypovedá, že nič neľutuje. Naopak, je rád, že sa vrahom izraelských športovcov podarilo zabezpečiť palestínskej otázke svetovú pozornosť.

One day in September (kompletný dokumentárny film)

Pomáhala NDR

Al Gashej vysvetľuje niektoré fakty, o ktorých sa dovtedy iba povrávalo, tušili sa. Hovorí, že vtedajšie úrady komunistickej Nemeckej demokratickej republiky boli spojencom teroristov. Pomohli komandu vstúpiť do dediny. Celú udalosť vysielali v priamom prenose. Teroristi tak mohli sledovať každý chybný krok polície a ťažiť zo situácie.

Mrazivo pôsobia prestrihy z izieb, v ktorých väznili Izraelčanov a o pár metrov ďalej sa v susednej budove športovci v deň tryzny (6. septembra) opaľujú alebo hrajú stolný tenis.

V roku 2005 mal premiéru Spielbergov triler Mníchov, ktorý slávny režisér nakrútil s rozpočtom 77 miliónov. V piatich kategóriách ho nominovali na Oscara, nezískal však ani jedneho.

ico

Čo bol Čierny september

BRATISLAVA. Čierny september bol úzko prepojený na hnutie Fatah palestínskeho vodcu Jásira Arafata. Názov prevzal po septembrových udalostiach 1970, keď jordánsky kráľ Husajn potlačil vzburu palestínskych utečencov.

V európskej frakcii mal od 300 do 500 členov. Vo februári '72 zničili blízkovýchodní extrémisti elektrickú sieť v západnom Berlíne.

V máji uniesli Boeing belgickej spoločnosti Sabena smerujúci z Bruselu do Tel Avivu. Po mníchovských vraždách zaútočili na saudskoarabskú ambasádu v sudánskom Chartume a zabili amerického konzula Johna Curtisa.

Mníchovská tragédia mala viacročnú dohru. Izraelská premiérka Golda Meierová okamžite zriadila supertajný Výbor X na dolapenie či zlikvidovanie členov Čierneho septembra.

V roku 1979 Izraelčania bombou v nastraženom aute vyhodili do vzduchu Arafatovho bratranca Uaela Zuitera, exponenta organizácie i oboch šéfov mníchovskej operácie Aliho Hassana Salameha a Abu Daudua. Mossadu uniká jediný mníchovský terorista Jamal Al Gashej, ktorý je údajne vplyvným členom al­Káidy a využíva jej úkryty najmä v severnej Afrike.

K zrušeniu Čierneho septembra kľúčovo prispeli rokovania v marylandskom Camp Davide, kde sa na podnet amerického prezidenta Cartera uskutočnili od roku 1978 rozhovory egyptského prezidenta Anvara Sadata s izraelským premiérom Menachenom Beginom.

O rok štátnici podpísali egyptsko-izraelskú mierovú zmluvu vo Washingtone.

ico

Chronológia

Piaty september

4.30 h - Dvaja montéri kontrolujúci telefóny zbadali viacerých chlapov s batohmi preliezať v tme plot. Teroristi mali v taškách samopaly a granáty. Obsadili izraelskú ubytovňu. Pri pokuse o útek zastrelili trénera zápasníkov Mošeho Weinberga, vzpierača Josefa Romana ťažko zranili.

4.55 h - Teroristi žiadajú prepustenie 234 palestínskych radikálov z izraelských väzníc a oslobodenie ľavicových extrémistov Andreasa Baadera a Ulriky Meinhofovej. Baader sa stretol so zástupcami Čierneho septembra vo februári v Bejrúte a pravdepodobne tam naplánovali akciu. Podporila ju východonemecká tajná polícia Stasi. Izraelská premiérka Golda Meierová odmietala vyjednávanie s teroristami a ponúkla, že pošle útvar Mossadu na špeciálne operácie v cudzine. Spolkový kancelár Willi Brandt i minister vnútra Genscher súhlasili, ale predstavitelia Spolkovej republiky Bavorsko rozhodli, že situáciu vyrieši miestna polícia.

5.21 h - Teroristi vyvliekli mŕtveho Weinberga pred bránu. Zranený Romano zomrel v izbe. Teroristi nepustili do budovy lekára.

10.00 h - Na tlačovej besede so sedemnásobným olympijským víťazom Markom Spitzom sa rozšírilo, že teroristi zastrelili Weinberga a Romana. Spitz, ktorý má židovský pôvod, hneď požiadal o ochranku. Potom unikol tajnou chodbou z Olympijskej dediny. Hneď po OH ukončil kariéru.

15.00 h - Egyptskí basketbalisti nenastúpili na zápas proti Filipínam. O deň neskôr odišli Egypťania z Mníchova.

15.38 h - Šéf Medzinárodného olympijského výboru Američan Avery Brundage vyhlasil hry za prerušené. Olympijský výbor rozhodol usporiadať na ďalší deň smútočnú slávnosť.

20.00 h - Nemecký kancelár Brandt mal telefonický rozhovor s predsedom egyptskej vlády. O čom hovorili, dodnes nie je jasné. Podľa prvých správ Egypťan vraj odmietol spoluprácu, lebo „Egypt nechcel byť zapletený“.

Šiesty september

0.10 h - Pri záchrannej akcii terorista hodil granát do prvého vrtuľníka a pokúsil sa utiecť. Policajný ostreľovač ho zastrelil. Vrtuľník vybuchol. Vodcu teroristov tiež zastrelili. Ďalší terorista však zavraždil v druhom vrtuľníku spútaných rukojemníkov. Nemci robili chybu za chybou. Ani jeden z piatich vybraných vojakov nebol vycvičeným ostreľovačom. Skupina dokonca nemala vysielačky, nepriestrelné vesty. Willy Brandt povedal: „Akcia bola strach vzbudzujúcim dôkazom nemeckej neschopnosti.“

1.32 h – Padol posledný výstrel. Piatich z ôsmich teroristov zastrelili, troch zatkli. Všetkých deväť rukojemníkov teroristi zavraždili.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov