Tatry kandidujú na olympiádu len ako doplnok

(Autor: SITA)
Vojtech Jurkovič|22. okt 2012 o 19:00

Dvakrát sa Slovensko uchádzalo o usporiadanie zimných olympijských hier. Vždy márne. Úspech do tretice v krkolomnom termíne v roku 2022 by bol prekvapením.

BRATISLAVA. Centrom olympiády by bol poľský Krakov, v ktorého okolí by sa uskutočnila väčšina súťaží. Na Slovensku by boli preteky v zjazdovom lyžovaní a časť hokejového turnaja.

Prvé ohlasy na spoločnú kandidatúru boli dosť pesimistické. Proti vyznieva najmä neúprosne krátky termín na spracovanie kvalitnej kandidatúry a hrubého projektu i skutočnosť, že olympijské hry – letné ani zimné, sa doteraz nikdy neuskutočnili v dvoch krajinách.

Chmelár: Sme iba prilepení

Prezident Slovenského olympijské výboru (SOV) František Chmelár nevylučuje úspech kandidatúry, no opak by nepovažoval za tragédiu.

„Kandiduje Krakov. Tatry samotné by takýto projekt v najbližšej budúcnosti nezvládli. Sme len prilepení na Krakov, ktorému poskytneme svahy v Jasnej a nárokujeme si na skupinu hokejového turnaja. Aj na finančných nákladoch sa budeme podieľať sotva tretinovo, nevidím pre našu stranu veľké riziká. To platí aj o nákladoch na kandidatúru. Navyše si myslím, že ani dosiaľ známi konkurenti ako Barcelona, St. Moritz, Oslo, Brašov či Ľvov nie sú neprekonateľní.“

Podľa Chmelára by si olympiáda v tomto modeli nevyžiadala dramatické investície na infraštruktúru. Išlo by najmä o čiastočnú rekonštrukciu popradského letiska a riešenie dopravy v Demänovskej doline.

Krakov rozptýli nápor

„Hlavný nápor by niesol vyše miliónový Krakov, ktorý má k dispozícii letisko medzinárodných parametrov, žije v ňom 250­tisíc študentov a mesto zvládne ročne nápor 8 – 10 miliónov turistov.“

Predpokladaný rozpočet ZOH 2022 je podľa odhadov okolo 1,5 miliardy eur.

Organizátori všetkých olympiád od letnej 1984 v Los Angeles až po Londýn boli vždy ziskoví.

Generálny sekretár SOV Jozef Liba to potvrdzuje. „Overovali sme si to. V niektorých prípadoch zisky neboli ohurujúce. Po sčítaní nákladov vrátane nepriamych išlo niekedy len o 30 – 50 miliónov dolárov. No na druhej strane náklady na regionálnu infraštruktúru sa zhodnocujú dlhodobo.“

Mnohí ekonómovia apriori odmietajú olympiády ako stratový podnik. Často však bez znalosti špecifík tohto biznisu, ktorého finančným pilierom je impérium Medzinárodného olympijského výboru.

„Za predaj vysielacích práv i priame sponzorské príjmy by mali organizátori ZOH 2022 získať približne osemsto miliónov dolárov. Značnú časť vopred. Peniaze sú určené na samotnú organizáciu a aj na výstavbu športovísk. Infraštruktúru nesúvisiacu so štadiónmi financuje štát či región,“ dodal Liba. Pripomína, že v prípade vstupu MOV do projektu samotnej olympiády je prvoradý prísny nezávislý audit.

Environmentálne kritériá sú vždy na poprednom mieste, bravúrne ich ako prví vyriešili Nóri v Lillehammeri 1994. „Už dávno platí, že nové a ľahšie technológie šetria životné prostredie účinnejšie než súčasný stav,“ povedal Liba.

kc.jpg
Poľsko-slovenská kandidatúra na usporiadanie zimnej olympiády 2022 nie je dobrý nápad, myslí si Peter Schutz

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Kandidatúra: 5 miliónov eur

Na problém, že olympiáda sa ešte nikdy v histórii nekonala v dvoch krajinách, reagoval jednoducho.

„Raz sa tá hranica musí prelomiť. Kandidatúry to už dlhšie signalizujú, keď o jedny hry bojovala trojica krajín – Rakúsko, Slovinsko a Taliansko.“

Slovenskí funkcionári musia rátať aj s neúspechom kandidatúry, ktorá pri zimných hrách stojí zhruba 5 miliónov eur.

„My sa na tejto sume budeme podieľa iba tretinou. Podľa zvyklostí Medzinárodného olympijského výboru i športových federácií má význam aj neúspešná kandidatúra, ktorá prináša propagáciu krajiny a potvrdzuje záujem o Hry,“ vraví Liba.

Investície sa vrátia

Náklady na prípravu a organizáciu olympijských hier presahujú miliardy eur. Podľa Forbesu sa však náklady v ďalších rokoch môžu vrátiť.

BRATISLAVA. Najväčšou športovou akciou na Slovensku od roku 1993 boli vlaňajšie hokejové majstrovstvá.

Bez pravidelných podujatí v alpskom či bežeckom lyžovaní, teraz plánuje Slovensko kandidovať na prípravu najväčšieho podujatia.

Hoci celkové náklady na ZOH presahujú niekoľko miliárd eur, krajine sa podľa prestížneho magazínu Forbes investície vrátia.

„Krajiny a firmy vidia v olympiádach veľkú príležitosť na propagáciu. Nie všetky investície sa vždy vyplatia. Vláda si však olympiádou nakloní verejnú mienku, aby sa realizovali aj projekty, ktoré by inak nezískali dostatočnú podporu,“ vraví Jonathan Willner, profesor ekonómie z Univerzity v Oklahome.

Napríklad Vancouver investoval vyše dvoch miliaŕd dolárov do diaľnic a ďalšej infraštruktúry.

Podľa analýzy audítorskov PWC ekonomika Vancouvru vďaka hrám získala 2,5 miliardy eur.

Po zimnej olympiáde v roku 2002 zasiahla Salt Lake City recesia. Vybudované športoviská však pritiahli veľké športové podujatia.

Od roku 2002 sa tam konalo 62 veľkých podujatí a sedem svetových šampionátov. To prinieslo miestnej ekonomike podľa Forbesu miliardu dolárov.

Miloslav Šebela

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Zimné športy»Tatry kandidujú na olympiádu len ako doplnok