Filc o olympiáde: Populistický krok politikov

(Autor: TASR)
Vojtech Jurkovič|25. jan 2013 o 18:53

Vysoké Tatry mali už diplomaticky vyhranú kandidatúru na zimné olympijské hry 1984. V poslednej chvíli ju stopol telefonát z Prahy.

BRATISLAVA. Tatry mali najväčšiu šancu získať olympiádu 1984. Vtedajší prezident MOV lord Michael Killanin ich navštívil v roku 1973 a odvtedy ich kandidatúre fandil. Uzávierka prihlášok bola v posledný októbrový deň 1977.

„S veľkou radosťou Vám môžem oznámiť, že mesto Vysoké Tatry má česť podať kandidatúru na usporiadanie ZOH 1984 v regióne Tatranského národného parku,“ písal primátor Vojtech Tokarčík írskemu lordovi v liste, ktorý koncom októbra niesol člen MOV Vladimír Černušák do lichtenštajnského Vaduzu, kde bolo snemovanie európskych národných olympijských výborov.

„Keď ma Killanin stretol, hneď sa zaujímal, čo je s prihláškou,“ spomínal po rokoch Černušák. „Prosil som ho o strpenie a ubezpečil, že len čo budem môcť, odovzdám ju.“

Černušák čakal na telefonát z Prahy, lebo podanie prihlášky ešte muselo odobriť predsedníctvo ÚV KSČ. A to ju – neschválilo.

Vtedajší slovenský premiér Peter Colotka po rokoch spomínal, že proti kandidatúre Tatier vystúpil predseda federálnej vlády Lubomír Štrougal.

„Aj keď sme Petra ubezpečili, že olympiádu v Tatrách podporíme, nemôžeme s ňou súhlasiť, lebo český národ by to neprijal a nestrávil,“ rekriminoval Štrougalov výrok Colotka. Vraj sa k nemu pridal aj generálny tajomník a prezident Gustáv Husák: „Chápem ťa, Peter, no neplač, nebudeme pre olympiádu rozbíjať naše národy.“

Keď Juhoslovania zistili, že Československo nepodá kandidatúru, v deň uzávierky vyrukovali s vlastnou. Sarajevo vyhralo nad Goteborgom aj Sapporom.

Spolu s Poľskom

Posledných dvadsať rokov urputne bojujú o právo organizovať olympijské hry mestá z celého sveta.

Finančné impérium sponzorov Medzinárodného olympijského výboru už v momente víťaznej kandidatúry garantuje budúcemu usporiadateľovi takmer polovicu nákladov.

Skúsenosti za posledných tridsať rokov vykazovali ziskovosť organizátorov hier, no u niektorých vznikli neskôr problémy s využiteľnosťou najväčších športovísk.

Samostatné Slovensko neuspelo pri kandidatúrach Tatier v rokoch 2002 a 2006. Teraz premiér Robert Fico podporil spoločnú kandidatúru s Poľskom na zimné hry v roku 2022.

Populistický krok?

„V tomto stave vývoja spoločnosti mám pocit, že ide skôr o populistický krok politikov. Ekonomické úskalia vidím v slabej infraštruktúre a otázna je aj využiteľnosť hokejových hál po olympiáde,“ myslí si Ján Filc, bývalý hokejový tréner a člen reformnej skupiny financovania slovenského športu.

„Mám obavy, že len financovanie kandidatúry by bolo plytvaním peňazí,“ dodal Filc.

Riapoš: Živá voda

Najúspešnejší paralympijský športovec v slovenskej histórii Ján Riapoš, držiteľ štyroch stolnotenisových zlatých a jednej bronzovej z paralympijských hier, ktorý je zároveň predsedom Slovenského paralympijského výboru, si myslí, že v súčasnosti naráža olympijský projekt na pesimistické predsudky časti spoločnosti po korupčných aférach v celom jej spektre.

„Snaha získať olympiádu pre Slovensko je pozitívna, má význam pre rozvoj športu, cestovného ruchu i celého regiónu. Olympiády dávno neprinášajú ekologické hrozby. Naopak, moderné technológie by prírodu odľahčili. Olympijské hry sú unikátnym prostriedkom pre globálnu humanizáciu sveta cestou športu.“

Podľa Riapoša by olympijská vízia pomohla zdravému sebavedomiu celého nášho národa, najmä mládeže.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Olympijské»Filc o olympiáde: Populistický krok politikov