Najprv hrávala len za stravu a byt, teraz ťahá Košice v eurolige

(Autor: TASR)
Tomáš Prokop|30. jan 2013 o 20:51

MILJANA BOJOVIČOVÁ sa pred štyrmi rokmi dostala do tímu Good Angels Košice náhodou. Skúška však dopadla skvele.

Z hráčky, ktorá bola najprv v tíme len za „stravu a ubytovanie“, sa stala líderka a jedna z najlepších hráčok euroligy.

Ako juniorka ste boli európskou hviezdou, v čom hľadať príčinu toho, že sa vám najprv nepodaril prechod k seniorskému basketbalu?

„Bol to totálne iný basketbal. Mala som problém adaptovať sa po fyzickej stránke. Bolo ťažké si na všetko zvyknúť. Prišla som do Španielska a nedarilo sa mi dostať na úroveň, ktorú som chcela hrať, ale postupne sa to zmenilo. Rozohrala som sa a štvrtý rok hrám euroligu. Rada by som nepoľavila.“

Keď ste prišli pred štyrmi rokmi do Košíc, tak ste tu údajne hrali len za stravu a ubytovanie. Ako si spomínate na tieto časy?

„Áno, bolo to približne takto. Môj manžel je kamarát s Danielom Jendrichovským a poprosil ho, či by som nemohla prísť na skúšku. Predtým som rok nehrala pre zdravotné problémy. Na tréningu som ukázala, že viem hrať basketbal. Tak sa začala moja kariéra v Košiciach. Začiatky boli ťažké, lebo som vôbec nevedela, čo mám očakávať, bola som vystrašená, ale nakoniec sa všetko ukázalo skvelé.“

Na pozíciu strednej rozohrávačky ste veľmi vysoká, neskúšali vás tréneri v mladších rokoch na iných postoch?

„Áno, som aj o desať centimetrov vyššia ako iné rozohrávačky. Hrávala som predtým na poste krajnej rozohrávačky či krídla. Definitívne na strede som začala hrať až v Košiciach. Na tomto poste sa cítim najlepšie. Je to moja prirodzená pozícia.“

Prvý rok ste vyzerali veľmi bojazlivo a ustráchane, čo sa odvtedy zmenilo?

„Bola som mladá a neskúsená. Pozícia rozohrávača je komplikovanejšia ako iné, hráč musí dospieť. Teraz som už sebavedomá mimo ihriska aj na ňom, čo je obrovský rozdiel.“

Všetci hovoria, že ste sa vypracovali na líderku Good Angels, cítite sa tak?

„Nevnímam to tak. Všetko sa snažím robiť preto, aby som spravila ostatných šťastnými. Robím to tak od juniorských čias. Tak má podľa mňa hrať rozohrávač. Robiť všetko najlepšie pre tím.“

V Európskej lige sa tímu darí možno až nad očakávania, dá sa hovoriť o cieľoch, ktoré by vás potešili?

„Pred sezónou prišiel za mnou jeden novinár a opýtal sa ma, čo je naším cieľom, a povedala som mu, že záverečný turnaj Final Eight. Na čo mi povedal, že či sa na to nedívam až príliš cez ružové okuliare. Výkonmi sme však dokázali, že na to máme a postupne môžeme hovoriť o vyšších cieľoch. V prvom rade musíme postúpiť na finálový turnaj a tam potom už človek neodhadne, čo všetko sa môže podariť.“

Odborníci vás posledné týždne pasujú medzi tri najlepšie tímy súťaže, súhlasíte?

„Áno, cítime sa výborne. Začali sme už pätnásteho augusta. Pracovali sme tvrdo a výsledky prišli, doteraz zažívam v Košiciach najlepšiu sezónu. Chémia medzi nami je skvelá, čo všetko len znásobuje. Výborne sme sa zžili aj mimo palubovky.“

Máte konkrétne osobné ciele do budúcnosti?

„Mojím cieľom je vyhrať v Košiciach euroligu. Niekto si povie, že to je utópia, ale už teraz patríme medzi najlepšie tímy, tak prečo nie. Dlhodobým cieľom je, že si chcem užívať basketbal a hrať ho, kým ma baví.“

Netúžite po ženskej NBA?

„Nie. Mám na to dva dôvody. Prvým je, že sa tam hrá úplne odlišný štýl basketbalu, mne vyhovuje, ako sa hrá v Európe, a druhým je, že som rada, keď mám cez leto voľno a môžem ho tráviť doma s rodinou.“

Juhoslávia mala viacero basketbalových legiend, brali ste niektorú ako vzor?

„Bolo ich viacero, ku ktorým som vzhliadala. Či už skvelý stredný rozohrávač Alexander Djordjevič, alebo strelec Dejan Bodiroga či pivot Vlade Divac a v poslednom období obdivujem tenistu Novaka Djokoviča.“

Ako vnímajú ľudia v Srbsku Djokovičove úspechy?

„Je skvelé, kam sa dokázal vypracovať. Pre ľudí je vzorom dokonalého profesionála. Berú si z neho príklad, ako sa starať o svoje telo, stravovať sa a správať sa vo svete. Osobne na ňom obdivujem to, že dosiahol vrchol a vnútri ostal normálnym človekom ako na začiatku. Právom smeruje medzi najväčšie legendy nášho športu, čo je veľmi ťažké, lebo ľudia v Srbsku vnímajú hlavne hráčov z kolektívnych športov, v individuálnych odvetviach sa presadzuje do povedomia ťažšie.“

Pre stránku Good Angels ste uviedli, že obdivujete Lancea Armstronga, platí to naďalej?

„Čo sa týka Lancea, tak moje pocity sú stále zmiešané, aj keď sa postavil a povedal, že dopoval. V kútiku duše verím, že to bol len marketingový trik. Myslím si, že vo svojej kariére spravil aj veľa pozitívnych vecí. Ak je však všetko pravda, veľmi ma sklamal. Odcudzujem hocijaký druh dopingu v športe.“

Cítite sa v Košiciach už ako doma?

„Určite, Košice sú pre mňa druhým domovom. Keď máme voľno, každý ide domov a ja tu často ostávam. Bola som tu s manželom aj na Silvestra. Mesto som si veľmi obľúbila, môžem tu robiť, čo chcem.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Halové športy»Basketbal»Najprv hrávala len za stravu a byt, teraz ťahá Košice v eurolige