Pietro Mennea: Bolt zo starej Európy

Taliani sa rozhodli 21. marca pomenovať prototyp rýchlovlaku Frecciarossa 1000, ktorý dokáže jazdiť vyše štvorstovkou, po svojom legendárnom šprintérovi – Pietrovi Menneovi (28. júna 1952 – 21. marca 2013). Krutá i dojemná zhoda, nemohli vedieť, že práve v ten deň atlét zomrie. V ten večer nastúpili talianski futbalisti proti Brazílii s čiernymi páskami na rukách.

Športová kariéra i životná púť neskoršieho ekonóma, športového vedca a politika presahuje akékoľvek zjednodušenie ako „iba“ pamätný svetový rekord, ktorý Talian zabehol 17. septembra 1979 v Mexiku – dvojstovku za 19,72 sekundy.

Vydržal do júna 1996. Vtedy ho prvý raz pokoril Michael Johnson na majstrovstvách Spojených štátov – 19,66. Na atlantskej olympiáde ho zlepšil na 19,32. Tento čas mal vydržať storočie, no zjavil sa Usain Bolt (jeho súčasný svetový rekord je 19,19 s).

Pretekal s autami

Malý Pietro, ktorý bol na šprintéra nevysoký (180 cm), začínal ako každý Talian futbalom. Chytal, až kým ho vážnejšie nezranili na tvári. Vo futbalovej bráne skončil ako trinásťročný.

Začal behať. V jednej z kníh opisuje, ako na diaľnici pri Barlette smerom na Bari čakal na vhodný okamih, aby predbehol na vyznačenom päťdesiatmetrovom úseku autá. Za víťazstvo v stávke bral 500 lír, ktoré syn krajčíra a ženy v domácnosti obetoval na stredoškolské štúdium ekonómie.

Práve Mennea urobil neskôr z Formia pri Ríme, kde sa pripravoval, svetoznáme a výnosné tréningové centrum.

Novinári ho veľmi rýchlo nazvali „Freccia del Sud“ – „Šíp z juhu.“ Atletickí odborníci ho považovali za úkaz, čosi ako Bolt v dávnejšej Európe. Prvú olympijskú medailu (bronzovú na 200 m) získal v Mníchove 1972, zlatú v Moskve 1980 na dvojstovke i bronzovú v štafete na 4 x 400 metrov. Štartoval na piatich olympiádach (v Soule mal 36 rokov), dostal sa do piatich finále.

Mal smutné oči a hranatú tvár. Občas sa dostal do formy talianskej južanskej veselosti. Na majstrovstvách Európy v Prahe z ničoho nič splašil pred rozbehom stovky niekde štafetový kolík a dirigoval spolubežcov ako Annunzio Mantovani.

Na večierku na záver šampionátu sa veselo zabával pri Chianti. Hovoril ako kráľ, sám seba oslovoval v množnom čísle. Nechal spolustolovníkov v rozpakoch. Taký je zvyk v jeho rodnej Apúlii na juhovýchode krajiny, vysvetlil a zmĺkol. Taký Buster Keaton.

Po ukončení kariéry napísal dvadsať kníh, bol uznávaným účtovným znalcom, právnikom aj generálnym riaditeľom futbalového tímu zo Salerna. V rokoch 1999 – 2004 bol europoslancom a členom Európskej demokratickej strany, neuspel však vo voľbách na starostu rodného Barletta.

Jeho čas na dvojstovke je stále 11 najlepším v histórii. FOTO - SITA/AP

Prednosť v zákrute

Stovku zvládol za 10,01, nebol v nej však až taký výnimočný. Jeho prednosťou i živlom bol beh v zákrute.

Mennea bol posledným Európanom bielej pleti, ktorý dokázal konkurovať bežcom zo Spojených štátov a Karibiku. S olympijským víťazom na 200 metrov Jamajčanom Donom Quarriem mal priaznivú bilanciu 14:11, hoci s ním na OH prehral aj vyhral.

Menneovo postavenie v šprintoch bolo osobitné. Utvoril legendárny svetový rekord, pokoril štyri najlepšie svetové výkony (na 150 m z roku 1983 ho prekonal až o 26 rokov Bolt). Osem rokov neprehral s európskym šprintérom.

Z kontinentálneho šampionátu má tri zlaté (100 i 200 m), z haly i na 400 m. Mexických 19,72 z roku 1979 je stále európskym rekordom a jedenástym časom histórie. Pred ním sú iba Američania a bežci z Karibiku s tmavou pleťou.