Ján Kozák: Reprezentácia bola pre mňa vždy vrcholom

V bývalej československej reprezentácii ste odohrali 55 zápasov, no reprezentáciu ste netrénovali. Máte ešte ambície?

„Úplne prirodzene. Tak ako som v pozícii hráča videl vrchol snaženia v reprezentačnom tíme, tak to vždy bolo aj v trénerskej kariére. Aby bolo jasné, hovorím hypoteticky. Nechcem nič predbiehať ani zneužívať momentálnu situáciu. Stana Grigu i Michala Hippa si vážim ako špičkových kolegov.“

Zápas v Lichtenštajnsku však poriadne zatriasol aj ich stoličkami. Môže sa stať, že oslovia vás.

„Za ich stoličkami sa určite netrasiem. Naopak, nevyzúvam sa zo spoluzodpovednosti za to, čo sa vo Vaduze stalo. Štyridsať rokov pôsobím v slovenskom futbale. Posledné výkony a výsledky nemôžu byť objektívnym zrkadlom slovenskej futbalovej špičky.“

Mužstvo pôsobilo na ihrisku apaticky. Až sa natíska otázka, či niektorá skupina hráčov zápas neodsabotovala. Čo myslíte?

„To si netrúfam povedať. Nevidím dovnútra kolektívu, do jeho vzťahov. Nezdá sa mi to ale pravdepodobné.“

Lenže celkovo bol výkon reprezentácie zúfalo bezkrvný.

„Prístup bol skutočne nedôstojný. Najnepríjemnejším prekvapením pre mňa bolo, že súper zložený z amatérov bol futbalovejší a živší s loptou. Až v čase, keď mu dochádzali sily, dokázali naši niečo zakombinovať. Po prestávke sme mali viac priestoru vďaka tomu, že domáci nevládali. To je vážny alarm, mali by si to viac všímať aj novinári. “

Znepokojivo vyznieva, že reprezentačný tím padá výkonnostne neustále dolu. Čím to je?

„Máme relatívne dosť hráčov, ktorí hrávajú v silných zahraničných kluboch a sú veľmi slušne finančne ohodnotení. Problém je v tom, že nehrávajú stabilne a chýba im plná zápasová záťaž, herné sebavedomie. Na ihrisku bolo vidno, že jednoducho fyzicky nezvládajú kombinácie v plnej rýchlosti či nasadenie v osobných súbojoch. Ukazuje sa, že od viacerých sme mali vysoké očakávania, no oni nefigurujú v základných zostavách svojich mužstiev.“

Nemáme vodcu ani strelca. Prečo?

„Takéto typy sa vyformujú len vo vnútorne silných kolektívoch. V tomto smere máme dosť veľké problémy.“

Aké je vaše trénerské krédo? Cukor a bič?

„Áno, občas som v minulosti uletel, ale nesúviselo to takmer nikdy s mojím vlastným mužstvom. V prvom rade si hráčov vážim a snažím sa u nich vzbudiť záujem o výkonnostný rast. Beriem ich ako partnerov spoločného diela. Keď vidia, že to ide, treba ich snahu len citlivo usmerňovať.“

Čítajte tiež:
Fanúšikovia by volili za trénera futbalistov Kozáka