Pred dvadsiatimi rokmi hral PETER ŠŤASTNÝ (57) v Lillehammeri ako 37 – ročný spolu s vtedy devätnásťročným Miroslavom Šatanom. Šťastného jeho nenominácia do Soči pobúrila.
Prvýkrát ste reprezentovali bývalé Československo na zimnej olympiáde v americkom Lake Placid v roku 1980. Ako si na to spomínate?
„Páčilo sa mi. Hoci vtedajšia propaganda podľa zvyku nakladala organizátorom, že športovci budú bývať vo väzniciach. Ja som vnímal hry ako veľkorysé.“
Piate miesto sa funkcionárom za socializmu málilo. Na vás s bratom Mariánom sa tréneri sťažovali. Vraj nemali laso, aby vás dostali dolu z ľadu.
„Hokej sa vrátil bez medailí a bolo treba na niekoho hodiť vinu. Aj v tých časoch bežná vec.“
Účasť na vašej druhej olympiáde v Lillehammeri ste po emigrácii do zámoria a neskoršom páde železnej opony privítali ako dar z nebies.
„Som silný slovenský patriot. V Lillehammeri sme prežívali nádherný príbeh o formovaní identity na olymijskej scéne. V tíme bolo úprimné a čisté nadšenie. Hrali sme pekne, útočne a vyhrali sme základnú skupinu pred veľmocami ako Kanada, USA a Švédsko. Trúfali sme si aj vo štvrťfinále proti Rusom. Po prehre v predĺžení zavládlo v kabíne hlboké sklamanie. Ale s odstupom času je aj šieste miesto cenný výsledok.“
Šatan sa tam stal najlepším strelcom, vy spolu Pálffym najproduktívnejším hráčom celého turnaja.
„To bol ten dobrý sen. Hrával som pri Jožovi Daňovi, ale boli situácie, keď som mal okolo seba na ľade Pálffyho a Mira Šarkiho. Bolo mi jasné, že ich čaká veľká budúcnosť. “
Mnohých prekvapilo, že Miroslava Šatana nenominovali do Soči. Čo si tom myslíte?
„Mirovi nepochybne ukrivdili. Takéto narábanie s jeho hráčskym kreditom je neúctou. Je to hanebné, urážlivé. Ťazko môže niekto hľadať výhovorky.“
Jedným z dôvodov bolo, že mu chýbala dynamika v hre.
„Ale Miro ju vlastne nikdy nemal, on má iné a dôležitejšie prednosti. Prečo zrazu dynamika? Tú som nemal ani ja počas celej kariéry. A mal ju vlastne aj veľký Gretzky?“
Ktoré Šatanove prednosti mali teda presvedčiť trénera Vladimíra Vůjtka?
„Predovšetkým Šatan je hráč, ktorý už nemusí nič dokazovať. Každého v minulosti presvedčil. Miro sa nemusí mlátiť do dynamiky. Naopak, on ťaží z klamlivých pohybov a fantastického čítania hry. Možno jeho pohyb na niekoho pôsobí ako pomalý, ale v hre sa nikdy nestratí. Puk si prikryje a potom časovaným pasom urobí hráčov okolo seba, dvíha tím a za jeho prispenia robí radosť fanúšikom.“
Vy ste na prvý ligový zápas pred olympiádou v Lillehammeri nastúpili až 25. januára 1994. V slovenskej extralige za Slovan. V NHL ste čakali na nový kontrakt po letnom vypršaní predchádzajúceho s New Jersey. Stačilo vám to?
„Podľa kritérií, ako odstavili Šatana, by to určite nemalo. Mal som pred olympiádou odohraté iba štyri zápasy, tréner Július Šupler ma teda ani nemal brať. Veď som mal už 37 rokov a tiež rezervy v dynamike, alebo aké by sa našli. V oboch prípadoch sa tréneri rozhodovali päť týždňov pred prvým zápasom olympiády. To je pre zrelých hokejistov dosť času. Nemyslím si, že by som vtedy urobil reprezentácii hanbu a určite by ju neurobil ani teraz Šatan.“
Aj v iných krajinách sa hviezdy nedostali do nominácie pre Soči.
„Ale my sme malá krajina, kde si musíme vážiť hokejové kvality, nehovoriac už o Mirovom vzácnom charaktere. My nemáme tisíc hráčov na každý post ako v Kanade či v Amerike.“
Kde by ste si vedeli predstaviť jeho miesto v tíme?
„Kdekoľvek, Šatan určite patrí medzi prvých šesť či desať hráčov. Navyše teraz máme v tíme dosť mladých, aby tréner našiel pozíciu pre skúsenejšieho. Vo Vancovuvri 2010 sme mali naopak prestarnutý tím.“
Ale zašiel dosť ďaleko.
„Mal vtedy dobrú chémiu, brankára i šťastie. Ale ak by sme vo Vancouvri mali o jedného –dvoch mladších dravcov viac, zrejme by sme boli úspenejší aj v záverečných zápasoch o medaily.“
Hneváte sa na trénera Vladimíra Vůjtka, poznáte sa?
„To nie je o hneve. Tréner si nesie zodpovednosť, i keď si myslím, že sa neubránil istým tlakom ako to bývalo u nás vždy. Pána Vůjtka si pamätám ako protihráča z ligových čias. Proti jeho Vítkovicam sme so Slovanom urputne zápasili o titul.“
Vy ste zástancom zámorského modelu o odlišných kompetenciách trénera a generálneho manažéra.
„Iste, aj počas môjho pôsobenia vo funkcii generálneho manažéra slovenskej reprezentácie som si to nechal zakotviť aj do kontraktu. Generálny manažér je na to, aby zohnal koučovi najlepší káder a ten už z neho zostaví tím.“
Počas vašej manažérskej éry získalo Slovensko tri medaily na svetových šampionátoch. Pred Turínom 2006 sa očakávala prvá medaila na olympiáde.
„Nie medaila. To mužstvo malo na zlato! Žiaľ pre intrigy funkcionárov v snahe odstaviť ma, z toho ostal iba zlý sen. Ja si športovo najviac cením, že pred Turínom sme boli v dlhodobom rebríčku na treťom mieste na svete a dovtedy sme vždy hrali kvalitný hokej.“
Cez víkend sa v Bratislave hral zápas hokejových legiend Ruska a Československa. Nepozvali vás?
„Pri súčasných pomeroch v slovenskom hokeji podobná otázka vyznieva až smiešne. Pre vedenie som neželaným, na podobnú pozíciu si zvykám aj v prístupe médií.“
Kam sa posunul slovenský hokej od Lillehammeru 1994 do dnes?
„V posledných rokoch skôr dozadu. Ale to sa deje aj v spoločenskej a politickej sfére. Hokej je len súčasťou tohto obrazu.“
Čo čakáte v Soči?
„Predovšetkým bezpečnostné procedúry, podobné ako boli v Salt Lake City 2002 pár mesiacov po útoku na dvojičky v New Yorku. Bolo to nevyhnutné až obmedzujúce vtedy a bude aj teraz. Rusko ukáže silu aj bohaté športové tradície.“
št 14:30
st 13:00
