Priekopníkom skoky neprajú. Američanovi nedali medailu pol storočia

V skokoch na lyžiach sa pretekalo už na prvej olympiáde v Chamonix. Dochovala sa fotografia Nóra Birgera Ruuda, veľkého súpera Andersa Haugena.
V skokoch na lyžiach sa pretekalo už na prvej olympiáde v Chamonix. Dochovala sa fotografia Nóra Birgera Ruuda, veľkého súpera Andersa Haugena. (Autor: PROFIMEDIA)
Michal Trško|25. jan 2014 o 14:48

Anders Haugen bol najstarším človekom, ktorý získal olympijskú medailu. V roku 1974 si preberal bronz za skoky na lyžiach. V tom čase mal už 84 rokov.

Ak tušíte, že v takom veku a pri takom športe je to vylúčené, máte pravdu. Američan si medailu zaslúžil za skok, ktorý predviedol v Chamonix 4. februára roku 1924. Bola to súťaž, ktorú spätne označili za prvé zimné olympijské hry.

Prečo teda pol storočia čakal na medailu a keď ju dostával, jeho súperi už boli dávno mŕtvi? Spôsobila to chyba rozhodcov pri spočítavaní bodov, na ktorú sa prišlo až o desaťročia neskôr vďaka svedomitej práci kurátora istého nórskeho lyžiarskeho múzea.

Jakob Vaage prišiel na to, že rozhodcovia v Chamonix sa pomýlili a Anders Haugen bol v skutočnosti o 0,095 bodu lepší než bronzový medailista s podobným priezviskom Thorleif Haug. Na kurátorovo naliehanie výsledky preveril aj medzinárodný olympijský výbor a chybu potvrdil.

Naschvál?

Možno bola chyba rozhodcov len matematickým hriechom. No okolnosti prvej olympijskej súťaži v skokoch na lyžiach dávajú šancu aj možnosti, že nešlo o omyl, ale o úmyselnú manipuláciu. Áno, už na prvej olympiáde si rozhodcovia vysvetlili svoju úlohu širšie, než len spravodlivo vyhodnotiť výsledky podľa daných pravidiel. Zjavne mali pocit, že ich poslaním je definovať samotnú disciplínu, čo sa v tomto športe zopakovalo ešte raz – o desaťročia neskôr.

V Chamonix súťažilo 27 skokanov na mostíku s kritickým bodom 71 metrov. Odvážni lietajúci muži privádzali divákov do vytrženia. Najviac šokoval práve 36-ročný kapitán amerického výberu Anders Haugen.

Prišiel s novým štýlom, natoľko prevratným, že diváci pri jeho skokoch nadšene kričali a pískali. Počas letu sa predklonil až takmer ku špičkám svojich lyží a vďaka tomu letel rekordne ďaleko. Nóri sa predkláňali len jemne, ostatní skákali celkom vzpriamene.

„Vrhajú svoje telá tak dopredu, že takmer vo vzduchu ležia. Zdá sa, že nutne musia prepadnúť. Počas letu krúžia celkom voľne rukami akoby vzduch hladili,“ nadchýnali sa dobové československé noviny štýlom najlepších pretekárov. A rodený Nór v amerických farbách Haugen na lyžiach ležal najviac.

„Môžeš ich aj všetkých preskočiť, ale nevyhráš. Rozhodcovia ti to nedovolia,“ varoval vtedy Andersa jeho brat, rovnako skvelý skokan Lars. Obaja v roku 1908 emigrovali z Nórska do Spojených štátov.

Američan a bez štýlu

Anders v tých pretekoch skočil na tie časy fantastických 50 metrov. Nestačilo to, súťaž ovládli Nóri, v prvej päťke boli štyria. Až za nimi zostalo miesto pre Američana, Švédov, Švajčiara či Čechoslováka Franza Wendeho.

„Lars mal pravdu. Bol som len rád, že som na to bol pripravený,“ povedal smutný Haugen americkému magazínu Sports Illustrated v roku 1983.

Na stupňoch víťazov tak stáli samí Nóri, Thams, Bonna a severský hrdina Thorleif Haug, ktorý na prvej olympiáde získal ďalšie tri zlaté v behu a kombinácii. „Ja som bol nórsky utečenec do Ameriky a to bola zlá vizitka. Všetci rozhodcovia boli Európania a neznášali ma,“ spomínal po rokoch nespravodlivo odsunutý Haugen.

O medailu ho pripravila nielen chyba pri sčítavaní, ale najmä hodnotenie štýlu. Dnes už nevieme, či rozhodcov naozaj hnevala Nórova emigrácie, no vieme, že sa im mimoriadne nepáčil jeho novátorský a mimoriadne efektívny predklon, ktorý si neskôr osvojili všetci skokani. Plusové body, ktoré získal za dĺžku skoku, nestačili na mínusové za štýl.

haugen_ok_600.jpg

Anders Haugen do neskorého veku bavil Američanov neobyčajnými skokmi.

FOTO - skisprungschanzen.com

Smutný aj po rokoch

„Brat mal pravdu, rozhodcovia by ma nikdy nenechali vyhrať,“ spomínal neskôr Haugen.

Zamestnaním murár dlhé desaťročia na trpké preteky v Chamonix zabúdal ako americká skokanská celebrita. Ešte v roku 1949 ako 58-ročný skákal v Los Angeles ponad autá na parkovisku. Spoločne s bratom boli držiteľmi viacerých svetových rekordov. Americké tituly si dlhé roky delili vlastne len medzi sebou.

Anders súťažil na olympiáde ešte aj v roku 1928 v St. Moritzi, ale do boja o medaily to už ako 39-ročný nedotiahol. Skončil na 18. mieste. Ešte horšie potom v behu na lyžiach a v kombinácii. Olympijskú kariéru tak skončil, ako vtedy veril, bez medaily. No svoj príspevok k rozvoju športu si uvedomoval. „Ukázal som cestu pre moderných skokanov, ako sa skákať s nižším odporom,“ vysvetľoval Haugen.

Mimochodom, svojským spôsobom v Chamonix skákal aj Čechoslovák Josef Bím. Jeho krkonošský štýl u rozhodcov neprešiel rovnako ako Haugenov, zásadný rozdiel bol však v dĺžke skokov. Bím skákal len pár metrov. Publikácia Zimné olympiády v obrazoch z roku 1987 jeho originálny štýl opisuje takto: Skákal do sedu, v ňom sa odrazil rukami a vstal. Diváci síce nerozumeli, o čo ide, ale na Josefa Bíma kričali: Bravó, Bim – Bam!

Anders Haugen sa dočkal spravodlivosti až po päťdesiatich rokoch. Neskoro, ale predsa, písali nórske noviny. Už 85-ročný muž si po svoju medailu prišiel do Osla a odovzdala mu ju dcéra jeho veľkého súpera a kamaráta Thorleifa Hauga. Bronzový medailista z prvej olympiády zomrel pred tridsiatimi rokmi. Jeho medaila je pre USA doteraz jediná z tejto disciplíny.

Prípad „V“


Haugen nebol jediný, kto v histórii tohto športu doplácal na to, že ho zásadne modernizoval. V 80. rokoch, keď sa už na skoky mohli pozerať milióny divákov v televízii, začali niektorí pretekári rozťahovať špičky lyží, takže napokon nimi vytvorili písmeno V.

Jedným z nich bol Čech Jiří Malec. „Naučil som sa to už ako žiak. Skákal som dosť na šípku a nohy mi utekali do strán, tým to vzniklo,“ spomínal Malec v českej MF Dnes.

švéd jan boklöv.

Slávnejším priekopníkom „véčka“ bol Švéd Jan Boklöv. Z priekopníkov nového štýlu sa niektorí smiali, iní ho nenávideli a v istej chvíli sa zdalo, že sa proti nim postavil celý konzervatívny skokanský svet.

A rozhodcovia ich zaň trestali. „Vrcholom bolo, keď som mal raz na Intersportturné tretí najdlhší skok, ale skončil som ako dvadsiaty siedmy,“ pamätá si Malec.

Opakovala sa situácia zo Chamonix, keď skokani získavali oproti súperom body za dĺžky, aby ich vzápätí strácali za štýlové hodnotenie rozhodcov.

No revolúcia sa nakoniec presadila. V roku 1988 Jan Boklöv napriek nepriazni vyhral Svetový pohár. Od roku 1992 skákali „véčkom“ takmer všetci. Od klasického štýlu odišli aj skokani, ktorí s ním predtým roky vyhrávali. Napríklad Nemec Jens Weissflog s „véčkom“ vyhral zlatú olympijskú medailu v Lillehammeri, hoci desať rokov predtým skákal klasicky.

Rozhodcovia nie sú nazvyš

Úspech nového štýlu si nakoniec našiel aj vedecké odôvodnenie: pretekári pri ňom dosiahnu vztlak vyšší o 28 percent, čo im neumožňuje len skákať ďalej, ale vďaka lepšej kontrole letu aj bezpečnejšie.

Znamenajú spomenuté príklady, že rozhodcovia sú v skokoch na lyžiach zbytoční, že jednoduchým meraním dĺžky bez ohľadu na štýl by bol šport lepší? Peter Schlank, bývalý rozhodca pretekov Svetového pohára, je presvedčený, že nie. „Zrušiť štýlových rozhodcov by bolo jednoduché, vedú sa o tom vášnivé debaty, ale vždy to hodnotenie viedlo k bezpečnosti. Ak by sa skákalo len na diaľku a nehodnotil by sa štýl, som presvedčený, že by pri skokoch bolo veľmi veľa zranení.

Minimalizovať subjektívne hodnotenie sa podľa neho dá získať úpravou pravidiel. Dnes sa škrtá najhoršia a najlepšia známka z piatich. Mohli by sa napríklad škrtať dve najlepšie i dve najhoršie a zostala by jediná. „Štýlových rozhodcov by som však nerušil,“ dodáva Schlank.


Hodnotenie skokov

Výsledok pozostáva zo súčtu dvoch údajov: bodov za diaľku a za štýl. Každý pretekár získa automaticky 60 bodov za dĺžku a v závislosti od takzvaného konštrukčného bodu mostíka získa za jeho preskočenie alebo nedoskočenie plusové a mínusové body.

Štýl hodnotia piati rozhodcovia, každý z nich môže udeliť najviac 20 bodov a najnižšia a najvyššia známka sa škrtá. Maximálny počet bodov za štýl je teda 60. Rozhodcovia strhávajú body za štýlové chyby, napríklad vynechanie telemarku stojí minimálne dva body, za pád príde pretekár o sedem bodov.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Zimné športy»Priekopníkom skoky neprajú. Američanovi nedali medailu pol storočia