Nominácia do Soči nebola len Vůjtkovou záležitosťou

Slovenskí hokejisti sklamali a sami sa na nič nevyhovárali. Jediným pozitívom sú aspoň obrovské skúsenosti pre štvoricu mladých hráčov z NHL.

Zo Soči od nášho redaktora TOMÁŠA PROKOPA

SOČI. Tréner Vladimír Vůjtek bol voči médiám vždy otvorený. Nikdy sa neskrýval po zlých výkonoch jeho tímu. Tak tomu bolo aj po zápase s Českom, ktorý znamenal jedenáste miesto Slovákov na olympijskom turnaji.

Slovenský kouč rozprával dlho a na všetky témy. Najviac však zaujal vetou, v ktorej povedal, že nominácia na olympijský turnaj nebola len jeho vecou.

„Nominácia celkovo nebola úplne moja vec. Všetci vieme, čo sa stalo. Nechcem to hodnotiť a do toho teraz pliesť, preto hovorím, že sme nomináciu zložili najlepšie ako sme mohli,“ povedal tajomne český kouč.

Sýkora až v Bratislave

Jeho slová mohol bližšie vysvetliť generálny manažér reprezentácie Otto Sýkora. Ten však médiám odkázal, že hodnotiaca tlačovka k výsledku na olympijských hrách bude až 25. februára v Bratislave. V Soči sa k výsledku a zloženiu tímu nevyjadril.

Ostáva nám tak preto len špekulovať, či bola nominácia najlepšia aká mohla. Na tom, že hral tím pod svoje možnosti sa zhodli všetci hráči. Boli sklamaní a smutní.

„Veľmi nás to mrzí. Bojovali sme, ale výsledky hovoria samé za sebou. Zlé je hlavne to, že olympiádu máme len raz za štyri roky. To sklamanie len násobí,“ hovoril smutne Andrej Sekera.

Obranu zlomili zranenia

Objektívne treba priznať, že výkony tímu ovplyvnilo množstvo zranení. My nie sme Kanada, aby sme vedeli adekvátne nahradiť Ľubomíra Višňovského, Dominika Graňáka či Mariána Gáboríka. K nim sa počas turnaja pridala ešte ďalšia trojica na čele s Tomášom Kopecký a Ivanom Barankom.

Višňovský s Graňákom výrazne chýbali v obrane, kde rozohrávka ostávala len na Andreja Sekeru. Hrdinovi posledných dvoch svetových šampionátov však turnaj vôbec nevyšiel.

„Spoliehali sme sa na skúsenosti trojice Graňák, Višňovský a Gáborík. To sú hráči, ktorí sa len veľmi ťažko nahrádzajú,“ dodal Vůjtek.

Kritikou na výkony slovenského tímu nešetril útočný líder Marián Hossa, ktorý sa strelecky presadil až v poslednom stretnutí s Čechmi.

„S Rusmi sme hrali výborne defenzívne. A tretia tretina s Čechmi vyzerala tak ako mal vyzerať náš výkon na turnaji. To je však zo štyroch zápasov veľmi málo.“

Aspoň škola pre mladých hráčov

Soči bolo aj akousi generačnou obmenu. Na olympiáde sa prvýkrát predstavili Tomáš Tatar, Tomáš Jurčo, Richard Pánik či Martin Marinčin. Oni by mali postupne prebrať zodpovednosť za národný tím.

„Videli aký je svetový hokej. Bolo super, že boli tu a v budúcnosti môžu ťahať tím. Sami vieme z histórie, že niekedy sa musí prehrávať, aby to bolo lepšie. Zažili sme negatívne olympiády a po tom sa nám darilo na majstrovstvách sveta, aj keď sme mali viacero kvalitnejších hráčov z NHL,“ hovoril Michal Handzuš.

Triezvo sa na situáciu pozeral líder mladej generácie Tomáš Tatar. Ten sa z mladíkov presadil najviac a v Detroite už patrí k členom základného kádra.

„Máme veľkú medzeru v generácii. Aj ľudia si musia uvedomiť, že to bude ťažšie a ťažšie. Výrazne sa posunuli súperi a je ťažké s nimi držať krok pri súčasných podmienkach na Slovensku. Verím však, že vždy dáme dokopy tím, ktorý ešte pre krajinu prinesie úspech,“ povedal krídelník, ktorý strelil na turnaji gól a na jeden prihral.

„Pre mladých hráčov je to obrovská škola. Určite nabrali skúsenosti a poučia sa do budúcnosti. Môžu prebrať národné mužstvo a verím, že sa k ním ešte pridajú aj iní,“ dodal Hossa, ktorý nevedel povedať ako dlho bude ešte hrať v reprezentácii.

„Ďalšia olympiáda je až za dlhý čas. Nerozmýšľal som nad tým. Dovtedy sa môže stať ešte veľa vecí.“ V národnom drese nekonči ani skúsený Michal Handzuš, ktorý sa v ofenzíve presadil až v poslednom stretnutí.

„Nekončím v reprezentácii. Uvidíme ako sa bude vyvíjať sezóna, ako sa budem cítiť. Všetko je ešte ďaleko,“ povedal o ďalších možných turnajoch skúsený center Chicaga.

Prečítajte si tiež:

Bez centrov sa vyhrávať nedá, naši hokejisti sa motali po rohoch