Natália Hejková - príbeh veľkej trénerky

Natália Hejková. Všetko najlepšie.
Natália Hejková. Všetko najlepšie. (Autor: TASR)
Peter Fukatsch|6. apr 2014 o 21:42

Basketbalová trénerka Natália Hejková so štyrmi európskymi titulmi oslavuje životné jubileum.

Vstúpila do svojho desiateho finálového turnaja Európskej ligy. Odohrala v ňom 299. stretnutie. Začala s Bourges, súperom, ktorého najlepší pozná a zdolala ho. Natálie Hejkovej práve v deň zápasu proti nemu oslávila životné jubileum.

Bourges bolo v jej ružomberskej ére dlho „prekliatym“ družstvom. Napokon sa práve cez francúzske basketbalistky prepracoval slovenský majster k dvom európskym titulom. Najprv v Brne 1999 ôsmeho apríla.

O rok doma v Ružomberku vo finále po dvoch predĺženiach. Hralo sa 6. apríla, trénerka okrem pohára zdvihla 77 sýtočervených ruží.

O paradoxoch

Teraz začína jej USK Praha turnaj finálovej osmičky v Jekaterinburgu proti Bourges. S Orenburgom hrá trojstý zápas v eurolige. Pražanky majú v skupine ešte favorizovaný domáci tím.

Narodeninovú spojitosť s veľkými stretnutiami berie ako paradox, ktorých bolo v jej živote požehnane.

Ani sa jej nesnívalo, že bude trénerkou, ani to nemala v pláne. Na pražskej Karlovej univerzite vyštudovala právo. Hrala za klub, ktorý teraz trénuje, vtedy sa volal Slávia VŠ, dnes USK.

Na sklonku hráčskej kariéry prestúpila do Ružomberka. V roku 1987 spadol do druhej ligy. Manažér (vtedy vedúci tímu) Jozef Smolek prehovoril Hejkovú, aby bola chvíľu hrajúcou trénerkou. Bol z toho rok a postup.

Z hrajúcej trénerky sa stala nehrajúca a skončila v lige šiesta, o rok štvrtá, v ďalšom roku bola majsterkou. Zostala ňou trinásťkrát, tri razy v Československu, desaťkrát na Slovensku. „Šťastie si ma našlo, mám najkrajšie povolanie,“ vravieva slávna trénerka.

Smolek vystihol Hejkovej know­how: „Tam, kde sa ostatní trápia, prejde Nata ľahkým tanečným krokom.“ Je v tom čosi pravdy. Hejková je na jednej strane racionálne a inžiniersky presná, to má po oteckovi. Na druhej je, ako zvykne o sebe hovoriť, láskavo prísna. To má po mamičke učiteľke.

O zahryznutí si do jazyka

V mužskom svete si utvorila obranný mechanizmus – ostrú iróniu, zavše na hrane. „Viem, že o mne viacerí tvrdia, že som arogantná. To iste nie. Ironická poznámka zo mňa vyletí. S pribúdajúcim vekom si zvyknem častejšie zahryznúť do jazyka. Nie vždy sa podarí,“ usmieva sa.

Hejková nie je chúlostivá na pripomenutie veku, ak to neuráža. „Koľko mám, mi občas napadne, keď počúvam správy typu, ako okradli 63-ročnú starenku. Mám šesťdesiatku a nič s tým nenarobím. Možno vek nevnímam preto, lebo sa pohybujem medzi mladými ľuďmi,“ opäť sa usmiala.

Hejková pochádza zo Žiliny. Prahu považuje za druhé rodné mesto. Po otcovej línii má česko-ruský koreň, po mamičke turčiansky.

„Praha bola moje detstvo, štúdium i basketbal. Pamätám si napríklad, ako som ako malá chodila s klasickým veľkým krígľom po pivo na domácky stôl. Krčmičku U tří božích bojovníků sme mali pár krokov na našej ulici. Vždy som si trochu odchlipla,“ spomína na nevšednosti, čo k Hejkovej patrí. Rozhovory s ňou nie sú nikdy nudou o tom istom.

O mene Natália

Meno Natália nebolo v roku 1954 módne ako dnes. Má súvislosť s ruskou rodinou. Dedo Hejk sa pri služobných povinnostiach zaľúbil i oženil počas 1. svetovej vojny do jednej zo šiestich sestier ruského šľachtického rodu.

Po boľševickej revolúcii utekali z Ruska pred červenoarmejcami. „Moja staršia sestra sa volá Viera po babičke, ja po pratete. Starí rodičia i prateta Natália sa usadili v Prahe.“

Hejková nosí tetu hlboko v srdci: „Mám po nej bojovnosť, hoci som ani zďaleka neprežila toľko čo ona. V občianskej vojne robila zdravotnú sestru bielej armáde. Vystrelili jej oko. Za druhej svetovej vojny bojovala na barikádach. Ťažko ju ranili, zabili jej manžela. Napriek tomu bola vždy plná energie.“

O Božích mlynoch

Keď sme spomínali paradoxy, nevyspytateľný osud, patrí k tomu aj to „o Božích mlynoch...“ V roku 2000 nové vedenie naše basketbalovej asociácie vytvorilo situáciu, že sa Hejková musela vzdať trénerstva reprezentácie tesne pred OH v Sydney.

Na olympiáde nikdy aktívne nebola, v Pekingu 2008 získala bronz ako asistentka trénera ruskej reprezentácie.

V roku 2003 rozpustili slávny Ružomberok. S Hejkovou sa sprvoti nerozlúčili pekne. Neskôr jej udelili čestné občianstvo mesta.

„Bola som nahnevaná, už dávnejšie som však odpustila. Napokon práve tento vtedy bolestný ťah mi otvoril cestu do sveta.“

Hejková hrala finálový turnaj s troma klubmi – Ružomberkom (6-krát, 2 víťazstvá, 2 tretie mesta, 2 štvrté priečky). So Spartakom Moskovská oblasť dvakrát zvíťazila, s Valenciou bola štvrtá. Maďarský Šopron počas troch sezón pripravila tak, že sa stal majstrom (hoci Hejková už bola v Moskve) a o čosi neskôr postúpil do Final Four.

Táto bilancia robí z Natálie Hejkovej jednoznačne najúspešnejšieho európskeho basketbalového trénera ženského klubu, nielen trénerku, v ére od roku 1990.


Natália Hejková

Narodila v Žiline 7. apríla 1954.

Vyštudovala Právnickú fakultu KU v Prahe. Aktívne hrala v Ružomberku a v Slávii VŠ Praha, s ktorou získala čs. titul a Pohár Liliany Ronchetti.

Ako trénerka získala štyri euroligové tituly. Majstrom krajiny sa stala v Československu (3-krát), na Slovensku (10), v Rusku (2) a Česku (1).

Bola asistenkou trénera Vasiľka pri zisku slovenských strieborných medailí na ME 1997.

V roku 2007 dosiahla zlato na ME, o rok na OH v Pekingu bronzové medaily. V oboch prípadoch ako asistentka reprezentácie Ruska.

V rokoch 2006 a 2007 trénovala výber sveta v All Star Game.

V roku 1999 ju ocenili Krištáľovým krídlom.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Halové športy»Basketbal»Natália Hejková - príbeh veľkej trénerky