Velez-Zuzulová: Mám z lyžovania radosť ako malé dieťa

Pred rokom v októbri zrútil vašu životnú predolympijskú formu pád na ľadovci v Hintertuxe. Po opätovnom obnovení zranenia ste vynechali sezónu. Čo vás vtedy motivovalo?

„Hneď po páde som si povedala, že takto skončiť s kariérou nemôžem. Bolo by to zbabelé. Nešťastný pád i stratená olympiáda v Soči sa stala pre mňa novou výzvou.“

Na francúzskom snehu máte za sebou niekoľko tréningov. Ako sa cítite?

„Každým dňom sa lyžiarsky zlepšujem. Mám za sebou aj testovanie lyží, pri ktorom bolo koleno v plnej záťaži. Ešte stále mám rezervy v kondícii. Odpracovaných mám tridsať percent z plánovaného letného objemu.“

Ako ste prežívali prvé oblúky po dlhom čase?

„Som netrpezlivý typ. Vedela som, že musím dodržiavať zásady postupnosti, ale ja som hneď dostala chuť na ťažšie veci. Fyzioterapeut mi odporučil hodinu, no ja som od šťastia, že môžem znovu lyžovať, vypla lyže až po štyroch hodinách.“

Ste členkou francúzskeho reprezentačného tímu. Trénerom je váš manžel Romain Velez a už aj otec Timotej. Aká je to zmena?

„Som tam šťastná ako malé dieťa. Hneď na prvom tréningu sa mi otvárali oči. Nikdy dovtedy som nezažila stopercentný profesionálny prístup. Kým som po jazde vyšla na kopec, hneď pri vleku mi traja tréneri dávali pripomienky k technike.“

V čom tkvie profesionalizmus v zjazdovom lyžovaní?

„Pre mňa bolo najpríjemnejšie, že sa nemusím starať o množstvo vedľajších vecí, ktoré ma sprevádzali vlastne od detstva. Až mi prišlo trošku ľúto, že som taký komfort zažila v tomto veku.“

Čo je jeho hlavným výsledkom?

„Uvoľnenosť, ktorá sa prenáša aj do techniky jazdy. Bolo úžasné ocitnúť sa v prostredí ľudí, ktorí si vás vážia a úprimne vám žičia.“

Na Slovensku ste boli skôr zvyknutá, že vám funkcionári skôr robili prekážky.

„Žiaľ, musela som sa s tým naučiť žiť. Ale ja som sa už naplakala dosť, teraz bude musieť pokračovať mladšia generácia. “

Najmä v detstve ste sa prebíjali často sama s otcom, bez podporného tímu.

„Francúzske dievčatá sa zaujímali, v akých podmienkach som sa dopracovala k víťazstvám vo Svetovom pohári. Moja spolubývajúca Tessa Worleyová zhodnotila, že ony všetky by si mali viac vážiť to, čo majú doma k dispozícii.“

Minulé leto s vami trénovala juniorská majsterka sveta Petra Vlhová, ktorá nedávno ocenila vašu pomoc pri zaradení do B tímu Francúzska.

„Bolo mi ľúto nechať Petru samotnú, vlani v lete som videla, ako rýchlo sa zlepšuje. Tak sme našli východisko a mohla trénovať s výberom pre Európsky pohár. Teším sa, že v zime budeme spolu jazdiť za Slovensko.“

Nestretli ste sa vo francúzskom tíme s nejakou formou žiarlivosti?

„S ničím podobným. Francúzske pretekárky majú určitý problém s kvalitou v slalome a vedia, že v ňom ich môžem výkonnostne potiahnuť aj ja.“

Budete v novej sezóne okrem slalomu súťažiť aj v obrovskom slalome?

„Už nie, obrák ostane len v tréningovej náplni.“

Trénujú vás manžel i otec. Ako to funguje?

„S otcom to máme zabehané dlhšie, s manželom trávim denne 24 hodín a z každej hodiny mám radosť. Obaja sú prísni tréneri, no inak lyžovanie v súkromnom živote oddeľujeme.“

Pôvodne ste plánovali ukončiť kariéru na MS v americkom Vaile. V marci 2016 sa po rokoch pôjde Svetový pohár v Jasnej. Neláka vás to?

„V podstate mi bývalo jedno, či sú preteky v Rusku, Amerike či v Rakúsku. Ale teraz, čo ja viem? Bola som vo februári pri tom, keď sa naši ľudia tešili zo zlata Petry Vlhovej na juniorských MS. Asi by to bola pre mňa zaujímavá rozlúčka s lyžovaním.“

Žijete s manželom vo francúzskom Annecy. Aká je vaša dovolenka po návrate do rodného mesta?

„Je to iné, ako keď som bývala v Bratislave. Zašla som si na výlet na Železnú studničku, zahrala tenis, v Čunove som skúšala pádlovanie v kajaku. A potom oslava narodenín na chalupe po starých rodičoch v Novej Bani. Tam je nám všetkým dobre.“