Dedinský futbalista: Ľahšie je investovať do úplatku ako do hráča

(Autor: Archív Matej Španiheľ)
Michal Červený|19. aug 2014 o 18:54

Tetovania neuznávam, nemá to dobrý vplyv na deti, hovorí tréner futbalistov na dedine.

jan_filc_mala.jpg

Foto: Archív M. Š.

Autor:
Michal Červený

cerveny.jpg

Ľudia na dedinskom futbale vidia miestnych, susedov či rodinných príslušníkov. Za Slovan hrá možno jeden odchovanec, hovorí Matej Španiheľ. Dedinský futbal hrával od sedemnástich rokov v Brvništi. Už dva roky nehrá aktívne, popri učení na základnej škole trénuje mladých futbalistov.

Máte tetovanie či náušnicu?

„Nie, nemám.“

Staráte sa o svoj účes?

„Nie.“

Čo hovoríte na to, že veľa špičkových futbalistov sa nechalo potetovať?

„Asi nevedia, čo so sebou. Neuznávam to, je to však každého osobná vec. Nemyslím si, že to má dobrý vplyv na deti.“

V čom to môže mať zlý vplyv?

„Príde dvanásťročný chlapec za otcom a povie mu, že chce tetovanie ako Škrtel či Hamšík. Neviem, čo na to rodičia povedia. Je to na celý život.“

O futbalistoch sa hovorí, že sú jednoduchší. Platí to?

„Môže to platiť všade – v politike či v športe. Sú jednoduchší aj inteligentnejší. O futbalistoch sa nedá vyslovene povedať, že sú hlúpi.“

Opis typického dedinského futbalistu teda nebude jednoznačný.

„Určite nie. Aj tam je veľa vysokoškolákov. Ani tí však hneď nemusia byť múdri. Je tam veľa normálnych ľudí, ale aj dosť pod hranicou IQ 70.“

Prečo ste sa stali trénerom žiakov?

„Ani neviem, mám k deťom a športu vzťah. Oslovili ma, tak som to skúsil.“

Prečo ste hrávali? Zo zábavy, pre peniaze?

„V prvom rade išlo o zábavu a partiu, navyše z Brvnišťa pochádzam. Na vyššiu súťaž som nemal.“

Čo robili v civilnom živote vaši spoluhráči?

„Boli tam ľudia zo zlievarne, elektrikári, drevári aj také klasické povolania ako murár.“

Aj lekár či právnik?

„Hrával som s inžinierom ekonómie, učiteľom či bankárom.“

Skupinkovali sa v kolektíve?

„Nie.“

Nedelili ste sa napríklad ani na ľudí z horného a dolného konca dediny?

„Nie, skôr sa tvorili skupinky mladších a starších hráčov.“

Robili starší hráči mladším zle?

„Možno v minulosti. Teraz sú už mladí natoľko drzí, že starších ani nejako neberú na vedomie. Úcta sa trošku stráca.“

Čo robili starší vám, keď ste boli mladí?

„Nič. V dedinskom futbale nie. Predsa len, už sme boli dospelí a každý bol rád, že ten druhý vôbec prišiel. Nechcem však povedať, že by tam vládla harmónia. Ale nestávalo sa ani také, že ja som starší, choď po vodu!“

brvniste.jpg

Foto: Facebook TJ Slovan Brvnište

Mali ste ambíciu hrať futbal profesionálne?

„Nie. Študoval som učiteľský smer, nevyrastal som ako tréner či športovec. Je mi jasné, že pokiaľ človek nejde hrať vyššiu súťaž do veku nejakých 15 rokov, neskôr by sa už ťažšie niekam dostal. Detské sny boli, ale držal som sa pri zemi.“

Na akom poste ste hrali?

„Ja som bol útočník, slabý.“

Máte futbalový vzor?

„Bol to Romário.“

V súčasnosti Messi alebo Ronaldo?

„Skôr Messi. Menej na seba púta pozornosť. Je lepší futbalista, ale Ronaldo je tiež skvelý, no väčší extrovert. Fešáčik, ktorý si potrpí na účesy. Gól v Lige majstrov, dole dres, ukážem sa chlapci, aký som pekný. Na ihrisku sa váľa, poplače. U Messiho také niečo nevidím, je viac vzorom pre mládež. Pripadá mi normálnejší.“

Akú autoritu má v dedinskom futbale tréner?

„Prvý tréner, ktorý ma viedol ako osemnásťročného, bol veľkou autoritou. Predtým hrával prvú či druhú ligu. Vzbudzoval rešpekt, vedel na nás nahúkať. Dostal nás z najnižšej súťaže za tri roky o dve ligy vyššie s tými istými hráčmi.“

Je úloha trénera iná ako na profesionálnej úrovni, napríklad že zabezpečuje praktické veci?

„V porovnaní s profíkom má menší peniaz. Stalo sa mi, že keď mal auto, vozil hráčov na zápas.“

Mužstvo mužov z vašej dediny hrá I. triedu, čo je tretia najnižšia a šiesta najvyššia súťaž. Aké sú vaše ambície?

„Veľké, teraz muži skončili tretí. Dorast hráva tretiu ligu, rovnako ako Považská Bystrica. Deti máme spojené so susedným Papradnom, tie tiež hrajú tretiu ligu. Stojí to dosť peňazí. Ale pokiaľ sú výsledky, tie sa vždy nejako nájdu.“

Veľa trénerov stojí tradične pri ihrisku s pohárom piva v ruke. Stalo sa vám, že ste im povedali, že už priveľmi pokrikujú na hráčov?

„Diváci si aj na dedinskom futbale platia lístok. Je teda normálne, že ziapu. Športovec, aj keď nie je profesionál, by nemal reagovať. Nikdy som nevidel, že by napríklad Ronaldo reagoval na krikľúňa. Nie je však dobré, keď sa vám nedarí a ešte po vás kričia. Je náročné ovládnuť sa.“

Zažili ste, že sa hráč pochytil s fanúšikom?

„Áno. Teraz však neviem, či kričali rodičia na svoje deti. Nevybavujem si žiadnu potýčku. Vykrikovanie určite.“

Z akých peňazí žije váš klub?

„Časť dáva obec. Klub žije aj s pomocou miestnych malých sponzorov, ale tých je málo. Ročný rozpočet sa pohybuje v desiatkach tisícov eur.“

Do čoho idú peniaze?

„V posledných rokoch sa u nás veľa investovalo do areálu. Máme zakopanú závlahu pod ihriskom, nové kabíny, bazén či altánok. Na cestovanie v okresnej súťaži mužov veľa neminieme, horšie je to pri mládeži. Cestujú aj do Štúrova či Partizánskeho. Peniaze idú aj na prestupy, hosťovania alebo trénerov.“

Koľko vyjde jeden zápas?

„Pri domácom dostanú rozhodcovia okolo 120 eur. Vonku je to individuálne, záleží na vzdialenosti.“

Máte na dresoch či popri ihrisku reklamy?

„Máme reklamné pútače na jednej strane ihriska. Na dresoch nie. Bývalý spoluhráč, ktorý je teraz v Anglicku, nám kupuje nové sady dresov. Máme dokonca aj klubové teplákové súpravy, ktoré nosíme na zápasy vonku, aby sme vyzerali ako tím, nie ako ovce.“

V nižších súťažiach bývajú problémy s kvalitou ihriska. Stalo sa vám, že bolo z kopca alebo pred bránkou bola veľká jama?

„Musím povedať, že veľa dedín má veľmi kvalitnú trávu, čo som ani nečakal. Zažil som, že bola búrka a na ihrisku obrovské kaluže, v ktorých sa potom kúpali bociany. Jamy ani veľmi nebývajú, niekde majú problémy s krtincami, vždy sa to však pred zápasom snažia podľa svojich schopností upraviť. U nás je ihrisko skvelé.“

Na zápasy vonku sa teda dopravuje autami. Kto to hradí?

„Sčasti obec, sčasti sponzori. Chodíme niekedy aj na dodávke, dorastenci majú autobus.“

brvniste2.jpg

Foto: Facebook TJ Slovan Brvnište

Kamarát mi povedal, že ho oveľa viac baví sledovať dedinský futbal. Podľa neho je prirodzenejší ako napríklad najvyššia súťaž. Súhlasíte?

„Ľudia na dedinskom futbale vidia miestnych, susedov či rodinných príslušníkov. Za Slovan hrá možno jeden odchovanec.“

Povzbudzujú vás fanúšikovia?

„Nestáva sa to, jedine zatlieskajú, keď dáme gól. Skôr vykrikujú, keď sa nedarí. Bežné sú frázy typu ‘ako to hráš, kam si to kopol?‘“

Koľko ľudí chodí na zápasy?

„Okolo sto až stopäťdesiat ľudí. Keď sa hrá derby so susednou dedinou, s ktorou je veľká rivalita, príde aj tristo či štyristo divákov.“

Zažili ste bitky s protihráčmi alebo fanúšikmi?

„Na ihrisku možno boli medzi jednotlivcami nejaké strkanice, bitka nie. Dorastenci raz hrali vonku, na ihrisku prišlo k vzájomným provokáciám. Potom museli utekať do áut, volali policajtov.“

Spomínate si na nejakú zábavnú príhodu?

„Keď som bol ešte vysokoškolák, súperov brankár sa pokakal počas zápasu. Je to kamarát, doberali sme si ho, čo by robil, keby ľudia naňho kričali, že chytá ako po...tý. V dvadsiatej minúte sa pokadil, nikto to nevedel. Čo má spraviť taký brankár, keď dostane kŕče? Hráč vystrieda, on nemal náhradníka. Povedal, že našťastie mal slipy a držalo mu to tam. Vyhrali 1:0, nedostal gól.“

Ako sa dedinčania pozerajú na futbalistov, sú minicelebrity?

„Určitým spôsobom áno. Na dedine funguje kostol – najväčšia volebná základňa, potom futbal. Celebrita je silné slovo, sú ale známi. Ľudia si viac vážia cezpoľných hráčov, ktorí prídu do kolektívu aj do krčmy, navyše aj dobre zahrajú. Domáci sú pre dedinčanov normálka.“

Je futbal kultúrou dediny?

„Je tam kostol a potom futbal, to asi všade. Chlapi chodia na futbal viac, niekedy s manželkami. Prídu si zakričať, doma sú ticho. Dajú si pivečko, stretnú sa s kamarátmi. Sú však aj fanúšikovia, ktorí cestujú aj na zápasy vonku. Väčšinou je to však tak – hrá sa futbal, poďme, čo budeme robiť doma.“

Môjho volejbalového spoluhráča zo strednej školy náš klub predal do krajského mesta za dve tatrovky piesku. Dejú sa takéto veci aj u vás?

„Hosťovanie možno áno, napríklad za päť lôpt. Sú aj interné dohody, daj nám toho a my ti dáme to a to. Skôr ide o peniaze, nie naturálie.“

Ako často ste počas aktívnej kariéry trénovali?

„Dvakrát do týždňa – utorky a piatky. Je to zaužívané, v nedeľu je zápas.“

Nebol problém s účasťou?

„Utorky vždy chodilo menej ľudí – pre prácu či rodinu. Niekedy sme boli na tréningu aj traja či štyria. V piatok ich vždy prišlo viac – vrátili sa domov z roboty či školy. Potom sme zašli aj na pivo.“

Počul som, že motiváciou na tréning dokonca aj v nižších súťažiach sú peniaze. Je to tak aj u vás?

„Nie, u nás nikdy. Neviem si predstaviť, že je to tak v nejakom klube na našej úrovni.“

Ja som počul o prípade z piatej ligy, čo je o jednu úroveň vyššie ako vy.

„Asi nejaký iný kraj.“

Áno.

„Viem si predstaviť, že tak motivujú hráča z inej dediny. Nerobilo by to asi dobrú krv v kolektíve. Ak má byť niekto platený a niekto nie, ako sa na to dá pozerať?“

Aké máte odmeny za zápas?

„Klobásu či párok. Nedám ruku do ohňa, ale na 99 percent sa hráčom peniaze nedávajú. Možno v niektorých mužstvách, ktoré majú veľkých mecenášov. Niekto možno ponúkne ako motiváciu počas sezóny, že v prípade úspechu upečie prasa.“

V nižších súťažiach býva často problém s alkoholom. Máte skúsenosť, že hráči pred zápasom neboli úplne triezvi?

„Určite. Nechcem však povedať, že je to normálna vec. V sobotu bývajú na dedinách zábavy. Hráči nepijú priamo pred zápasom, pivo si človek dá.“

Stalo sa, že niekto bol výrazne opitý?

„Že mal problémy s koordináciou? Taký asi nenastúpil.“

Aj vás fanúšikovia pozývajú?

„Môže sa to stať, nie je to pravidlo. Ľudia vás poznajú, opýtajú sa, čo si dáte. Je to normálne. Ani nečakajú, že človek otočí.“

Mávate spoločenské akcie v rámci klubu, napríklad ples či guláš párty?

„Na ihrisku bývajú guláš párty, máme tam altánok. Aj trikrát do sezóny sa zvykne niečo zorganizovať. Niekedy bývajú v piatok po tréningoch klobásky. Robí sa aj futbalová zábava. Nejaké nóbl akcie však nebývajú.“

Mám pocit, že váš futbal je skôr o komunite. Je to tak?

„Určitým spôsobom áno. Z tých starých čias, keď som hrával, zostal v tíme len jeden hráč, ale zas nemôžem povedať, že sme boli lepšia partia ako tá súčasná. Hlavne domáci chalani boli naučení starať sa o ihrisko či dresy. Aj keď nebol deň tréningu, stretali sme sa v krčme. Ale myslím si, že aj mladí si vedia vypiť.“

brvniste3.jpg

Foto: Facebook TJ Slovan Brvnište

Mávajú to u vás v Brvništi rozhodcovia náročné?

„Sú to veľké postavičky dedinského futbalu. Nemajú to u nás ľahké, ale myslím si, že inde sú aj horší fanúšikovia. Rozhodca vie veľmi ovplyvniť zápas.“

Počuli ste, že by rozhodcovi ublížili alebo ho napríklad hodili do potoka?

„Hovorí sa, že kedysi to tak bolo. Nepamätám si však nejaký podobný problém. Aj na dedine musí byť nejakých jedenásť usporiadateľov a rozhodca je chránený. Keby sa niečo stalo, prídu obrovské pokuty či odpočítanie bodov. Bývajú hlášky na ich adresu, slovné inzultácie určite, fyzické nie.“

Dokázali vás rozhodcovia vyviesť z miery?

„Keď som bol mladý a nemal som rodinu, tak mi ani neprekážalo, že nás rozhodca zarezal, bral som to s nadhľadom. Postupom času ubudne hráčovi kvalita, má rodinu, žena mu nadáva, prečo ide zase v nedeľu na futbal. Potom ho ešte rozhodca dodžube, veľmi to vie človeka znechutiť.“

Mali ste niekedy pocit, že rozhodca je skôr podplatený ako neschopný?

„Aj neschopný, aj podplatený. Niekedy to bolo očividné. Nikdy som však nevidel, že tie peniaze niekto niekomu dáva. Nechcem nikoho obviňovať. Možno sa chcú hráči niekedy dohadovať medzi sebou, keď potrebujú víťazstvo. Ak nie, tak peniaze dostanú rozhodcovia. To je môj inštinkt. Počul som, že rozhodca dostal za ovplyvnený zápas horský bicykel. To je však typu jedna babka povedala.“

Aký to potom má zmysel, veď futbal sa hrá pre radosť, nie?

„Nielen pre radosť. Nie je to, že hráte s chalanmi po robote za domom. Treba platiť rozhodcu, cestu, teplú vodu, sprchu či kosenie trávy. Hovorím ako tréner, ale každý hráč by mal mať určitý záväzok k svojmu klubu. Mecenáš si niekedy povie, že chce postúpiť do vyššej súťaže. Nehľadí na korektnosť, ale na to, že mužstvo za jeho éry niečo dokáže. Podpláca sa, aj keď niekto nechce vypadnúť. Hovorí sa, že niekedy sa menej nacestuje tím v prvej ako v druhej triede. Niekto možno len nechce zostúpiť.“

Viete podplácanie pochopiť alebo ho odsudzujete?

„Snažím sa to pochopiť. Samozrejme, nedokázal som to pochopiť, keď sme hrali proti ašpirantovi na postup, boli sme lepší a rozhodca nás porazil.“

A keď sa to robí v prvej lige, to už asi nie je o tom, že klub nechce míňať peniaze na cestovanie.

„To je o tom, že chcú hrať Ligu majstrov, nie? Plzeň bola podozrivá, nič jej však nedokázali. Ono to asi funguje systémom, že bez vetra sa ani lístok nepohne. Vo vyšších súťažiach sa točia obrovské peniaze. Mužstvo je na špici, dostane sa do pohárov. Majitelia majú veľa peňazí, chcú mať aj prestíž.“

Prečo potom viac peňazí nedajú do hráčov alebo do zázemia?

„Asi je to drahšie. A aký hráč príde na Slovensko alebo do Česka? Západniarsky nie. Do Česka príde Slovák, na Slovensko skrachovaný Čech. Top hráč sem nepôjde hrať. Môžete investovať iba do najlepších hráčov v danej krajine ako napríklad Sparta alebo Slovan. Ani to nie je záruka, že budú hrať veľmi dobre. Investovať do hráča je drahšie a neistejšie ako investovať do úplatku.“

Dá sa povedať, že lepší je ten, kto má viac peňazí na úplatok?

„To zas nie. Ja drukujem Plzni, spravili geniálny tím a šliapali. U nás sa hovorí, že Slovan mal vždy najviac peňazí a hral chvíľu aj druhú ligu."

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Futbal»Ďalšie súťaže»Dedinský futbalista: Ľahšie je investovať do úplatku ako do hráča