„Hlavne nikto dánsku ligu nepozná. V každom mužstve je 8 cudzincov, väčšinou sú to Severoameričania z AHL, sú tam Švédi z Allsvenskan (druhá najvyššia švédska liga - pozn.). Čiže sú tam dobrí hráči. V prvom rade je to iný hokej ako slovenská extraliga. Väčšie nasadenie, viac korčuľovania, je to priamočiarejšia súťaž.“
V čom sú ešte rozdiely?
„Je to taký seversko-americký hokej, tréneri sú Švédi, Kanaďania alebo Američania. Je to určite o dosť rýchlejšia liga, tým pádom nie až tak technická. Ale niektorí hráči, ktorí sú dobrí v dánskej lige, by mali na Slovensku možno problémy. Veľmi sa to podobá univerzitnému hokeju v Amerike.“
V univerzitnej lige ste hrali, takže ste nemali problém sa adaptovať?
„Trochu bol problém, lebo ja som po návrate z USA hral tri roky na Slovensku, návyky už sú iné. A v začiatkoch som sa musel aj ja prispôsobiť.“
Je niečo, čo sa vám v Dánsku nepáčilo, hokejovo alebo osobne?
„Tam je to hlavne všetko drahé, strašne drahé. Ale ľudia sú veľmi príjemní, v tomto nebol žiadny problém.“
Bol vo vašej kariére správny krok?
„Hej, ja som rád, že som sa dostal pod trénera Björkstranda, pomohol mi. Škoda, že nemám 21 rokov, pre mladých chalanov je to super tréner.“
Sú nároky v našej extralige nižšie? Tlačia tréneri menej na hráčov? Prečo naši hokejisti, keď odídu do zahraničia, tak povedia, že museli zvýšiť obrátky?
„Lebo v zahraničí ste cudzinec, a tam, keď sa korčuľuje, napríklad tréner Björkstrand chce, aby ste boli medzi prvými. Ja som hral vždy preč, nehral som doma v Prešove, takže je to len o tom si zvyknúť.“
Čiže ste boli všade akoby cudzinec. Aké to je?
„Všade. Predsa, domáci hráči sú domáci, oficiálne sa to nehovorí, ale je to všade tak. Aj v Amerike ste museli ako cudzinec byť lepši, aj v Žiline i Martine.“
Po šiestich sezónach hrania a štúdia v USA ste sa vrátili na tri roky domov. Bol to veľký skok? Hokejovo, mentálne.
„Bol. Hlavne prvý rok v Žiline to nebolo...“
Spamätávali ste sa?
„Dlho. Boli tam finančné problémy. Americká a slovenská mentalita je dosť veľký rozdiel. Hokejovo je to iné, čiže na začiatku si bolo na čo znova zvykať.“
Pred dvoma rokmi ste sa ocitli v zaujímavej situácii. Išli ste pomôcť Bardejovu do play-off prvej ligy, aby ste potom v baráži hrali proti Bardejovu za Martin. Ako sa na to pozeráte dnes s odstupom času, nebolo vám to hráčom smiešne?
„Ja som hral v Bardejove rok predtým, čiže ja som tam mal dobré vzťahy. Potom, keď už sme hrali baráž, hráč je pod obrovským drobnohľadom. Nebol to pre mňa vôbec dobrý zážitok. Asi by som to znova neurobil. Ale ja si nemám čo vyčítať.“
Je naša extraliga finančne úplne nezaujímavá? Keď nehovoríme o Košiciach.
„Je nezaujímavá a je to škoda. Ale sú tam niektorí veľmi dobrí hráči.“
Zostanete v zahraničí, pokiaľ sa bude dať?
„Pokiaľ sa bude dať, tak určite áno. Ale je to škoda, bolo by pekné hrať na Slovensku, keby všetko fungovalo, ako má. Lebo súťaž určite má svoju kvalitu, je podceňovaná kvôli finančným veciam.“
Vedeli ste o klube z Grazu niečo dopredu?
„So Žilinou sme hrali proti 99ers prípravný zápas, ale v Grazi som predtým nikdy nebol. Vedel som len, že je to pekné mesto a že v klube hráva veľa Kanaďanov.“
Prekvapilo vás niečo?
„Ani nie, je to tu všetko veľmi profesionálne, na úrovni, čo potrebujem, to dostanem. Vedel som, že hala je staršia, na to som bol pripravený.“
Aký máte pocit z kádra v Grazi v porovnaní s tým v Herningu?
„Korčuliarsky je to tu určite slabšie. V Dánsku sa hrá hokej viac hore-dole. Tu je to technickejšie. Ale sme na ľade len týždeň.“
Aké boli pre vás prvé zápasy v novom mužstve? Graz 99ers prehral doma 0:2 s nórskym Stavangerom, v Nemecku najprv podľahol Ingolstadtu 0:1, neskôr porazil Landshut 4:3.
„Hral som dosť, celý náš útok, takže z pohľadu „ice-timu“ to bolo dobré. Dostal som sa do šancí, ale bolo cítiť, že sme vo veľkom tréningovom zaťažení. Nóri boli zohratejší, pripravovali sa už tretí týždeň na Ligu majstrov, bolo to vidieť.“
Hovorili ste pred sezónou s trénerom, kde s vami počíta, čo od vás očakáva, alebo je to skôr otvorené?
„Bol som v druhej päťke, hral som presilovky, čiže viac menej to, čo minulý rok v Herningu. V Dánsku som hral veľa, tu je ale veľa hráčov.“
Todd Björkstrand je v Európe už dlho, je to pomerne uznávaný odborník. Sadli ste si už od začiatku?
„Ani nie na začiatku, ale postupne, ako mi dal viac šancí, tak asi videl, že mi môže veriť. Bol som prekvapený, že si ma zobral so sebou, mal na výber veľké množstvo hráčov, tak som asi naňho urobil dobrý dojem. Je to pocta.“
Napriek tomu, aj pre Björsktranda preňho je to úplný začiatok v novom klube, krajine. Spozorovali ste nejakú zmenu v prístupe? Je prísnejší, keďže ho mužstvo nepozná?
„Nemá iný prístup, len má veľa chalanov, ktorí nevedia jeho systém. Jeho mentalita je disciplína a intenzita na tréningu, na to dáva pozor. V Herningu ho hráči dobre poznali, tu má s tým robotu, ale pre mňa je to to isté.“
Nerozmýšľate niekedy o slovenskej reprezentácii?
„Asi nie. Všetko je možné, ale nemyslím na to. Hrám hokej, pretože ho mám rád. Hral som v osemnástke, v dvadsiatke, bolo by to samozrejme niečo fantastické, bonus v mojej kariére.“
po 11:35
so 08:00
pi 07:10
