Päť najzaujímavejších prestupov, ktoré sa nikdy nestali

BRATISLAVA. Je druhým najlepším strelcom histórie Realu Madrid, symbolom jeho najúspešnejšej éry. „Di Stéfano jednoducho je Real Madrid,“ povedal klubový prezident Florentino Pérez.

Pritom argentínsko-španielska legenda mohla žiariť v drese úhlavného nepriateľa. „Ešte aj dnes sú okolnosti Di Stéfanovho príchodu do Španielska veľmi emotívnou témou. Nahnevaní fanúšikovia Barcelony veria, že ich klub okradli temné vládne sily,“ píše BBC.

Aj toto leto zmenilo kluby mnoho slávnych hráčov. Zaujímavých prestupov, ku ktorým neprišlo, je tiež dosť

1. Di Stéfano do Barcelony

Keď sa 25-ročný Di Stéfano rozhodol prestúpiť z kolumbijského Millonariosu do Španielska, bol už jednou nohou v Barcelone. Odohral za ňu dokonca aj jeden prípravný zápas.

Španielska futbalová federácia však prestup zamietla pre chýbajúci súhlas kolumbijského klubu. Barcelona argumentovala tým, že väčšinu práv na hráča stále vlastnil jeho predošlý klub, argentínsky River Plate.

Argentínčania s prestupom súhlasili a dokonca už zinkasovali 4,5 milióna pesos, ktoré neskôr musel Real Barcelone vyplatiť. Hovorilo sa, že federácia prestup stopla na príkaz generála Franca – v päťdesiatych rokoch bol Real považovaný za klub diktátorského vládneho režimu.

V Madride to však označujú za konšpiračné teórie a neúspech Kataláncov pripisujú jednoducho ich nešikovnosti. Napríklad k rokovaniam o prestupe si ako pomoc prizvali Španiela Joana Busquetsa žijúceho v Kolumbii.

Ten bol však riaditeľom klubu zo Santa Fé, najväčšieho rivala Millonariosu a jeho funkcionári to brali ako urážku. Situáciu využil prezident Realu Santiago Bernabeu.

Mesiac po prestupe hral Di Stéfano svoje prvé El Clásico. Real rozdrvil Barcu 5:0, Di Stéfano strelil štyri góly. V klube hral v rokoch 1953 až 1964.

Alfredo di Stéfano strelil za Real Madrid 400 gólov. FOTO - TASR/AP

2. Shearer do Manchesteru United

Najlepší strelec histórie Premier League a držiteľ streleckého rekordu v jednej sezóne. Alan Shearer je unikátom – stal sa jedným z najslávnejších anglických útočníkov všetkých čias, hoci nikdy nehral za veľkoklub.

Až dvakrát si dovolil odmietnuť slávny Manchester United. Najprv v roku 1992 uprednostnil Blackburn Rovers, nováčika v najvyššej súťaži. Najmä vďaka Shearerovým rekordným 34 gólom sa priemerný klub tešil v sezóne 1994/1995 z titulu - doteraz jediného v Premier League.

Keď sa o rok stal Shearer kráľom strelcov na EURO 1996, Alex Ferguson bol rozhodnutý vytvoriť s ním a Ericom Cantonom útok snov. Shearer si však prekvapujúco vybral Newcastle United - klub, za ktorý túžil hrávať už od detstva.

Bývalý kapitán United Bryan Robson vo svojej autobiografii písal, že nedokázal pochopiť, ako im Shearer mohol dvakrát povedať nie. „Nebyť mojej lásky k Newcastlu, podpísal by som pre sira Alexa. Bol som tak blízko, že som si už v Manchestri našiel aj dom,“ spomínal Shearer pre BBC.

Alan Shearer bol dlhé roky aj hrdinom anglickej reprezentácie. FOTO: TASR/AP

3.Ibrahimovič do Arsenalu

Mal iba dvadsať rokov, no už mu nechýbali dve základné poznávacie črty – výnimočné schopnosti a obrovské sebavedomie. Kouč Arséne Wenger mal o talentovaného švédskeho útočníka záujem, zavolal ho do Londýna a dal mu dokonca dres s jeho menom. Z prestupu však nič nebolo.

„Povedal som mu: Počul som, že si dobrý hráč, pozývam ťa k nám na skúšku, aby som videl, aký dobrý naozaj si. Odmietol ma so slovami: Ja konkurzy nerobím. Bol som šokovaný, myslel som si, že sa zbláznil,“ spomínal Wenger pre Daily Star.

Podobnú, no presnejšiu verziu uvádza Ibrahimovič vo svojej autobiografii. Priznáva, že spolu s Hassem Borgom, športovým riaditeľom Zlatanovho vtedajšieho klubu Malmö FF, sa rozhodli skúšku odmietnuť.

„Alebo ma chcú, alebo