Dávali si vlastné góly, aby postúpili. Športovci urobia pre úspech čokoľvek

(Autor: Twitter)
Nina Sobotovičová|2. aug 2015 o 08:33

Zvíťaziť po páde ostatných súperov alebo vyhrať preteky s vypnutým motorom? Prinášame vám štyri úspechy, ktoré sa zrodili naozaj bizarným spôsobom.

BRATISLAVA. Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa. Aspoň to hovorí jedno známe príslovie. V zápale hry však nie je nikto ochotný darovať súperovi čosi zadarmo.

Niektorí športovci sú schopní aplikovať skutočne bizarné postupy, len aby dosiahli vytúžený úspech.

Nevedeli, kam skôr útočiť

„Ten, kto vymyslel pravidlo zlatého gólu, je u mňa jednoznačným kandidátom na pobyt v blázinci. Nikdy predtým som nevidel na ihrisku taký chaos," zneli slová grenadského manažéra Jamesa Clarksona po skončení kvalifikačného zápasu na Karibský pohár 1994 medzi Barbadosom a Grenadou.

Zrejme s ním súhlasili aj mnohí ďalší funkcionári - pravidlo sa krátko na to stalo neplatným.

Barbados si do 83. minúty držal bezproblémové vedenie. Za stavu 2:0 mužstvo nepotrebovalo nič iné, len udržať dvojgólový rozdiel až do konca zápasu. Situáciu však vyhrotil kontaktný gól Grenady.

Zostrih z kontroverzného zápasu.

 

 

Barbados stále technicky vyhrával zápas, ibaže potreboval vyhrať o dva góly. Konečné skóre s rozdielom jediného gólu by znamenalo, že so šancou na postup sa ostrovania budú musieť definitívne rozlúčiť.

Zúfalý človek robí zúfalé činy. Hráči Barbadosu - snažiaci sa bezútešne prelomiť tuhú grenadskú defenzívu - zmenili taktiku a rozhodli sa útočiť na vlastnú bránu, aby zápas za nerozhodného stavu posunuli do predĺženia.

Mali na to veľmi jednoduchý dôvod. V karibskej súťaži v tých rokoch platilo jedno veľmi zradné pravidlo. Ak si hra vyžiada nadstavený čas, bude v ňom platiť pravidlo akéhosi „zlatého gólu“ - víťazný gól sa bude rátať za dva.

Presne takéto víťazstvo Barbados potreboval. Obranca dal brankárovi jasný signál, aby jeho prihrávku vpustil až do siete.

Vyrovnaný stav však pre Grenadu paradoxne znamenal, že môže útočiť na obe brány. Či by v riadnom hracom čase skórovala alebo inkasovala, postup by bol istý. Za žiadnu cenu však nechcela dopustiť predĺženie.

V posledných troch minútach zápasu sa tak divákom naskytlo bláznivé divadlo, v ktorom hráči Grenady bez rozmyslu strieľali na obe brány a upachtení Barbadosania nevedeli, ako správne rozložiť obranu, aby vydržala obojstrannú prestrelku.

S vypätím všetkých síl sa Barbadosu podarilo ustáť hru v riadnom hracom čase a tiež vsietiť v predĺžení Grenade vytúžený zlatý gól. A s konečným skóre 4:2 postúpil do ďalšieho kola.

Dobre vedel, čo robí

Verili by ste, že úmyselný pád zaručil istému mladému cyklistovi zlatú medailu?

Pád Philipa Hindesa.

Nemusíme byť práve odborníci na zásady a normy v cyklistike, aby sme vedeli, že pád za štandardných okolností znamená koniec akejkoľvek šance na pódiové umiestnenie. Nie však na Olympijských hrách. Tu sa preteky po páde jedného z účastníkov začínajú odznovu.

Devätnásťročný Philip Hindes - vedomý si tohto pravidla - sa v roku 2012 po prvom nevydarenom štarte na letných OH v Londýne len zhlboka nadýchol a spadol na zadok.

A pretože inak to bol vskutku talentovaný cyklista, využil druhú šancu a napokon i zvíťazil. Brit bol dokonca natoľko čestný, že po skončení súťaže úmyselný pád bez okolkov priznal.

london-olympics-cycling11065061106817_r1982_res.jpg

Víťazný tím dráhových cyklistov Veľkej Británie z OH v Londýne - zľava Philip Hindes, Jason Kenny a Chris Hoy. FOTO - TASR/AP.

Rozhodca - zrejme unavený riešením všetkých pochybných praktík - neurobil v Hindesovom prípade vôbec nič. Kajúcnik predsa nikoho nezavádzal, svoj nečestný ťah priznal. A tak mu bez problémov dovolili odísť domov so zlatom na krku.

Až do cieľa s vypnutým motorom

Zdalo by sa, že úspech na automobilových pretekoch NASCAR dokáže jazdcovi zaručiť dodržanie niekoľkých jednoduchých pravidiel. Stačí ísť čo najrýchlejšie a za žiadnu cenu nestáčať volant do inej ako ľavej strany.

Realita je však o čosi zložitejšia. Najmä, ak sa pretekárom z času na čas pritrafí aj nejaká neštandardná situácia.

Jazdci sa s nečakanými okolnosťami potýkali aj v roku 1965 na trati v Darlingtone v Južnej Karolíne. Za všetkým stála automobilka Ford a ich experiment s novým typom chladičov.

Inovácie sú zväčša fajn. Ale musia byť dotiahnuté do konca. Nikto z tímu vývojárov sa však neunúval nový produkt otestovať. Jednoducho ich do áut montovali automaticky.

Lenže už na začiatku pretekov upozornili nové chladiče na svoju vadu. Upchávali sa, čo spôsobovalo ich následné prehrievanie.

Jazdci stáli pred dôležitým rozhodnutím. Mohli buď riskovať skazu v plameňoch alebo výrazne spomaliť, aby mal motor čas vychladnúť. Pud sebazáchovy ich viedol k miernejšiemu šliapaniu na plynový pedál.

Nie však všetkých. Američanovi Nedovi Jarrettovi sa ani jedna z týchto možností nepozdávala a odhodlal sa čeliť problému po svojom. V zákrutách namiesto spomaľovania či brzdenia vypol motor úplne.

Ned Jarrett spomína na víťazstvo v Južnej Karolíne.

 

 

Ned Jarrett napokon v roku 1965 získal majstrovský titul.

 

 

Nohu z plynového pedálu ale neodtiahol. Palivo tak do motora neustále dotekalo, zatiaľ čo ten stihol vychladnúť o viac ako dvadsaťpäť stupňov. A tak striedavo zažíhal a zhasínal motor počas celých pretekov, až kým sa nedostal do cieľa ako jednoznačný víťaz.

Na rozdiel od väčšiny pretekárov sa mu v priebehu pretekov nestihlo roztopiť auto.

Keď ostatní padajú, posledný vyhráva

Zlato z Olympijských hier je nepochybne snom každého športovca. A ak ide o úplne prvú zlatú medailu, ktorú na šampionáte krajina získala, má víťazstvo ešte lepšiu príchuť.

Svoje by o tom vedel rozprávať i austrálsky rýchlokorčuliar Steven Bradbury. V roku 2002 na Olympijských hrách v Salt Lake City vyhral pre svoju zem vôbec prvé zlato zo zimnej olympiády.

Jeho úspech sa však do športových kroník zapísal z celkom iného dôvodu. Už samotná Bradburyho cesta za cennými kovmi bola viac ako kontroverzná. Mnohokrát mu k postupu dopomohli len rôzne diskvalifikácie v radoch ostatných súťažiacich.

Azda najmenej očakávaná zlatá medaila v histórii.

 

 

To najlepšie však prišlo vo finále. Rodák zo Sydney už krátko po štarte zaujal medzi piatimi korčuliarmi poslednú pozíciu a vývoj situácie sa mu vôbec nedarilo zvrátiť. Ba naopak. Na niektorých kamerových záberoch to skôr vyzerá, akoby sa s posledným miestom zmieril a rozhodol sa už len v pokoji dokorčuľovať do cieľa.

Náskok zvyšných štyroch súťažiacich pred Bradburym sa bezútešne prehlboval. A keď už sa zdalo, že je o všetkom rozhodnuté, prišlo na ľade k hromadnej kolízii.

Len päťdesiat metrov pred cieľom sa hlúčik štyroch vedúcich korčuliarov rozletel od mantinelu k mantinelu. Jediný, kto zostal stáť na nohách a prešiel cieľovou rovinkou, bol (inak celý čas posledný) Bradbury.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Dávali si vlastné góly, aby postúpili. Športovci urobia pre úspech čokoľvek