Helsinki sú späté s atlétmi. Vyhrali tu Zátopek aj Kratochvílová

Jozef Pribilinec, zlatý medailista z OH 1988 v Soule v chôdzi na 20 km.
Jozef Pribilinec, zlatý medailista z OH 1988 v Soule v chôdzi na 20 km. (Autor: archív TASR)
Peter Fukatsch|17. aug 2015 o 11:43

Medzinárodná asociácia atletických federácii (IAAF) prijala v apríli tohto roku za svojho člena Kosovo, je v organizácii štátom s poradovým číslom 214. Medzi členmi sú napríklad aj Mikronézia, Kiribati a Guam.

BRATISLAVA. Organizácii Spojených národov chýba do dvojstovky sedem štátov, Medzinárodný olympijský výbor ju o tri krajiny prekračuje.

Atletika, kráľovná športu, šport s antickými koreňmi je napriek tomu so svojou históriou majstrovstiev sveta stále juniorkou.

Prvý šampionát v Helsinkách otvorili 7. augusta 1983. Onedlho bude v čínskej metropole Peking pätnásty, a to 22. – 30. augusta.

Krasokorčuliari krútili prvé celosvetové piruety v Petrohrade roku 1896 a registrujú takmer stovku MS. Šport má svoje paradoxy.

Honor i finančné zisky

Kráľovné občas robia drahoty. Tá športová sa dlho vzpierala zísť sa v plnej svojej kráse a sile pod inou vlajkou než je biela s piatimi kruhmi. Až dovtedy, kým neprevzal v IAAF žezlo tvrdou rukou už zosnulý turínsky právnik Primo Nebiolo.

Dokonale využil honor tradičného pohľadu na atletiku ako olympijského športu číslo jeden s pragmatickým projektom zaradiť sa po boku vysoko ziskových futbalových šampionátov.

Ťah mu vyšiel ihneď. Iba trikrát mal atletický svetový šampionát štvorročný cyklus (1983, 1987 v Ríme, 1991 v Tokiu), potom ho rýchlo skrátili o polovicu.

Organizátori si vždy slušne zarobia. Od roku 1997 aj atléti. Víťaz dostane 60-tisíc dolárov, svetovému rekordérovi prihodia stotisíc.

Najlepšia voľba: Helsinki

Strach z premiéry vystriedalo od 7. do 14. augusta 1983 nadšenie. Kongres IAAF nemohol vybrať vhodnejšie miesto na prvé predstavenie, než boli fínske Helsinki.

Svet dokonale spoznal kráľa Carla Lewisa či žrdkárskeho vojvodcu Sergeja Bubku. Napokon ani najlepšia československá atlétka Jarmila Kratochvílová nemala pred podujatím ešte chýrne meno.

Olympijský štadión v hlavnom meste Fínska dýcha atletikou. Pred vstupnou bránou víta návštevníkov socha legendárneho deväťnásobného olympijského víťaza (1920 - 1928), vytrvalca Paava Nurmiho.

Fíni milujú atletiku s úctou ku každému pretekárovi, špeciálne vždy obdivovali Československo.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Atletika»Helsinki sú späté s atlétmi. Vyhrali tu Zátopek aj Kratochvílová