BRATISLAVA. Tréner hlási koniec tréningu. Mladíci si vydýchnu a často ako prví odchádzajú z ľadu. Najstarší hráč si vezme puk a hokejku a pokračuje v individuálnom tréningu. Sám. Aj takto to dnes niekedy funguje na slovenských štadiónoch. A nielen v hokeji.
„Zo športovcov, ktorí sú dnes aktívni a majú vek medzi dvadsať a tridsať, sa máloktorý dožije toho, čo predstavuje napríklad Jágr,“ myslí si primár Kliniky telovýchovného lekárstva Univerzitnej nemocnice v Bratislave Pavel Malovič.
„Niektorí majú po tréningu ešte mokré vlasy a už sedia pri káve. Športu venujú možno tridsať percent. Zvyšných sedemdesiat tvoria záľuby alebo iné voľnočasové aktivity. Platí to špeciálne o slovenských športovcoch,“ dodáva.
Riešením je zahraničie
V zahraničí sú športovci zvyknutí na tvrdší režim. Napríklad v prestížnom anglickom klube FC Chelsea venujú futbalu takmer celý svoj čas. Na tréning prichádzajú okolo pol desiatej, odchádzajú o štvrtej alebo piatej hodine poobede.
„Prakticky celý deň strávite tréningom, rehabilitáciou či regeneráciou. Jednoducho, všetkými vecami, ktoré predlžujú váš aktívny vek,“ hovorí Malovič.
Ako vhodný príklad Malovič uvádza Alberta Rusnáka.
Práve odchod do zahraničia považuje za najlepšie riešenie. Ak chce slovenský športovec napredovať, musí odísť. Aby sa naučil správne pristupovať k tréningu a regenerácii.
„Vezmime si napríklad mladého Alberta Rusnáka, ktorý žiari v Holandsku. Ale aj ktokoľvek iný, kto bral šport a veci s ním spojené doteraz vážne, bude dobrý,“ uvažuje lekár.
„Horšie je to u Stocha, ktorý