BRATISLAVA. V posledný januárový týždeň bude Bratislava hostiť už piaty šampionát najstaršej zo všetkých federácií zimných športov – Medzinárodnej korčuliarskej únie (ISU). Štvrtý európsky.
Raz organizovala aj svetový – slovenský športovec 20. storočia práve na ňom v roku 1973 dovŕšil svoj zlatý globálny hetrik. Denník SME prináša prvú časť päťdielneho seriálu o najvýznamnejších krasokorčuliarskych podujatiach na Slovenku.
Historicky prvé majstrovstvá ISU na území Slovenska sa neuskutočnili v Bratislave, ako by sa niekto mohol nazdávať, ale dávno predtým na Štrbskom plese.
Vysoké Tatry boli istota a spása. Keď sa všade topil ľad, pod ich končiarmi sa držal. Začiatkom minulého storočia zachránili tri európske šampionáty: najskôr rýchlokorčuliarsky (1900), potom hokejový (1925) a napokon aj krasokorčuliarsky (1930).
Prvý mal byť v Budapešti, ďalšie dva v Prahe.
Hor sa na Štrbské pleso!
Tatry zaskakovali za metropoly. Majstrovstvá Európy 1900 v rýchlokorčuliarskom štvorboji pririekli do Budapešti, keď však prišlo prudké oteplenie, organizátori zavelili: Fel Csorbára! Hor sa na Štrbské pleso!
Vypravili vlak do Štrby, odkiaľ vtedy nová „zubačka“, parný rušeň tlačiaci pred sebou dva vozne, dopravila účastníkov až takmer na breh jazera v nadmorskej výške 1346 metrov.
„Pripadám si ako vo švajčiarskych Alpách,“ žasol vraj Nór Peder Østlund, ktorý vo Vysokých Tatrách obhájil titul z Davosu.