Je v reprezentácii nová tradícia, že asistent kapitána zbiera po tréningu puky?
„V národnom tíme som prvý rok a aj takéto veci patria k nováčikovským povinnostiam. Nevidím žiadny dôvod, prečo by som ich nezozbieral. Aj v klube chodievam často posledný z ľadu a vždy si dám rád navyše nejaké cvičenia.“
Po piatich rokoch v zámorí ste pred sezónou prikývli na ponuku Sparty Praha. Bol to dobrý krok?
„Zahral som si hokejovú Ligu majstrov a v českej lige sa nachádzame na druhom mieste. Darí sa mi v produktivite, tréner Josef Jandač mi dáva šance v presilovkách a dostal som sa do slovenskej reprezentácie. Čo viac si ešte môžem priať...“
Ako hodnotíte svoje pôsobenie v nižších zámorských súťažiach?
„Amerika mi dala veľa skúseností do života. Pretĺkal som sa viacerými ligami a každá mala svoju kvalitu. Mohol som ešte rok ostať v zámorí. Nastali určité rodinné ťažkosti, ozvala sa Sparta a tak som sa rozhodol pre návrat do Európy.“
Pred dvoma rokmi ste boli v prípravnom kempe Capitals. Koľko vám chýbalo, aby ste sa udržali v prvom tíme?
„Máličko. Bol som posledný obranca, ktorého vyradili z kempu. Siedmich si nechali, ja som bol ôsmy. Navyše som nepodpísal ani dvojcestnú zmluvu, lebo v tej chvíli mala organizácia plný stav. Keď na farme tréner zistil, že mám kontrakt len na AHL, poslal ma automaticky do nižšej ECHL. To, že ma vyradili ako posledného z kempu Washingtonu ho nezaujímalo. V zámorí je to o tom, aby vám dali šancu, ktorú som ja nedostal.“
V kempe Washingtonu ste sa pripravovali aj s ruským útočníkom Alexandrom Ovečkinom. Mal nejaké hviezdne maniere?
„Je to