Chicago Blackhawks: čakanie na lepšie časy

Sportnet|18. feb 2004 o 00:00

Stanleycupový pôst Chicaga Blackhawks trvá už štyridsaťdva rokov, a ako sa to vo svetle tohtosezónnych výkonov črtá čoraz jasnejšie, pôst sa predĺži prinajmenšom o ďalší rok. Opak by bol zázrakom.

Stanleycupový pôst Chicaga Blackhawks trvá už štyridsaťdva rokov, a ako sa to vo svetle tohtosezónnych výkonov črtá čoraz jasnejšie, pôst sa predĺži prinajmenšom o ďalší rok. Opak by bol zázrakom.

Ono sa to vlastne s čiernymi jastrabami vlečie dolu kopcom už viac než desať sezón, presnejšie od ich neúspešného vystúpenia vo finále Stanleyho pohára v sezóne 1991/1992. Prelom tohto a minulého storočia je v histórii klubu druhým najhorším obdobím, keď sa za posledných šesť sezón päťkrát nedostal ani do play off. Naposledy bolo Chicago v takejto situácii v 50. rokoch, do nástupu generácie Stana Mikitu a Bobbyho Hulla.

Negatívny rekord

Jastrabi patria v tejto sezóne spolu s Pittsburghom, Floridou a Washingtonom do štvorice tímov, ktoré sa ani v jednom mesiaci nedostali nad priemer jedného bodu na zápas. Ba čo viac, až do víťazného zápasu s Calgary Flames 30. januára na ich ľade (5:3) ťahali sériu devätnástich prehier na ľade súperov, čím prekonali päťdesiatročný „rekord" klubu. V histórii NHL je to štvrtá najdlhšia séria v tejto kategórii výsledkov. Šnúra štrnástich zápasov bez výhry (0 - 2 - 9 - 3) z novembra a začiatku decembra je najhorším obdobím Blackhawks za posledných päť sezón. Jastrabi tiež dostali doposiaľ najviac gólov zo všetkých tímov Západnej konferencie (170). Z hráčov základného tímu má iba útočník Brett McLean plusové hodnotenie v herných činnostiach. Miesto generálneho manažéra Mika Smitha zaujal v priebehu sezóny dočasne Bob Pulford - po štvrtý raz za posledné desaťročie.

Toto všetko hovorí jasnou rečou: Blackhawks nemajú tohto roku nárok. Na poslednú postupovú priečku do play off strácajú v polovici februára po takmer troch štvrtinách odohratých zápasov dvadsaťdva bodov. Ak by pokračovali v doterajšom kurze 0,75 bodu/zápas, dosiahli by 62 - 63 bodov, čo je práve toľko, koľko už teraz majú tímy bojujúce o posledné postupové miesta. Tento bodový výsledok by bol najhorším za dlhé, dlhé desaťročia, keď hralo v NHL len šesť zakladateľských tímov v sedemdesiatzápasovom formáte.

Mladým chýba istota

Súčasné Chicago Blackhawks jednoducho nie je mužstvom, ktoré by mohlo v NHL konkurovať. Dôvodov je niekoľko. Po prvé: chýba hlbšie herné prepojenie mladej generácie hráčov so staršími. Blackawks disponujú solídnym počtom talentovaných hokejistov. Prinajmenšom Mark Bell, Tyler Arnason, Kyle Calder a nováčik Tuomo Ruutu majú predpoklady vytvoriť pevné jadro dobrého tímu. Zatiaľ sa im však celkom nedarí nájsť hernú istotu. Starší hráči ako Sullivan, Žamnov, Korolev, Dempsey či Nichol im v tom veľmi nepomáhajú.

Žamnov bol dlhé roky kľúčovým hráčom jastrabov. V deviatej sezóne sa už cíti unavený a chce odísť, navyše bol dlho zranený. To zaiste neprospieva hernej pohode celého mužstva, aká potom ešte súhra s mladými hráčmi. Jedine Steve Sullivan spomedzi skúsenejších má v súčasnej sezóne trochu hernej iskry, lenže to nie je hráč, ktorý by vedel zdvihnúť zástavu. Ten, ktorý by to vedel, dlhoročná opora Eric Daze, je zranený a nová akvizícia Ville Nieminen zaostáva za očakávaniami.

Brankársky problém

Druhým dôvodom problematickej sezóny je brankársky post. Už sme spomenuli, že štyria brankári jastrabov (Leighton, Thibault, Anderson a Passmore) pustili najviac gólov zo všetkých klubov Západnej konferencie. Ani jeden z nich sa nevymyká z priemeru a je kedykoľvek nahraditeľný. Pôvodná jednotka Jocelyn Thibault je navyše od polovice novembra zranený. Posledné správy síce hovoria, že by mohol začiatkom marca nastúpiť, lenže sezónu to už aj tak nezachráni. Ale aj keby Thibault nemal zdravotné problémy, Blackhawks by sa mohli v medzisezóne poobzerať po lepšom gólmanovi. Inak budú musieť iba nostalgicky spomínať na časy, keď bol jednotkou jastrabov železný Glenn Hall.

Obrancovia na maródke

Ospravedlnením pre brankárov Blackhawks môže byť čiastočne tretí problém tímu: maródka v obrane. Poapst, Quint, Karpovcev a McCarthy sú štyria hráči základu, ktorí nehrajú a ich príchod na ľad (vari s výnimkou Karpovceva) je v nedohľadne. Poskladať obranu bez týchto hráčov je pre trénera Suttera naozaj rébus, ktorý sa nedarí vždy vyriešiť. Čiastočne sa situácia vylepšila príchodom Bryana Berarda, ktorý po sezónnych zastávkach u Rangers a Bruins, zdá sa, našiel v Chicagu po ťažkom zranení oka v roku 1999 hernú istotu. Berardov výkon patrí bezpochyby k svetlejším momentom slabej chicagskej sezóny. Jeden hráč však zmenu neurobí.

Keď už sme na začiatku spomenuli Stana Mikitu: sobotňajší duel proti Boston Bruins, ktorý domáci vyhrali v predĺžení 2:1, sme v chicagskej hale United Center sledovali práve v jeho spoločnosti. Legenda svetového hokeja po zápase o hre čiernych jastrabov veselo aj vážne poznamenala: „Raz sa dočkáme aj lepších časov." Výstižnej-šej charakteristiky súčasnej situácie tohto slávneho hokejového klubu určite niet.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Hokej»NHL»Chicago Blackhawks: čakanie na lepšie časy