Nashville Predators klopú po prvý raz na bránu play off

Sportnet|17. mar 2004 o 00:00

Len tri kluby z tridsaťčlenného pelotónu NHL nehrali nikdy vo svojej histórii v play off: Atlanta Thrashers, Columbus Blue Jackets a Nashville Predators. Podľa vývoja situácie v Západnej konferencii to vyzerá tak, že v tejto sezóne by sa tento počet ...

Len tri kluby z tridsaťčlenného pelotónu NHL nehrali nikdy vo svojej histórii v play off: Atlanta Thrashers, Columbus Blue Jackets a Nashville Predators. Podľa vývoja situácie v Západnej konferencii to vyzerá tak, že v tejto sezóne by sa tento počet mohol zredukovať na dva. Na bránu play off totiž klopú predátori z Nashvillu, ktorí majú reálnu šancu prvý raz od vzniku klubu v roku 1998 bojovať o Stanleyho pohár.

Mladí dozrievajú

Bez pochybností je táto sezóna v histórii klubu najúspešnejšou, herne i štatisticky. Pred utorňajším duelom s Vancouver Canucks mali sedemdesiat deväť bodov, čo je slušný priemer 1,11 bodu na zápas. Iba jeden bod ich delí od vyrovnania najvyššieho klubového bodového zisku za celú sezónu 2000/2001 (80) a iba dve víťazstvá od najvyššieho počtu víťazstiev v tej istej sezóne (35). A to majú predátori zohrať ešte desať zápasov.

Toto zlepšenie je výsledkom herného dozrievania relatívne mladého kolektívu hráčov bez veľkých hviezd pod vedením trénera Barryho Trotza. Ten pred touto sezónou neváhal vymeniť prakticky celú obranu, z ktorej zostal iba Kimo Timonen a prvý brankár Tomáš Vokoun. Mimochodom, obaja hráči sú spolu s Gregom Johnsonom a Scottom Walkerom jedinými hráčmi, ktorí sú pri mužstve od jeho vstupu do NHL.

Vymenená obrana

Paradoxne, obrana nebola vlani hlavným problémom Predators, veď v nej hrali solídni hráči ako Delmore, Houlder, Hulse, a najmä Karlis Skrastins, ktorý je dnes extratriedou v Colorado Avalanche. Tréner Trotz však presadil svoje. Ako sa ukazuje, v záujme veci. Obrana Predators hrá dnes o poznanie istejšie a rýchlejšie v rozohrávke, je flexibilnejšia, dominujú v nej rozvážnejšie tipy hráčov. Osem obrancov pred touto sezónou za Predators nikdy nehralo, z nich dvaja (Bombardir a Hnidy) prišli do mužstva tesne pred marcovou uzávierkou prestupov. Ešte pozoruhodnejšie je, že dvaja vari kľúčoví muži zadných radov Dan Hamhuis a Marek Židlický nemali do tejto sezóny na konte ani minútu v NHL.

Prekvapením je Židlický

Najmä výkon českého zadáka Židlického je v tomto kontexte nečakaným prekvapením. V roku 2001 bol síce draftovaný cez Rangers, ale Nashvill ho angažoval až v zrelom veku z HIFK Helsinki. Prišiel prakticky bez akejkoľvek reklamy, na pomery NHL s nízkou výškou (180 cm) a poznalo ho možno pár skautov. Dnes má na svojom konte takmer neuveriteľných 48 bodov, výdatné porcie ľadu v každom zápase a bezpochyby patrí k špičke obrancov NHL. Je rýchly a tvorivý, vie presne rozohrať a vystreliť, čo využíva najmä v presilovkách. Až tridsaťdva bodov dosiahol v presilovkách, čím prekonal klubový rekord Cliffa Ronninga spred dvoch sezón.

Ak by sme mohli udeliť trofej sezóny za manažérsky čin sezóny, udelili by sme ju manažmentu Predators za objavenie Mareka Židlického, s prihliadnutím na hráčsky vývoj nesmierne talentovaného obrancu Dana Hamhuisa, ktorý si vážne hľadá trvalé miesto v základe tímu. Hamhuis je robustný, ale obratný hráč. Jeho päť bodov v zápase proti Pittsburghu Penguins 4. marca (9:4) je výnimočný výkon, veď iba legendárny zadák Brian Leetch bol mladší, keď dosiahol rovnaký výkon v jednom zápase.

Zlepšil sa aj útok

Pozitívny výkonostný vývoj však zaznamenal aj útok Predators. Kľúčoví hráči ako A. Johansson, Walker, Országh, G. Johnson a Erat už teraz majú lepší bodový výkon než vlani za celú sezónu. Na vysokej úrovni hrajú Legwand, Hartnell, R. Murray a Hall. Mimoriadne sa vydaril prestup Steva Sullivana z agóniu prežívajúceho Chicaga. Akoby ho prestup do klubu ašpirujúceho na play off pokropil živou vodou, veď sa vyšvihol na skvelý priemer 1,5 bodu na zápas, čo je - hoci krátkodobo - vyššie než úroveň absolútnej špičky NHL. Pozitívne sa ukazuje aj prestup Sergeja Žoltoka z Minnesoty, ktorý hral výborne v nedeľnom dueli s Detroitom. Zaujal aj nováčik Jordin Tootoo, prvý hráč inuitskej národnosti v NHL. Vyrastá z neho solídny silový hráč, ktorý neváha zhodiť rukavice proti akejkoľvek ťažkej tonáži.

Rozhodne sa v Kanade?

Zostávajúci zápasový program je pre Predators v zásade výhodný. Šesť zápasov hrajú doma a výhodou by mala byť aj séria piatich zápasov za sebou proti súperom, ktorí už nemajú šancu postúpiť do play off (Anaheim, Rangers, Columbus a dvakrát Chicago). Tu by mohli Predators nasadiť definitívny playoffový trhák. Veľa však závisí od toho, akú pôdu si na to pripravia v zápasoch na kanadskej šnúre proti konkurentom v boji o postup Edmonton Oilers a Calgary Flames. Ak by sa im podarilo vyhrať v oboch zápasoch (dosiaľ sa s oboma mužstvami stretli po tri razy, pričom Edmonton porazili dvakrát a Calgary raz), potom by skutočne mohli vplávať do pokojnejších vôd. S uvedenými súpermi majú totiž s výnimkou Chicaga (0 - 1 - 3 - 0) pozitívnu bilanciu - vyhrali vo všetkých troch dueloch nad Anaheimom, z piatich zápasov proti Columbusu vyhrali štyrikrát a vyhrali aj v jedinom dueli proti Rangers.

Ak by si poradili aj v dvoch zápasoch s Chicagom (bilancia proti Blackhawks v tejto sezóne však nehovorí v ich prospech: 0 - 1 - 3 - 0), nemuseli by už vsádzať všetko na jednu kartu v dvoch zostávajúcich zápasoch sezóny proti St. Louis Blues a Colorado Avalanche. Predátori majú síce s oboma tímami dobrú bilanciu: proti Blues 2 - 1 - 2 - 0, proti Avalanche 2 - 0 - 0 - 0, obe mužstvá však môžu byť vzhľadom na situáciu, keď musia bojovať o každý bod, nad sily Predators. Uvidíme, nadchádzajúce zápasy Predators v Kanade by už mohli naznačiť odpoveď.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Hokej»NHL»Nashville Predators klopú po prvý raz na bránu play off