Poláčikovi vek neprekáža

Rastislav Hríbik|20. jan 2004 o 00:00

Pred dvoma rokmi manažér, vlani asistent trénera a teraz znovu hráč. V auguste dovŕšil center neapolského vodnopólového klubu Rarinantes ROMAN POLÁČIK štyridsiatku, no chuť a schopnosti ...


Roman Poláčik je ozajstnou legendou nášho vodného póla, veď už okúsil chuť talianskeho titulu s Canotieri Neapol a triumfu v Lige majstrov so splitskou Bankou Split. ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP



Pred dvoma rokmi manažér, vlani asistent trénera a teraz znovu hráč. V auguste dovŕšil center neapolského vodnopólového klubu Rarinantes ROMAN POLÁČIK štyridsiatku, no chuť a schopnosti reprezentovať mu stále nechýbajú. Tréner Ondrej Gajdáč dal piešťanskému rodákovi, ktorý dlhé roky hrával za košickú Červenú hviezdu, dôveru aj pred olympijskou kvalifikáciou na slávnej pláži Copacabana v brazílskom Riu de Janeiro. Slovenská reprezentácia odletela do dejiska kvalifikácie včera popoludní.

Máte pocit, že to v štyridsiatke ešte zvládate?

„Vlani som si už hovoril, že stačilo. Bolelo ma koleno a myslel som si, že som už skončil. Potom som si ho dal operovať. Stále bolí, ale drží, a tak som to skúsil znovu. Bez tréningu som bol vlastne len pol roka. Minulý rok som síce robil reprezentačného asistenta, ale popri tom som neprestal hrať v maďarskom Egeri. Štyridsať je dosť, ale v NHL korčuľujú po ľade aj starší hráči."

Na začiatku tejto sezóny prišla ponuka od Rarinantes Neapol. Dlho ste nad ňou váhali?

„Vôbec nie. V Neapoli som v rokoch 1989 až 1993 hrával, a tak som sa tam po desiatich rokoch veľmi rád vrátil. Je to nováčik ligy a ja spolu s jedným Chorvátom a Slovincom im mám pomôcť k záchrane. Nie je to ľahké, talianske pólo má veľmi slušnú kvalitu. Prvú ligu hrá 16 a druhú 24 tímov. To hovorí za všetko. Zatiaľ to Rarinantes ide, už sme sa postarali o pár prekvapení. Teraz sme v neapolskom derby mali na lopate konkurenčný tím Canotieri, ale prehrali sme 5:6. Zbabrali sme presilovky, zo šestnástich sme využili len dve."

Ste jediný štyridsiatnik v celej talianskej lige. Nerobia si z vás spoluhráči srandu?

„To nie, len jeden z dvoch devätnásťročných hráčov má volá otec. Ja ho na oplátku oslovujem syn."

Trénujete toľko čo ostatní?

„Už desať rokov nie. Po konzultáciách so skúsenými svetovými trénermi som si vypracoval špeciálny plán a toho sa držím. Funguje to, kluby to akceptujú a ja na tom nechcem nič meniť. Dnes sa však už trénuje menej ako v minulosti, keď bola prvoradá kvantita. Vo vode sme boli 5 - 6 hodín. To už neplatí, tréningy sú kvalitnejšie. Viac sa sleduje aj strava či vitamíny."

Nemáte pocit, že zaberáte miesto mladším?

„Rád im ho uvoľním, ale žiadnych vážnych konkurentov na post centra nevidím. Je to smutné, ale kde sú tí mladí? Majú iné záujmy či nechcú tak tvrdo trénovať? Na Slovensku sa to dá pochopiť. Nie je to šport, z ktorého sa dá vyžiť. Len záľuba na privyrobenie si. Škoda, vláda sa o šport u nás vôbec nestará. Politikov bolo vidno len vtedy, keď letia špeciálom na finále hokejových MS. Vtedy je reklama Slovenska pre nich zaujímavá. O malých športoch ani nevedia, že existujú."

V Taliansku vám príjem stačí na pohodlnú existenciu?

„Stačí, vyžijem bez problémov."

V Brazílii bude Slovensko bojovať v konkurencii jedenástich tímov o tri olympijské miestenky do Atén. Je to reálne?

„Budeme sa o to snažiť. Rusi a Chorváti sú prakticky istí postupujúci, o to zvyšné miesto sa chceme pobiť aj my."

Nastúpite takmer bez prípravy. Brazílčania na poslednú chvíľu odriekli aj dohodnutý turnaj v Sao Paule, ktorý mal byť generálkou na kvalifikáciu. Je to veľký hendikep?

„Ideálne to nie je. Nie je vylúčené, že nám to domáci urobili naschvál. Možno im niekto poradil, že nie sme rozohraní. Prvý zápas nás čaká až v nedeľu, dovtedy si asi dohodneme nejaké neoficiálne duely s Kanadou a možno Chorvátskom. Aspoň na polhodinku."


Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Olympijské»Poláčikovi vek neprekáža