Lukáč sa rozlúčil s medzinárodnou scénou utrpením a častoval slivovicou

TASR|19. aug 2004 o 15:57

Atény 19. augusta (TASR) - Každá olympiáda píše aj históriu veľkých športových nešťastí. Už druhý záznam si do nej po Aténach bude môcť zapísať aj slovenský ...

Atény 19. augusta (TASR) - Každá olympiáda píše aj históriu veľkých športových nešťastí. Už druhý záznam si do nej po Aténach bude môcť zapísať aj slovenský vzpierač Rudolf Lukáč. Na jeho olympijskej premiére v Atlante pred ôsmimi rokmi ho pohryzol pes, v Grécku sa deň po prílete nešťastne zranil na tréningu a chvíľu už aj pochyboval, či vôbec bude môcť vo štvrtkovej súťaži do 77 kg nastúpiť.

Nakoniec ho lekári dali v rekordnom čase do poriadku. "Som im veľmi vďačný. To, čo by mi doma trvalo niekoľko týždňov, som tu zvládol v podstate za päť dní a bol som pripravený na 95-percentnú záťaž," ďakoval 34-ročný vzpierač. "Žiaľ, v pretekoch sa zranenie svalového úponu na stehne obnovilo. Absolvoval som štyri opichy do stehna, celú riť mám krvavú, takže bolo to utrpenie a ďakujem, že som to vôbec dokončil...," doplnil ukazujúc na tmavočervené škvrny na drese.

Sklamaný Trenčan, ktorý v Atlante skončil na 20. mieste, dopadol v Aténach lepšie, no od spokojnosti mal veľmi ďaleko. Tým viac, že pódium pod piatimi kruhmi malo byť jeho rozlúčkové s medzinárodnou scénou. "Na 99 percent, možno až na 101 to bolo moje posledné vystúpenie na medzinárodnom pódiu. Trénoval som ako sa dalo, forma bola najväčšia, aká kedy bola a v kútiku duše som veril, že to tu dokážem potvrdiť." V tréningu na požiadanie v nadhode dvíhal 200 kilogramov a veril si na prvú osmičku, opäť však zaúradovala nepriazeň osudu. "Ako sa ukázalo, toto vystúpenie bolo presne obrazom celých devätnástich rokov môjho pôsobenia vo vzpieraní. Drina, bolesť, bojovnosť a ani kúsok šťastia ..., ani toľko, čo sa pod necht vojde," zvádzal olympijský boj so slzami.

Z atmosféry v Aténach toho veľa nestihol prežiť. Činkáreň, sauna, izba, k tomu obavy z rozsahu zranenia. "Zdalo sa mi, že Atlanta bola trochu pestrejšia, ale možno preto, že tu je suchšie. Ani teraz po pretekoch sa veľmi nechystám spoznávať Atény - budem meditovať a raz sa sem vrátim aj s rodinou a spolu budeme spoznávať grécke krásy. Manželka i dve dcérky mu palce držali z domova. "Keď som odchádzal, už som mal plný kufor zbalených vecí až po okraj a vtedy prišla malá zlatá päťročná dcéra a dala mi šedého somára, aby som sa mal s čím hrať. Samozrejme, že som ho musel zobrať do Grécka a mám ho na nočnom stolíku a keď som jej telefonoval, tak kontrolovala, či ho mám a či sa s ním hrám," smial sa z trojice už druhý Slovák, pre ktorého sú už Atény minulosťou.

Aj keď dopoludňajšiu skupinu nevyhral, tých pár stovák divákov si svojím prístupom zabávača úplne získal. "Chcel som byť vo večernej skupine, lebo kontakt s divákmi mi vyhovuje, ale nakoniec to bolo dobre takto. Aspoň som si nespravil hanbu." Po pretekoch vytiahol fľaštičku domácej slivovice a začal všetkých okolo seba častovať. "Z vlastnej garážovej výroby, ale pálenica má všetky certifikáty, takže bez akýchkoľvek vedľajších účinkov a môžme to nazvať ako prevenciu pred tunajšou vodou," vysvetlil snažiac sa prísť na veselšie myšlienky.

Spolu s Lukáčom všetko prežíval i tréner Štefan Korpa. Bolesť, odhodlanie, sklamanie a aj malý hlt pálenky. "Mne je momentálne takisto do plaču ako Rudovi. Bohužiaľ, je tam veľa energie, úsilia, odriekania a výsledok nie je adekvátny," priznal Korpa.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Olympijské»Lukáč sa rozlúčil s medzinárodnou scénou utrpením a častoval slivovicou