Šťastný: Zvíťazila chamtivosť, viac viním hráčov

Sportnet|18. feb 2005 o 00:00

Hokejová legenda vidí v Európe obrovský potenciál na vznik nadnárodnej súťaže s parametrami NHL, sám myslí na spolumajiteľský vstup

Peter Šťastný s Pavlom Demitrom si v Saint Louis na spoločnú večeru tak skoro nezájdu. ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP

Bývalý dlhoročný hráč a dnes generálny manažér slovenskej hokejovej reprezentácie PETER ŠŤASTNÝ (48 r.) prežil v NHL pätnásť rokov v kluboch Quebec Nordiques, New Jersey Devils a Saint Louis Blues. Slovenský europoslanec intenzívne sledoval osud NHL v Bruseli.

Ako ste prežívali definitívny verdikt komisára Bettmana o zrušení sezóny NHL?

"Hrozne. Miešal sa vo mne smútok, hnev, rozčarovanie. Sledoval som to na káblovej televízii naživo, navyše som mal na linke kamaráta v New Yorku. Do posledného momentu som bol optimistom. Keď hráči pristúpili na platový strop, veril som, že sa nájde kompromis na jeho výške."

Obe strany prehrali. Koho väčšmi viníte?

"Žiaľ, vyhrala chamtivosť. Šport dostal facku. Otvorene vravím, že väčší podiel viny nesú hráči. Zrejme si dobre neuvedomili širší kontext. Fanúšik, ktorý ich zväčša vníma ako rozprávkovo zarábajúcich milionárov, im ťažko odpustí, že sa nehrá. Hráči sú na to, aby hrali, najjednoduchšia logika nepustí."

Vy ste po emigrácii z bývalého Československa ocenili NHL aj ako pevný prístav s humánnymi črtami, ktorý vám uľahčili vybudovať si novú existenciu. Spomenuli ste si?

"Vždy som sa snažil zveľaďovať takýto hlbší imidž NHL. Vážim si svet s magickou luxusnou skratkou NHL, dal mi veľa. Tak ako je NHL tvrdý biznis, ctia si v nej aj ľudské hodnoty. Nikdy nezabudnem, ako ma s mojou mladou rodinou prijali a postarali sa o nás aj spoločensky, ďaleko nad rámec zmluvy. Po príchode do Quebeku som, viac z neznalosti a snahy etablovať sa, nevyužil napríklad v súčasnosti bežnú vec, že zamestnávateľ umožní hráčovi zúčastniť sa pri pôrode detí. Majitelia hráčom ochotne poskytnú lietadlo a zariadia všetky podmienky, nehľadia na náklady. Hráč je v štruktúre klubu spolu s divákom to najcennejšie. I keď, platí, že každá investícia do jeho osobnej spokojnosti sa klubu vráti v reprodukcii pracovnej sily. Ale je to príjemný servis."

Bondra, Šatan, Demitra, Hossa, Handzuš, Zedník,Višňovský, Gáborík, Országh, Nagy i ďalší, sú sympatickí muži, ktorí určite nie sú lakomí. Gáborík stavia v Trenčíne za vlastné peniaze štadión, ostatní majú svoje nadácie, pomáhajú nemocnici v Banskej Bystrici potichu. Počas lock outu prišli hrať na Slovensko prakticky zadarmo, ľudia ich majú radi. Keby boli na peniaze, ryžovali by niekde v Rusku. Ako to ide dokopy?

"Na našich chlapcov nedopustím, ich vysoké morálne kvality sú všeobecne známe. Každý je osobnosť.Všetci však svojím spôsobom dali dôveru zástupcom vo vedení hráčskej asociácie. Dopadlo to tak, že mechanizmus biznisu ich zošrotoval do pozície preplatených hviezd, čo stratili súdnosť. Viem, že tá našim chlapcom nechýba, každý z nich si uvedomuje, z akých pomerov prišiel do Ameriky. Tiež chápem ich hráčsku solidaritu v NHLPA. Komplikovaný život."

Usilie hráčov zachovať slobodný trh a nedopustiť platový strop sa zdá v americkom ekonomickom prostredí logický.

"Iste, ale nekontrolovateľný vývoj hrozí aj sebadeštrukciou. Je fakt, že platy hráčov vystrelili nenormálne vysoko, preto dozrela potreba limitovaného riadenia. Platový stop je akýmsi protimonopolným úradom. A zase chápem hráčov, keď tvrdia, že pri podpisovaní kontraktov manažérom nikto neprikladal na čelo revolver. Viacerí majitelia klubov sa však v honbe za zvučnými hráčmi správali iracionálne, chceli ich za každú cenu. A teraz hráči splácajú tú daň.."

New York Rangers roky plytvali desiatky miliónov za drahé hviezdy a Stanley Cup vyhrala nízkorozpočtová Tampa.

"V tom je NHL nespravodlivá. Rangers nemali roky výsledky, ale stále mali najviac peňazí. Nakupovali, koho chceli, a tlačili platovú špirálu hore aj ostatným. Príklady Tampy, predtým aj Minnesoty, urýchlili racionalizačný proces."

Vy ste zažili lock out pred desiatimi rokmi. Vtedy sa to skončilo pre hráčov úspešne?

"Veľmi, podpísala sa pre hráčov výhodná zmluva, ktorá vyústila do spomínanej eskalácie platov a k dnešnému stavu. Takmer dvojmiliónový priemerný plat ročne je neúnosný, aj dolároví miliardári, ktorí brali hokej ako drahú hračku, raz museli stratiť trpezlivosť so stratami."

Vy ste odohrali v NHL pätnásť sezón, ktoré vás vyniesli do Siene slávy NHL. Ale až na záver kariéry ste podpísali zmluvu s ročným príjmom na hranici milióna dolárov.

"Peniaze nikomu nezávidím, odrážajú dynamiku trhu, rozšírenie NHL a rast významu televízie. Podobne by som musel mať výčitky, že môj veľký vzor Stan Mikita zarobil smiešne peniaze oproti mojim. Ja som síce po olympiáde v Lillehammeri 94 podpísal milión na papieri, no nemal som šťastie, aby mi reálne prišiel na konto. Po olympiáde som stihol v Saint Louis iba dvadsať zápasov, takže mi pripadla adekvátna časť, a v ďalšej sezóne 94/95 sme všetci prišli o polovicu peňazí kvôli spomínanému lock outu."

Neobávate sa o budúcnosť NHL?

"To sa musí každý. V Kanade hokej nevyhynie, tam je zakorenený zdola ako náboženstvo mnoho generácií dozadu. Horšie to môže dopadnúť v Los Angeles alebo na Floride, kam sa importoval hokejový produkt zhora, zasadili ho do kúpyschopného prostredia. Tam môžu využiť uvoľnený trh alternatívne produkty. Aj v LA či Phoenixe sa však už utvorili isté väzby na hokej, deti sa začali venovať tomuto športu. Bolo by na škodu, keby to prestalo."

Kríza NHL v zámorí zároveň otvára šancu pre Európu?

"V Európe sa v duchu lisabonskej stratégie formuje obrovský ekonomický potenciál, ktorý by mohol utiahnuť nadnárodnú hokejovú súťaž s parametrami NHL. Sám tu vidím výzvu a priestor na realizáciu. Zaoberám sa myšlienkou vstúpiť do niektorého klubu ako spolumajiteľ. V Európe vzniká fantastické prostredie, verím, že sa tento región stane najdynamickejším a najbohatším vo svete. Paríž, Londýn, Miláno by uživili veľké novovzniknuté kluby s drahými hráčmi. Podobne ako futbalová liga majstrov."

Ako si konkrétne predstavujete európsku NHL?

"Možných vývojov je viac. Buď vznikne v Európe konkurenčná súťaž, ako kedysi v zámorí WHA. Neskôr môže silnejšia pohltiť slabšiu. Alebo v Európe vznikne jedna silná divízia NHL. Lietadlá sú dnes veľké a rýchle, z Londýna do New Yorku nie je ďalej ako z New Yorku do Vancouveru. Hokej v Európe má však obrovskú perspektívu predovšetkým preto, že prudko začne stúpať počet ľudí, ktorí budú môcť zaplatiť svojim deťom prevádzku tohto pomerne drahého športu."

Keby sa však Bettman s Goodenovom dohodli, vysmiali by sa celej Európe a hokejovému svetu. Hráči by sa húfne sťahovali do Ameriky, NHL by sa bila do pŕs. Všetky európske play off by namiesto prívlastkov super boli zrazu o ničom, podobne majstrovstvá sveta vo Viedni. Aj v takom prípade by ste boli eurooptimistom?

"Určite, ten potenciál tu reálne je. Teraz hokejová Európa ťaží v zmysle, že všetko zlé je na niečo dobré. Naši ľudia sa môžu tešiť na parádne play off extraligy a chystať sa do neďalekej Viedne na MS. A ja sa teším na spomínané projekty."

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Hokej»NHL»Šťastný: Zvíťazila chamtivosť, viac viním hráčov