Pred rokmi ho neprekonal ani slávny Henry. Teraz mu na Slovensku stačí pozícia dvojky

Do Ružomberka prišiel prvý raz v lete 2002. Vedenie klubu zaujal v tom čase aj vďaka prípravnému zápasu, keď mu ešte ako brankár Levíc strelil gól z pokutového kopu. Brankár ĽUBOŠ HAJDÚCH (36 r.) strávil v Ružomberku sedem rokov. Po pôsobení v Grécku, Poľsku a Maďarsku sa v roku 2015 vrátil na Slovensko. Po krátkom angažmáne v Skalici prišiel v januári tohto roka späť do Ružomberka, kde plánuje ukončiť svoju kariéru.

Vaším najpamätnejším zápasom bol zrejme prípravný duel vo Francúzsku na Stade de France pred takmer desiatimi rokmi, ktorý Slovensko vyhralo 2:1. Zvyknete si ešte zaspomínať na tento duel?

„Áno. Sú to pekné spomienky, hoci to bolo už dávno. Bol to môj reprezentačný debut a vydaril sa. Spravili sme navyše dobrý výsledok, ktorý vtedy nikto neočakával."

Aké bolo čeliť Thierrymu Henrymu, Davidovi Trezeguetovi, Nikolasovi Anelkovi, Patrickovi Vieriovi či súčasnému trénerovi Realu Madrid Zinedinovi Zidanovi?

„Bolo to zvláštne. Dovtedy som ich sledoval iba v televízii a zrazu som proti nim hral. Na ihrisku som sa ich ale vnímal normálne, akoby šlo o bežných hráčov.“

Hajdúch sa zaskvel najmä v zápase proti Francúzsku:

V tom období ste ako hráč Ružomberka absolvovali za pomerne krátky čas skúšky v Leedsi United, Plymouthe Argyle, Sheffielde United, St. Johnstone, Spartaku Nalčik či Wisle Krakov. Hovorilo sa aj o záujme francúzskeho Lille či gréckeho klubu Škoda Xanthi. K prestupu či hosťovaniu ale neprišlo. Ako ste to vnímali?

„Nebolo to nič príjemné. Chcel som vtedy prestúpiť, ale už to bolo príliš silené. Záujem o mňa mali aj kluby, ktoré ma chceli aj bez skúšky, ale ich ponúkané prestupové čiastky klub neakceptoval. Bolo to frustrujúce obdobie, ktoré mi veľmi nepomohlo.“

V roku 2009 ste napokon odišli z Ružomberka a prestúpili ste do gréckeho Levadiakosu. V klube ste ale mali problém s výplatami, vraj ste ostali bez peňazí i pol roka. Aj po následnom prestupe do Poľska ste mali isté problémy.

„Prestup do Levadiakosu bol najhorší krok, ktorý som vtedy mohol spraviť. Nemohol som ale vedieť, čo všetko sa udeje. Okrem toho, že som nedostával výplatu, som sa aj zranil. Bolo to skutočne zlé obdobie. Následne som prestúpil do Nieciecze, ktorá v tom čase hrala v druhej poľskej lige. Všetko by bolo v poriadku, lenže Gréci ma blokovali a nechceli mi dať transferkartu. Hoci som bol v klube od januára, hrať zaň som mohol až o pár mesiacov neskôr.“

Pokojné obdobie ste zažili až po prestupe do Maďarska, kde ste strávili štyri roky. Najprv ste pôsobili v Kaposvári, neskôr ste prestúpili do Puskásovej akadémie.

„V Kaposvári som reštartoval svoju kariéru. V klube som stretol skvelých ľudí, ktorí mi pomohli. Po dvoch rokoch som prestúpil do Puskásovej akadémie. Na maďarské pomery šlo o veľmi dobrý klub, hoci bol v tom čase nováčikom súťaže. Je to aj vďaka tomu, že v pozadí klubu je maďarský premiér.“

Nedávno do Maďarska odišiel Róbert Vittek, v minulosti v tamojšej lige pôsobili zo známych mien Juraj Halenár či Stanislav Šesták. Čím je pre slovenských futbalistov príťažlivá?

„Ak ju porovnám s našou ligou, je stabilizovanejšia. Pre najvyššiu súťaž tam robia viac, či už z hľadiska marketingu alebo štadiónov. Netvrdím, že maďarská liga je lepšia ako slovenská, sú na rovnakej úrovni. Všetko, čo sa deje okolo futbalu, je ale oveľa lepšie.“

Do Ružomberka ste sa vrátili po viac ako šiestich rokoch. Čo všetko sa v klube od vášho odchodu zmenilo?

„Sú tu hráči, ktorých som nepoznal, ale oni poznali mňa. Vedeli, že som tu už raz pôsobil, niektorí z nich boli dokonca v tom čase ešte dorastencami. Veľké zmeny sa tu ale neudiali, aj údržbári sú tu tí istí, ktorí vtedy.“

Kapitán mužstva a bývalý reprezentant Marek Sapara v nedávnom rozhovore pre SME priznal, že chce s Ružomberkom získať ešte jednu veľkú trofej. Zdá sa, že v súčasnom ročníku sa to už nepodarí.

„Do sezóny sme vstupovali s tým, že chceme dosiahnuť úspech v Slovnaft Cupe alebo v lige. Momentálne ale máme menšiu krízu, z pohárovej súťaže sme už vypadli. Naším problémom je efektivita. Hoci si vytvoríme v zápasoch šance, nepremieňame ich. Titul už zrejme nezískame, ale chceme skončiť minimálne do tretieho či štvrtého miesta a zabojovať o účasť v európskych pohároch."

Počas vášho prvého pôsobenia v Ružomberku hrali v najvyššej lige futbalové bašty ako Banská Bystrica, Nitra či Košice. Dnes sú v nej menšie mestá ako Myjava alebo Podbrezová, ktoré dokonca bojujú o vrcholné pozície. Čím to je?