Memoriál Karola Ježíka vyhral tím RTVS, vo finále zdolal Markízu

Rozpis stretnutí:

Markíza – Pluska 0:0

JOJ - RTVS 0:1

SME – Denník N 3:1

Petit press - JOJ 0:2

Markíza – Denník N 4:0

Petit press - RTVS 0:3

SME - Markíza 0:2

Hospodárske noviny - JOJ 0:1

Pluska – N 0:0

Petit Press - Hospodárske 1:1

SME - Pluska 2:1

Hospodárske noviny - RTVS 2:5

13.30 zápas deti

13.50 zápas ženy SME – Hospodárke noviny 0:1

14.00 JOJ - SME 2:0

14.25 Markíza - RTVS 1:2 po penaltovom rozstrele

Rozdelenie do skupín:

/Športová hala Elán 17. december 2016/

Býval veľmi unavený. Chcel sa stále rozprávať o denníku SME, až do vyčerpania. Okrem dcéry Júlie to bolo jeho druhé dieťa. Takmer žiadne iné témy, len redaktori, noviny a ako ich zlepšiť - šialené. Hodiny prediskutovaného času.

Ako vydržať prvé dva roky a potom to už pôjde. Vášeň a pevná vôľa sú DNA denníka SME a kolujú v cievnej sústave týchto novín dodnes, ako niečo, čo nám pomohlo prežiť niekoľko či už sofistikovaných, alebo naivných útokov.

Karol Ježík, s ktorým sme spoluzakladali denník SME, by sa v týchto dňoch dožil 63 rokov. Každý rok organizujeme na jeho počesť v decembri futbalový turnaj médií pod názvom Memoriál Karola Ježíka.

Tento rok je to už sedemnásty ročník. Karol zomrel tragicky vo veku 45 rokov po strate vedomia a páde na toalete. Necelých päť rokov po jeho odchode zomrela jeho krásna mladá dcéra Júlia po nehode na koni.

Život plný bolesti dopadol najmä na jeho manželku Miru, ktorá ho vždy v jeho práci vytrvalo podporovala. Ona je asi najväčším hrdinom tohto príbehu. Karolov život je totiž akoby námetom na film, ktorý v sebe nesie veľa bolesti, sily a inšpirácie.

Keď sa pozriem na vývoj našich novín zo štatistického pohľadu, vždy ma prekvapí, ako silno je jeho meno spojené s denníkom SME, hoci bol šéfredaktorom len necelých šesť rokov. Obaja ďalší šéfredaktori Martin Šimečka aj Matúš Kostolný boli vo funkcii dlhšie ako Karol.

Napriek tomu je práve Ježík symbolom týchto novín, hoci každý doterajší šéfredaktor má v tiráži denníka SME svoje čestné miesto. To, čo mi dnes najviac chýba, je jeho uvážlivosť, šírka jeho rozhľadu a snaha o originálne videnie.

Nebol otrokom rýchlych úsudkov, dokázal počúvať aj tých, ktorí boli na pomyselnej druhej strane frontu a bol schopný vidieť príbeh vždy aspoň v dvoch verziách, lebo život nie je čiernobiely.

Vypožičajúc si a parafrázujúc slová Martina Šimečku, Karol naozaj hľadal ako novinár pravdu a neveril, že ju môžete dostať ako hotový granulát, ale že si k nej musíte prekliesniť cestu premýšľaním.

Niektorí ľudia mi hovorili, že by sa Karol v hrobe obracal, keby čítal svoje noviny. Nemyslím si to. Túto spätnú väzbu som občas dostával za každého šéfredaktora.

Vnímam to čiastočne ako heroizáciu jeho zásluh a talentu. Jeho noviny prežili už takmer dvadsaťštyri rokov, z toho plných osemnásť bez neho. Naše staré priateľstvo mi ho vháňa niekedy do snov, kde sa s ním zhováram.

A verím, že keď budem odchádzať ja, bude stáť pri mne a povie mi, dobre si viedol noviny, ktoré som ti tu nechal.

Všetkých našich čitateľov srdečne pozývame do bratislavskej športovej haly Elán na Bajkalskej ulici 7 na futbalové zápasy mediálnych družstiev. Turnaj sa začne v sobotu o 9.30 zápasom Markíza – Pluska.

Alexej Fulmek, generálny riaditeľ Petit Press