Draftová dvojka priznáva: Pred tréningami som sa opíjal, hral som len na seba

BELEHRAD. Bol dvojkou draftu 2003, vybrali si ho hneď po LeBronovi Jamesovi, a teda ešte skôr než Carmela Anthonyho, Chrisa Bosha či Dwyana Wada. Od basketbalistu Darka Miličiča mali v Detroite aj celej NBA právom vysoké očakávania.

Jeho kariéra v najprestížnejšej lige sveta ale nie je oslnivá. Má 31 rokov a farmárči v rodnom Srbsku. Pre portál b92.net sa po rokoch rozhovoril o svojich útrapách pôsobenia v USA.

Myslel si, že ho poslal sám Boh

"Mnoho vecí by som s odstupom času spravil ináč. Je pravda, že si ma vybral tím, ktorý bojoval o titul, čo sa dvojke draftu stane iba zriedka, ale koniec koncov všetci hľadáme výhovorky," priznal Miličič.

"Mohol by som povedať, že som nedostal poriadnu šancu. To je však výhovorka. Je len na mladom hráčovi, aby sa ukázal, tvrdo pracoval a čakal na príležitosť. Môj prístup bol úplne iný," uznal sebakriticky.

"Ako dvojka prichádzajúca z Európy som si myslel, že ma poslal sám Boh. Dostával som sa do potýčok, pred tréningami som sa opíjal, na každého som nadával, ale v podstate som nadával sám na seba. Hral som len pre seba," pokračoval.

"Nemal som za cieľ umlčať kritikov, ale ukojiť vlastné ego. Vravel som si: 'Dnes večer odohrám skvelý zápas proti Timovi Duncanovi alebo Pauovi Gasolovi.'"

"Na ďalší deň sme hrali totálne nepodstatný zápas a šiel som čeliť pivotovi, ktorý bol desaťkrát slabší než ja. Mal som predviesť ďalší výborný výkon a popracovať na stabilite, ktorú odo mňa všetci očakávajú. To som však nemohol, nebol som schopný ani ochotný dať sa do práce," uznal Miličič.

Dva roky mal depresiu

Keď sa chcete uplatniť v NBA, potrebujete dať pätnásť bodov a doskočiť desať lôpt - ale každý večer, pripomína rodák z Nového Sadu.

"Moja počiatočná nespokojnosť viedla k tomu, že som začal mať odpor k basketbalu a neužíval som si ho. Boli aj situácie, že som dal v zápase dvadsať bodov, ale hlavou mi vírili myšlienky, že keď sa duel konečne skončí, zbalím sa a pôjdem domov," prezradil.

"Celý môj prístup od príchodu do USA bol zlý. Mohol by som povedať, že som bol primladý, ale vybral som si to sám a nebol som pripravený na to, čo si vyžaduje táto liga."

Po výmene z Detroitu do Orlanda bol nespokojný so svojou pozíciou v tíme Magic vystavanom okolo Dwighta Howarda a očakával ponuky.

"Povedal som môjmu manažérovi, že jediné miesto, kam nechcem ísť, je Memphis. Samozrejme, že som šiel presne tam. Boli to dva roky depresií, len som prevracal stránky v kalendári, nedokázal som fungovať," priznal Miličič.

"Fyzicky ste síce prítomný, ale mentálne nie. Psychicky som bol totálne vyčerpaný. Každý má kritické obdobie v kariére, ale pre mňa to bolo o to ťažšie, že celá moja skúsenosť s NBA bola negatívna."

Manažérovi povedal: Zničím vám tím

Z Memphisu odišiel do New Yorku, za ktorý nastúpil len osemkrát a vymenili ho do Minnesoty. "Stretol som sa s jej manažérom Davidom Kahnom a vravím mu: 'Pre živého boha, netrejdujte ma. Nechcem viac hrať v NBA. Zničím vám tím, naruším v ňom chémiu.'"

"Povedal mi, aby som to vyskúšal na dva týždne, a keď sa mi nebude páčiť, môžem odísť. Môj prvý rok tam bol výborný," spomína. Medzi Miličičovými úspechmi vyčnieva jediný, a to titul s Detroitom v nováčikovskej sezóne 2003/2004, o ktorý sa však priamo na palubovke takmer vôbec nepričinil.

V Orlande, Memphise, New Yorku a najmä Minnesote si privykol na prehry. "Som rodený víťaz, neznesiem, keď ma niekto zdolá čo i len v kartách. Takýto Darko odišiel do USA, ale po anabáze v Detroite som bol zväčša len v tímoch, ktoré prehrávali," prezradil.

"Človek si na to chtiac-nechtiac privykol," tvrdí. Celkovo naskočil v lige do 468 zápasov s priemermi šesť bodov a 4,2 doskoku. Naposledy odohral päť minút vo svojom jedinom zápase za Boston na jeseň 2012.

Američania sú posadnutí štatistikami

"Američania ako národ sú posadnutí štatistikami. Majú na to právo, ale keď sa pozreli na moje, videli vo mne hráča, ktorý je na lavičke vďačný za každú šancu. To však nebola pravda. Na celý život mi prischla nálepka draftovej dvojky, ktorá nenaplnila očakávania," uviedol Miličič.

"Len moja žena vie, koľkokrát som si chcel zbaliť veci a odísť domov. Hrať v NBA je splnený sen pre väčšinu basketbalistov a každý by sa o to mal pokúsiť."

"Ale keď si nezvyknete na americký životný štýl, budete to mať náročné - ako človek, tak aj hráč. Mne vôbec nevyhovoval, som spoločenský tvor a rád chodím von. V USA sa chodí do práce a domov," pokračoval.

"Vidíme sa na tréningu, vidíme sa v lietadle, vidíme sa v autobuse, to je všetko. Žijete od zápasu k zápasu, z hotela do hotela," dodal Darko Miličič, ktorý to po konci basketbalovej kariéry chvíľu skúšal ako kickboxer.