Chaos a miliardy. Stavba ruského štadióna si vyžiadala aj obete

BRATISLAVA. Automobilové preteky, motocyklové triky, tanečné predstavenia aj medveď, ktorého organizátori predstavili ako „najväčšieho ruského hrdinu“.

Otvorenie nového futbalového štadiónu Krestovskij v Petrohrade sledovali vo februári tohto roka tisícky ľudí.

Patriotická ceremónia však pozabudla pripomenúť, že veľkolepá a extrémne drahá pýcha Petrohradu vznikla s takmer desaťročným sklzom, výrazne sa predražila, vyžiadala si takmer desiatku ľudských životov a vznikala aj na chrbtoch migrantov, ktorým boli upierané základné práva.

„Práva ľudí by mali byť rešpektované, nehľadiac na to, odkiaľ sú a kto sú lídri ich krajín. Toto územie je však úplné bezprávie,“ povedala pre Guardian Svetlana Gannuškinová, aktivistka zaoberajúca sa migrantmi.

Jeden štadión za cenu troch

Štadión Krestovskij začali stavať v roku 2006. Projekt mal byť dokončený v roku 2008 za 200 miliónov eur.

Keď ho dokončili, viceguvernér Petrohradu Igor Albin vyhlásil, že náklady vzrástli sedemnásobne.

Podľa nórskeho futbalového magazínu Josimar, ktorý o stavbe urobil rozsiahlu štúdiu, stál štadión do dnešného dňa až 1,3 miliardy eur.

„V roku 2006 mal stáť približne 220 miliónov dolárov. O jedenásť rokov neskôr je cena 1,5 miliardy dolárov. Tá pritom nezahŕňa infraštruktúru, ktorá so štadiónom súvisí – novú cestu či zastávku metra. Celková cena by sa tak mohla vyšplhať na viac ako tri miliardy,“ prezradil pre nórsky magazín Dimitrij Sucharev, šéf pobočky Transparency International v Petrohrade.

Na lepšiu predstavu, porovnateľný nový štadión francúzskeho Olympique Lyon, ktorý hostil aj minuloročné EURO, postavili za tri roky aj dva mesiace. Samotný štadión pritom stál 415 miliónov eur.

„Nikde v celom Rusku sa tak nekradlo ako pri stavbe štadióna v Petrohrade,“ povedal v roku 2015 známy ruský futbalový novinár Igor Rabiner pre portál futbolgrad.com.

Drahý a zbabraný

Človek by si povedal, že keď niečo trvá tak dlho a stojí tak veľa, bude to skvelá robota. Svetový štadión.

Veľkolepý je. Okrem meškania a predraženia však štadión obsahuje aj konštrukčné chyby.

Podľa dokumentu, ktorý získal magazín Josimar, mala januárová inšpekcia Ruskej bezpečnostnej agentúry (FSO) až 22 pripomienok. Betón presakoval, z niekoľkých dier príležitostne vytryskol drobný gejzír, štadión mal roztrasenú plochu.

Už počas februárového ceremoniálu tabule pri štadióne upozorňovali: „Ak uvidíte unikajúcu vodu, zavolajte na toto číslo.“

Februárová paráda teda nebola otvorením v pravom zmysle slova. Bola skôr testom, či štadión zvládne nápor fanúšikov.

Vojnoví zajatci

Ešte závažnejšie než nedostatky štadióna je však to, že pri stavbe boli porušované práva ľudí, čo v niektorých prípadoch viedlo dokonca k smrti.

Na stavbe pracovali tisícky ľudí. Okrem Rusov aj robotníci z Tadžikistanu, Uzbekistanu, Kirgizska, Bieloruska, Moldavska, Ukrajiny. A Severnej Kórei.