Messi a Neymar to brali ako česť. Na Slovensku to tak nebolo, tvrdí Radolský

Ako si spomínate na majstrovstvá Európy do 21 rokov, ktoré sa konali pred 17 rokmi na Slovensku?

„Keď som sledoval zápasy dvadsaťjednotiek, často som spomínal na moje dvaapolročné pôsobenie pri reprezentácii. Z domáceho šampionátu mi určite ostala úžasná atmosféra na bratislavských Pasienkoch. Pre hráčov to bol poriadny doping.“

Na šampionáte v roku 2000 ste skončili na štvrtom mieste, čo bolo obrovským prekvapením. Ako tento úspech hodnotíte s odstupom času?

„Takmer všetci hráči z kádra pôsobili v slovenskej lige. Bolo neuveriteľné, akých kvalitných futbalistov naša súťaž dokázala vyprodukovať. To, že sme sa dostali na olympiádu, bol absolútny vrchol. V histórii futbalu nebola náročnejšia cesta, ako sa dostať na vrcholné podujatie. Najskôr sme museli vyhrať kvalifikáciu, potom uspieť v baráži a napokon skončiť na šampionáte do štvrtého miesta. Nechcem sa rúhať, ale za týchto podmienok by sa seniorská reprezentácia zrejme nedostala na majstrovstvá sveta či Európy.“

Za Anglicko hrali na turnaji Lampard, Gerrard, Carragher, za Taliansko Gattuso, Pirlo a za Španielsko Xavi či Puyol. Prečo sa žiadny Slovák z vtedajšieho kádra nedostal medzi najväčšie hviezdy svetového futbalu?

„Títo hráči boli zo silnejších krajín, kde sa meno ľahšie buduje ako na Slovensku. Tento turnaj bol plejádou budúcich futbalových superhviezd. Aj Slováci to však dotiahli ďaleko. Greško hral v Anglicku, Taliansku i Nemecku, Mintál bol kráľom strelcov v Nemecku, Németh pôsobil v Anglicku. Viacerí futbalisti z vtedajšej základnej zostavy hrali neskôr za seniorskú reprezentáciu.“

Škandálna bola nominácia na olympiádu v roku 2000, keď Inter nepustil Babniča s Némethom a Slovan Sedláka s Meszárošom. Nakoľko to ovplyvnilo účinkovanie tímu v Sydney?