SLOVÁCI V HIMALÁJACH

Slováci dokázali, čo nik pred nimi. A potom za to zaplatili životom

V Himalájach víťazstvá od prehier oddeľuje veľmi tenká čiara.

Jaroslav Oršula a Ivan Fiala pri pamätnej tabuli pod Everestom venovanej štvorici slovenských horolezcov. (Zdroj: FOTO - JAMES)

O rok to budú tri desaťročia, čo vyvrcholila zlatá éra slovenského himalájizmu. Rozprávková sezóna: päť rôznych osemtisícoviek za štyri mesiace, deviati na ich vrcholoch, dve jagavé cesty módnym alpským štýlom a k tomu svetové ocenenie za výstup roka. Krásny rok – až na jeho hrozne tragický záver...

Londýnsky Alpine Journal, najstaršia, vyše pol druha storočia bez prerušenia vychádzajúca horolezecká ročenka na svete, venovala v roku 1988 Slovákom toľko priestoru ako nikdy predtým ani potom. Kľúčovo dvom jesenným expedíciám.

Štrnásťdňový výstup Zoltána Demjána a Kazachov Jurija Mojsejeva a Kazbeka Valijeva juhozápadným pilierom „čisto alpským štýlom“ na vrchol Dhaulágiri označila „z hľadiska dĺžky, výšky a obťažnosti vzhľadom na moderný štýl lezenia za nespochybniteľne najlepší výkon himalájskeho roku 1988“.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Slováci patrili v Himalájach medzi priekopníkov, platili životmi

Na 370 kilometrov vzdialenom a obrazne o poschodie vyššom Mount Evereste sa paralelne odohrával iný zápas o významný výkonnostný posun, zároveň boj s predsudkami. Napokon sa, žiaľ, skončil bojom o život, na dôvažok – prehraným.

Dušan Becík, Peter Božík, Jaroslav Jaško a Jozef Just ako prví na svete zvládli alpským štýlom, čiže bez kyslíka a budovania táborov, takrečeno na jeden záťah povestnú Boningtonovu cestu v juhozápadnej stene Everestu, pričom Just sa dostal až na hlavný vrchol (8848 m). Od podvečera 17. októbra 1988 však po nich niet stopy.

Naprotiveň Boningtonovi – naľahko

Najstrmšou stenou najvyššej hory po takmer desaťročí intenzívnych pokusov ako prví vyšli v roku 1975 britskí horolezci. Cestou, ktorá dostala meno po šéfovi výpravy Chrisovi Boningtonovi. Osemnástim Britom pomáhalo takmer štyridsať Šerpov a desiatky kyslíkových fliaš. Prišli s tridsiatimi tonami materiálu a postavili šesť táborov.

Bonington dostal za úspech Rad britského impéria a cestu aj knihu nazval Hard Way – Tvrdá cesta. Keď u nás o päť rokov vyšla v českom preklade, v horolezeckej komunite sa stala bestsellerom. Dve vety z nej neskôr aj veľkým pokušením pre ambicióznu generáciu lezcov.

To, čo chlapci dosiahli, bol heroický výkon, možno najväčší v histórii himalájizmu. Odsudzovať ich za to, že šli do rizika, môže len ten, kto ich nepoznal, kto nevedel, ako veľmi po tom túžili a ako verili, že na to majú a že sa im to podarí.

Ivan Fiala, šéf slovenskej výpravy na Everest v roku 1988

„V Himalájach sa čoraz viac presadzuje alpský prístup k lezeniu – bez výškových nosičov, bez fixných lán... V juhozápadnej stene Everestu však o podobnom prístupe nemôže byť ani reči,“ nekompromisne skonštatoval Bonington. Keď mu vyčítali, že na expedícii až prehnane riskoval a domov sa vrátil bez Micka Burka, člena druhého vrcholového tímu, zareagoval: „Keby každá generácia prenechávala všetko na tie ďalšie, neexistoval by pokrok.“

Myšlienka skúsiť britskú cestu moderným štýlom, v malej skupinke, naľahko a bez kyslíka skrsla v hlavách Jarýka Stejskala a Dušana Becíka v roku 1985, keď hľadeli na Everest po ich, ale aj svetovo prvom zimnom alpskom výstupe na Čo Oju. O jej realizáciu sa Stejskal, Becík a s nimi Josef Rakoncaj a Peter Božík pokúsili počas československej everestskej expedície 1987.

Od vedúceho Ivana Gálfyho však dostali len jednu šancu a tú zahamovala víchrica.

Cieľu zodpovedali aj podmienky

Ďalší pokus nasledoval o rok už čisto v slovenskom zložení: Becíka a Božíka doplnili Jozef Just a Jaroslav Jaško. Výpravu organizoval bratislavský klub IAMES a netrocháril.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan, Sagan a opäť Sagan. Chlapec bez nervov je tretí raz majstrom sveta

Pre mňa je to neuveriteľné, výnimočné, vravel slovenský cyklista.

ŠPORT

Titul venoval Sagan manželke a šampiónovi, ktorý zahynul

Využil jedinú šancu, ktorú mal. Má tretí titul majstra sveta.

ŠPORT

Peter Sagan: Superstar made in Slovakia

Začínal na sestrinom bicykli, dnes zarába šesť miliónov ročne.

Neprehliadnite tiež

Sagan, Sagan a opäť Sagan. Chlapec bez nervov je tretí raz majstrom sveta

Pre mňa je to neuveriteľné, výnimočné, vravel slovenský cyklista.

Titul venoval Sagan manželke a šampiónovi, ktorý zahynul

Sagan využil jedinú šancu, ktorú mal. Má tretí titul majstra sveta.

Pozrite si, ako sa Peter Sagan zapísal do histórie svetovej cyklistiky

Pozrite si najlepšie momentky z pretekov v Bergene.

Vážme si, že môžeme žiť v dobe, keď jazdí Sagan

Peter Sagan presiahol hranice Slovenska. Fanúšikov má po celom svete.