Niektoré Hámorove cesty boli len chodením v snehu, tvrdí horolezec

Marián Šajnoha
Marián Šajnoha (Autor: SME - GABRIEL KUCHTA)
Sportnet|13. júl 2017 o 00:50

Marián Šajnoha rozpráva o minulých veľkých úspechoch aj tragédiách v Himalájach, ale aj o módnom lezení na umelých stenách.

Aj na tieto otázky reagoval Marián Šajnoha:

Kedy vrcholila zlatá éra nášho horolezectva?

Prvovýstup Zoltána Demjána s Kazachmi na Dhaulágiri vyhlásila Medzinárodná horolezecká federácia za svetový výstup roka 1988. Vďaka čomu?

Čo bolo príčinou najväčšej tragédie na Mt. Evereste v roku 1988?

Poznal Vladimír Štrba hranice svojich schopností?

Zlatá éra slovenského výškového horolezectva patrí minulosti. Našincom došla invencia, do Himalájí cestujú skôr s túžbou po zážitku a pôžitku, ako s ambíciou podať špičkový výkon a zvládnuť ťažké cesty.

Bývalý šéf Slovenského horolezeckého spolku JAMES Marián Šajnoha je zo starej školy a neteší ho to. Lezenie zaliezlo pod strechu. Umelé steny sú populárnejšie ako ozajstné, skalnaté, priznáva. Napriek tomu verí v renesanciu lezenia v prírode.

Hámorovo skompletizovanie výstupov na všetkých štrnásť osemtisícoviek síce ani zďaleka nevyvolalo takú spoločenskú eufóriu ako výstup Fialu a Orolina na prvú v roku 1971 či množstvo ďalších úspechov, ale po dlhých rokoch, v ktorých žilo slovenské horolezectvo takmer v utajení, azda dušu horala potešila aj televízna pocta Športovca mesiaca, ktorú získal - alebo ani nie?

"Ale hej. Na Hámorovi obdivujem najmä jeho buldodžiu zažratosť, s akou šiel každoročne od vrchu k vrchu. Hoci horolezecká hodnota viacerých ciest, ktorými na vrcholy vystupoval, nie je bohvieaká. Niektoré boli chodením v snehu."

Výstupy s takýmto možným hodnotením sa však nájdu aj u iných z tridsiatich šiestich zo zoznamu Koruny Himalájí.

Vizitka Mariána Šajnohu:

Rodák z Hnúšte (24. októbra 1939) žije od dvanástich rokov v Bratislave. Povolaním učiteľ, dlhoročný pedagóg Telovýchovnej školy SÚV ČSZTV.

Horolezec od roku 1960, člen TJ IAMES Bratislava (od 1972 dodnes), v rokoch 1974 – 1979 predseda oddielu, 1980 – 1986 predseda Bratislavského horolezeckého zväzu, 1990 – 2000 predseda Slovenského horolezeckého spolku JAMES.

Vedúci horolezeckej expedície na severný vrchol Nanga Parbatu 1978, účastník výpravy na Mount Everest 1984 (dosiahnutá výška 8050 m), autor horolezeckých publikácií (o. i. Diamír – kráľ vrchov, Diagnóza: Horolezec).

"Veď preto sa v odborných horolezeckých kruhoch vo svete tomuto typu štatistiky neprikladá veľký význam. Prvoradé by vždy malo byť výkonnostné hľadisko. Naša generácia si navykla pri výbere cieľa každého najbližšieho výstupu klásť otázku, kam nás posunie a neskôr aj, či si ho niekto všimne a či ním my posunieme vývoj.

Roky som pôsobil v škole, kde sa vzdelávali inštruktori horolezectva – začiatkom deväťdesiatych rokov ju absolvoval aj Peter Hámor. Raz sa s Pavlom Jackovičom vrátili z Álp. Čo ste vyliezli? pýtal som sa ich. Odvetili, že severnú stenu Matterhornu cestou bratov Schmidovcov. Zvraštil som čelo: Prečo práve šesťdesiat rokov starú cestu? Zarazili sa, ale nemal som pocit, že výčitku prijali alebo správne pochopili."

Nie je to preto, že vaša generácia pôsobila v zlatej ére himalajizmu, keď horolezectva boli plné médiá, kým tá ďalšia, nevraviac o súčasnej, nemala či nemá vzory?

"Fakt je, že boom klasického výškového lezenia pominul. Aj do hôr vtrhla komercia, ktorá ako keby vzala vietor z plachiet inovatívnym lezcom. Neznamená to však, že úplne vymizli výkonnostne vážne výstupy. Potvrdzujú to cesty niektorých talianskych, švajčiarskych, španielskych alebo aj slovinských horolezcov. Len sa nimi treba inšpirovať."

Koniec kariéry ohlásil fenomenálny šprintér Usain Bolt a aj renomovaní experti sa obávajú, čo bude s atletikou po Boltovi. Nemáte pocit, že výškovému horolezectvu už dlhšie chýba osobnosť, akou bol Reinhold Messner, s Boltom porovnateľný v mediálnej popularite?

"Messner odišiel zo scény na jeseň 1986, keď rozhodol súboj s Kukuczkom. Himalajizmus vo svete však aj potom, ešte najmenej desaťročie, až do konca deväťdesiatych rokov mal jasný ťah na bránku. O slovenskom sa to už vtedy nedalo povedať."

Kedy vrcholila zlatá éra nášho horolezectva?

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Niektoré Hámorove cesty boli len chodením v snehu, tvrdí horolezec