Klesáme, no pristávacia dráha nikde. Nešťastie, o ktorom by sa bez futbalistov toľko nehovorilo

Stále zostáva najznámejším nešťastím v histórii športu to, čo sa udialo hráčom Manchestru United. Vo februári 1958 sa vracali futbalisti Manchesteru United zo štvrťfinále Európskeho pohára majstrov proti Crvenej Zvezde Belehrad. Lietadlo havarovalo krátko po vzlete z letiska v Mníchove. Tragédia si na mieste vyžiadal sedem obetí, najmladší anglický reprezentant v histórii Duncan Edwards zomrel o 15 dní neskôr.
Stále zostáva najznámejším nešťastím v histórii športu to, čo sa udialo hráčom Manchestru United. Vo februári 1958 sa vracali futbalisti Manchesteru United zo štvrťfinále Európskeho pohára majstrov proti Crvenej Zvezde Belehrad. Lietadlo havarovalo krátko po vzlete z letiska v Mníchove. Tragédia si na mieste vyžiadal sedem obetí, najmladší anglický reprezentant v histórii Duncan Edwards zomrel o 15 dní neskôr. (Autor: TASR/AP)
Zoran Boškovič|9. dec 2017 o 05:55

Na zápas v Suriname mali v roku 1989 podľa pôvodného plánu letieť aj hviezdy ako Gullit či Rijkaard.

BRATISLAVA. Všetko, čo sa v stredu 7. júna 1989 mohlo pokaziť, sa aj pokazilo.

Keď jeden z pasažierov letu Surinam Airways Flight 764 z Amsterdamu do metropoly Surinamu Paramariba nastupoval do lietadla, všimol si, že je na niekoľkých miestach zalepené páskou.

Podivuhodná história športu

V tomto seriáli vám prinášame články zamerané na zaujímavé historické príbehy zo všetkých športových odvetví.

Americký pilot Will Rogers mal 66 rokov a už nemal byť kapitánom v lietadle. Surinamské predpisy totiž nedovoľovali riadiť komerčné lety nikomu nad 60 rokov.

Navyše, Rogers mal za sebou niekoľko nesprávnych rozhodnutí. Bol napríklad suspendovaný za pristátie na zlú pristávaciu dráhu.

Jeho kopilot Glyn Tobias mal falošné doklady totožnosti. Pred leteckým nešťastím Rogers s Tobiasom ignorovali alarm, ktorý ich v slabej viditeľnosti upozorňoval na blížiacu sa zem.

Všetky tieto zlyhania, zlé rozhodnutia a nesprávne riešenia krízových situácií viedli k jednému z najväčších leteckých nešťastí, ktorého súčasťou boli aj futbalisti.

“Všetko, čo sa mohlo pokaziť, sa pokazilo,” hovorí Iwan Tol, ktorý napísal knihu Destination Zanderij. Nebyť futbalistov, o nešťastí by sa azda toľko ani nehovorilo.

Surinam: Exportér banánov a futbalistov

“Farebná jedenástka” (Kleurrijk Elftal) bola iniciatívou Holanďana surinamského pôvodu Sonnyho Hasnoea. Sociálny pracovník sa v Amsterdame venoval prisťahovalcom v znevýhodnených oblastiach mesta.

Hasnoe si všimol, že deti z týchto oblastí to prirodzene ťahá k futbalu. Ako v Brazílii. Mnoho chudobných detí vidí nádej v tomto športe. Na uliciach mnohokrát bosé hrajú s pomarančmi či kúskami látky.

“Surinam je v mnohom podobný Brazílii. Je tam veľká chudoba a veľa detí na uliciach nemá peniaze. Hrajú futbal s bosými nohami,” hovorí bývalý slávny holandský reprezentant pôvodom zo Surinamu Edgar Davids podľa Sabotage Times.

V roku 1989 Hasnoe naplánoval exhibičný futbalový turnaj, ktorý sa tri roky predtým konal už aj v Holandsku. S tým rozdielom, že tentokrát mali účastníci ísť domov, do Surinamu. Tam mali v miniturnaji nastúpiť proti trom miestnym klubom.

Surinam je prímorský štát v Južnej Amerike na pobreží Atlantického oceánu. Okrem ovocia exportuje do sveta aj slávnych futbalistov.

V holandskej reprezentácii sa preslávili napríklad Ruud Gulit, Frank Rijkaard či Aron Winter. A Hasnoe chcel, aby si na turnaji zahrali aj tieto hviezdy. Výrazne by tým zvýšil publicitu podujatia.

Ale nepodarilo sa mu to. Kluby najslávnejších hráčov nepustili. Napriek tomu niektorí do Surinamu išli.

Všetci spali, on zostal hore

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Futbal»Ďalšie súťaže»Klesáme, no pristávacia dráha nikde. Nešťastie, o ktorom by sa bez futbalistov toľko nehovorilo