Letné olympijské hry (história, rekordy, športy, zaujímavosti)

Stručný prehľad jednotlivých letných olympijských hier od roku 1896.

Britské reprezentantky Hannah Millsová (vľavo) a Saskia Clarková pózujú so zlatými medailami za víťazstvo v jachtárskej triede 470er na olympijských hrách 2016 v Riu de Janeiro.(Zdroj: TASR/AP)

Obnovenie olympijských hier súviselo s archeologickými vykopávkami, najmä priamo v Olympii berlínskym helenistom Ernstom Curtiusom, a tiež prudkým rozmachom moderného športu predovšetkým v Anglicku.

Moderné olympijské hry sa však zrodili vo Francúzsku, tretej veľmoci vtedajšej Európy. Ich zakladateľ barón Pierre de Coubertin (1863 - 1937) bol najmä pedagógom. Vo svojich štúdiách vychádzal z antického obrazu ideálneho človeka, ale takisto aj z názorov britského učiteľa Thomasa Arnolda.

Článok pokračuje pod video reklamou

"Pohyb sa musí stať základným kameňom každej racionálnej výchovy."

Pohyb sa musí stať základným kameňom každej racionálnej výchovy.

Thomas Arnold, britský učiteľ, z ktorého názorov vychádzal aj barón Pierre de Coubertin

Coubertin viedol neľahký boj. Na britských ostrovoch bol šport už vtedy skôr biznisom (box, dostihy i začiatky futbalu) alebo kratochvíľou pre bohatých. Antický vzor sa s tým pramálo zlučoval.

Svoje myšlienky vyslovil barón prvý raz na parížskej Sorbonne v roku 1882, no nenašiel pochopenie. Na jún 1884 zvolal na pôdu slávnej univerzity kongres o športe. Skončil sa jednomyseľným súhlasom s obnovením hier.

Prvé olympijské hry sa konali od 6. do 15. apríla 1896 v gréckych Aténach. Viac zaujímavostí z histórie olympiád sa dozviete tu.

Doteraz posledné letné olympijské hry 2016 v brazílskom Riu de Janeiro mali poradové číslo 31, hoci olympiády sa uskutočnili len 28 ráz.

Číslovanie totiž zahrňuje aj hry, ktoré sa pre dve svetové vojny nekonali (Berlín 1916, Tokio 1940, Londýn 1944).

I. ATÉNY (6. - 15. apríla 1896)

Počet účastníkov 280 / muži 280. Krajiny: 13.

Na novom štadióne Panathinaikon, vybudovanom v antickom duchu, na mieste, kde stál v staroveku aténsky štadión, otvoril olympiádu pred 60 000 divákmi grécky kráľ Juraj I. Prvým víťazom bol americký trojskokan James B. Connoly.

Celosvetovú premiéru vôbec mal maratón. Podľa myšlienky Francúza Michela Bréala oživili spomienku na najpamätnejší deň starej Helady. Spojené grécke vojská zastavili roku 490 pred n. l. pri dedinke Marathón presilu perzských armád.

Vojak Pheidiphides bežal viac ako 42 kilometrov zvestovať do chrámu bohyne Atény správu o slávnom víťazstve. Po výkriku 'Zvíťazili sme' padol mŕtvy.

Symbolicky – prvým olympijským víťazom na tejto posvätnej trati sa stal grécky pastier bežiaci v kroji Spyridon Louis z dedinky Marousi, ktorá je dnes mestskou súčasťou Atén a jej začiatok tvoril olympijský komplex, ktorý bol základom športovísk Hier XXVIII. olympiády 2004. Medailami dekorovali iba prvých dvoch – víťaza striebornou, druhého bronzovou medailou.

II. PARÍŽ (14. mája – 28. októbra 1900)

Počet účastníkov: asi 1529 / muži asi 1500, ženy 21.

Organizátori považovali športové podujatie iba za doplnok svetovej výstavy a podľa toho sa aj správali. V Paríži prvý raz štartovali aj ženy.

Športovcov dekorovali pamätnými mincami a venovali im predovšetkým veci spotrebného tovaru. Hry boli veľkým sklamaním pre Coubertina.

III. ST. LOUIS (1. júla – 23. novembra 1904)

Počet účastníkov: 680 / muži 674, ženy 6. Krajiny: 13.

Podujatie sa opäť odohrávalo v tieni iných atrakcií svetovej výstavy.

Pierre de Coubertin bol veľmi smutný, že organizátori zaradili do programu aj takzvané antropologické hry. Išlo napríklad o súťaže Indiánov, afrických trpaslíkov, dlhonohých Patagóncov a ďalších príslušníkov etnických menšín v prekážkovom behu a vrhu balvanom.

IV. LONDÝN (27. apríla – 31. októbra 1908)

Počet účastníkov: 1999 / muži 1956, ženy 43.

Hry boli síce rozťahané, ale patrili iba športu. Na slávnostnom otvorení nastupovali prvý raz výpravy v jednotnom oblečení.

Niesli svoje štátne vlajky a víťazom prvýkrát odovzdávali zlaté medaily. Druhí získali striebro, tretí v poradí bronz.

V. ŠTOKHOLM (5. mája – 22. júla 1912)

Počet účastníkov: 2490 / muži 2437, ženy 53. Krajiny: 28.

Organizácia a vybavenosť športových zariadení sa stali vzorom pre nasledujúce olympiády. Prvý raz sa na podujatí zúčastnili zástupcovia všetkých kontinentov, olympijskú premiéru malo Japonsko.

V hlavnom meste Švédska po prvýkrát udeľovali medaily podľa vzoru antických hier aj za umelecké súťaže. Zlatú medailu za literatúru získal anonymný autor za svetoznámu Ódu na šport.

Až dodatočne vysvitlo, že ju napísal Pierre de Coubertin.

VI. BERLÍN 1916

Hry sa pre prvú svetovú vojnu nekonali.

VII. ANTVERPY (7. júla – 12. septembra 1920, krasokorčuľovanie a hokej 23. – 29. 4. 1920)

Počet účastníkov: 2668 / muži: 2604, ženy 64. Krajiny: 29.

Prvý raz vzlietli pri slávnostnom ceremoniáli mierové holubice, Belgičan Victor Boin predniesol sľub olympionikov.

Odvtedy sa na každých OH skladá olympijská prísaha.

Päť mesiacov viseli po celom belgickom prístave zástavy s piatimi do seba prepletenými kruhmi. Dodnes na hrách olympiád slávnostne vyvesia na štadiónoch olympijskú vlajku, ktorú venovalo hnutiu mesto Antverpy.

VIII. PARÍŽ (4. mája – 27. júla 1924)

Počet účastníkov: 3066 / muži: 2930, ženy 136. Krajiny: 44.

Usporiadatelia vynaložili maximálne úsilie, aby zmazali zlý dojem z OH 1900 tiež v Paríži. Prvý raz postavili olympijskú dedinu.

Z nového štadióna Colombes s bežeckým oválom s dĺžkou 500 metrov sa vysielala premiérová rozhlasová reportáž z olympiády.

Americký plavec John Weissmüller (prvý muž, ktorý zaplával sto metrov voľným spôsobom pod minútu) vyhral 100 a 400 m voľným spôsobom.

Neskôr sa stal najslávnejším filmovým Tarzanom.

IX. AMSTERDAM (17. mája – 12. augusta 1928)

Počet účastníkov: okolo 2700 / muži okolo 2350, ženy okolo 350. Krajiny: 46.

Prvý raz štartovali na OH atlétky. Za zmienku stojí, že Coubertin proti novinke ostro protestoval. Na 800 m dobiehali bežkyne na pokraji úplného vyčerpania.

MOV potom povolil nežnému pohlaviu behy na stredné vzdialenosti až v roku 1960, dnes súťažia aj v maratóne alebo hode kladivom.

Na maratónskej veži horel oheň, ktorý uhasili až pri záverečnom ceremoniáli. Pri slávnostnom nástupe vpochodovali na športovisko prví Gréci.

X. LOS ANGELES (30. júla – 14. augusta 1932)

Počet účastníkov: vyše 1200 / muži okolo 1100, ženy okolo 130. Krajiny: 40.

Úvodný ceremoniál sa uskutočnil na štadióne Coliseum pre 100-tisíc divákov.

Doteraz je jediným ústredným športoviskom, na ktorom sa konali dve olympiády (aj v roku 1984). Pri preberaní medailí vystupovali prvýkrát športovci na trojstupňové drevené pódium.

XI. BERLÍN (1. augusta – 16. augusta 1936)

Počet účastníkov: 3956 / muži 3610, ženy 346. Krajiny: 49.

Nacisti síce voči ostatnému svetu predstierali tie najmierumilovnejšie zámery, ale účastníkov vítali fašistické heslá a symboly.

Na podnet predsedu organizačného výboru Diema zapálili olympijský oheň v gréckej Olympii zrkadlom od slnečných lúčov a do nemeckej metropoly ho potom postupne nieslo 3057 bežcov.

Hrdinom Hier bol americký šprintér a diaľkar tmavej pleti James Cleveland (Jesse) Owens. O tom, že medzi športovcami žiadne rasové zákony nejestvovali, svedčí správanie sa nemeckého diaľkara Luza Longa.

Prečítajte si tiež: Ako sa nacisti zahrali s olympiádou

Práve on poradil Jessemu Owensovi po dvoch nevydarených pokusoch v diaľkarskej kvalifikácii, aby si posunul značku rozbehu.

Jesse tak urobil a využil poslednú možnosť. Vo finále potom zdolal Longa posledným pokusom 806 centimetrov.

Luz bol prvý, ktorý mu blahoželal. To všetko pred očami Adolfa Hitlera.

XII. TOKIO 1940

Hry sa pre druhú svetovú vojnu nekonali.

XIII. LONDÝN 1944

Hry sa pre druhú svetovú vojnu nekonali.

XIV. LONDÝN (29. júla – 14. augusta 1948)

Počet účastníkov: 4064 / muži: 3672, ženy: 392. Počet krajín: 59.

Olympiádu otvoril na slávnom štadióne vo Wembley kráľ Juraj VI., Nemecko a Japonsko ako agresorov druhej svetovej vojny z OH vylúčili.

Trasa olympijskej pochodne z Olympie neobišla ani Coubertinov hrob v sídle MOV Lausanne (barónovo srdce je uložené v urne v gréckej Olympii).

Usporiadatelia zvolili túto obchádzku, aby trasa štafety s olympijským ohňom obišla Nemecko.

XV. HELSINKI (19. júla – 3. augusta 1952)

Počet účastníkov: 4879 / muži: 4516, ženy: 363. Krajiny: 69.

Prvý raz sa na olympijských hrách objavili športovci Sovietskeho zväzu (MOV prijal ZSSR za svojho člena až v máji 1951 – naposledy sa na OH zúčastnili ešte športovci cárskej ríše, v roku 1912. Problémy nastali hneď na začiatku.

Olympionici ZSSR sa odmietli ubytovať spolu s "reprezentantmi kapitalistického systému" v olympijskej dedinke Käpylä.

Hrdinom hier bol československý vytrvalec Emil Zátopek, víťaz behov na 5000, 10 000 metrov a v maratóne. V okamihu, keď zvíťazil na 5000 metrov, triumfovala v hode oštepom jeho manželka Dana Zátopková.

XVI. MELBOURNE (22. 11. – 8. 12. 1956)

Počet účastníkov: 3258 / muži: 2890, ženy: 368. Krajiny: 72.

Prvé olympijské hry na južnej pologuli priniesol paradox – letné OH sa pre väčšinu účastníkov uskutočnili v zime.

Menší počet účastníkov, nižší než napríklad na Hrách 1936 v Berlíne, mal dva dôvody. Prvý praktický – v tom čase boli cestovné náklady vysoké. Väčšina európskych výprav cestovala k protinožcom loďou.

Druhý mal oveľa vážnejšie pozadie – okupácia Maďarska sovietskymi vojskami.

XVII. RÍM (25. augusta – 11. septembra 1960)

Počet účastníkov: 5348 / muži: 4745, ženy: 603. Krajiny: 83.

Športovci našli v talianskej metropole pôsobivú symbiózu moderny s čarom historických stavieb. Maratónci štartovali z vrchu Kapitol, štyridsaťdva kilometrov bežali po Via Appia, trať sa končila pred Koloseom.

Zvíťazil vtedy úplne neznámy Abebe Bikila z Etiópie, ktorý bežal bosý. Presne 25 rokov predtým napadli jeho krajinu vojská Musolliniho Talianska.

XXVIII. TOKIO (10. – 24. októbra 1964)

Počet účastníkov: 5081 / muži: 4400, ženy 681. Krajiny: 93.

Prvé hry na ázijskom kontinente priniesol účastnícky rekord v počte športovcov i krajín. Vzdialenosti prestali hrať úlohu.

Nemecká výprava nastúpila na dlhý čas pod spoločnou vlajkou.

XIX. MEXIKO (12. – 27. októbra 1968)

Počet účastníkov: 5423 / muži: 4680, ženy: 743. Krajiny: 112.

Veľká nadmorská výška sa postarala o to, že Hry v metropole Mexika sa stali festivalom rekordov – zrodilo sa 34 najlepších svetových výkonov histórie.

Československo, krátko po okupácii našej krajiny vojskami Varšavskej zmluvy, zožalo búrlivé ovácie už pri nástupe.

Prečítajte si tiež: Bál sa, že sa nevráti na zem

Pečať historickosti dal Mexiku vtedy 22-ročný americký diaľkar Robert (Bob) Beamon. Doletel na neuveriteľných 890 centimetrov.

Skokan, ktorý nikdy predtým ani potom nič poriadne nevyhral, utvoril rekord prvým pokusom.

Rozhodcom nestačilo optické zariadenie, museli použiť klasické pásmo.

XX. MNÍCHOV (26. augusta – 11. septembra 1972)

Počet účastníkov: 7173 / muži: 6080, ženy: 1093. Krajiny: 121.

Teroristický útok palestínskych fundamentalistov na izraelskú výpravu takmer pochoval aj samotnú ideu olympizmu.

Až jedenásť izraelských športovcov zavraždili. Stanovisko Medzinárodného olympijského výboru (MOV), aby Hry prerušili iba na jeden deň, podporil i štát Izrael. Jeho predstavitelia vyhlásili, že sa nenechajú vydierať.

XXI. MONTREAL (17. júla – 1. augusta 1976)

Počet účastníkov: 6026 / muži: 4780, ženy: 1264. Krajiny: 88.

Prvý bojkot. Zo 116 prihlásených krajín 24 odrieklo účasť (22 afrických), lebo MOV nevyradil z Hier Nový Zéland, ktorý zohral rugbyové stretnutie vo vtedajšej rasistickej Juhoafrickej republike.

Na ňu strešný orgán olympizmu vyhlásil všeobecné športové embargo.

XXII. MOSKVA (19. júla – 3. augusta 1980)

Počet účastníkov: 5217 / muži: 4099, ženy: 1118. Krajiny: 80.

Druhý bojkot a poriadny. Americký prezident James Carter vyzval krajiny na ignorovanie Moskvy, lebo sovietske vojská vtrhli do Afganistanu.

Do Moskvy prišlo 80 krajín – menej ako do Ríma 1960. A bola to aj olympiáda švindľov. Pri hode oštepom či diskom otvárali usporiadatelia veľké brány Lužník tak, aby domácim pretekárom fúkal čo najpriaznivejší vietor.

XXIII. LOS ANGELES (28. júla – 12. augusta 1984)

Počet účastníkov: 6797 / muži: 5228, ženy: 1569. Krajiny: 140.

Tretí bojkot, tiež poriadny. OH však neokyptil tak, ako Moskvu. Socialistické krajiny necestovali do USA pre údajnú obavu o svoju bezpečnosť.

Bolo jasné, že ide o revanš.

Diktát Moskvy nerešpektovali Rumuni, Číňania a Juhoslovania.

Hrami v Los Angeles sa začala komercionalizácia olympiád. Boli to prvé OH financované výhradne zo súkromných zdrojov. Americká televízna spoločnosť ABC zaplatila za právo na prenosy 225 miliónov dolárov.

XXIV. SOUL (17. septembra – 2. októbra 1988)

Počet účastníkov: 8465 / muži: 6276, ženy: 2189. Krajiny: 159.

Druhú letnú olympiádu na ázijskom kontinente poznačil doteraz najväčší dopingový škandál. Kanadského šprintéra Bena Johnsona, ktorý utvoril svetový rekord 9,79 diskvalifikovali pre nadmerné použitie anabolík.

XXV. BARCELONA (25. júla – 8. augusta 1992)

Počet účastníkov: 9368 / muži: 6661, ženy: 2707. Krajiny: 169.

Falošný amaterizmus skonal. Najlepším príkladom bol štart prvého amerického basketbalového Dream teamu.

Hrali zaň superhviezdy Michael Jordan, Earvin „Magic„ Johnson, Charles Barkley, Larry Bird, John Stockton, Karl Malone či Scottie Pippen.

XXVI. ATLANTA (19. júla – 4. augusta 1996)

Počet účastníkov 10 316 / muži: 6582, ženy: 3779. Krajiny: 197.

Gigantománia dosiahla vrchol. Počet účastníkov prekročil desaťtisícovú hranicu, súťažili športovci zo 197 krajín.

V meste Coca-Coly boli hry plne skomercionalizované.

Atlantskú olympiádu poznačil aj atentát v Olympijskom parku, v ktorom výbuch nálože usmrtil dvoch ľudí a 110 zranil.

XXVII. SYDNEY (15. september - 1. október 2000)

Počet účastníkov 10 651 / muži: 6582, ženy: 406. Krajiny: 199.

V roku 2000 sa iba druhý raz v histórii konali olympijské hry na južnej pologuli. Aj prvýkrát to bolo v Austrálii - v Melbourne v roku 1956.

Hry sa takmer úplne vyhli akýmkoľvek vážnym škandálom a v médiách získali veľké uznanie. Bill Bryson z The Times napísal, že išlo o "jedno z najúspešnejších podujatí na svetovej scéne".

Dodal, že hry "nemohli byť lepšie".

James Mossop z Electronic Telegraph vyhlásil, že hry dosiahli taký úspech, že ktorékoľvek ďalšie mesto, ktoré sa bude uchádzať o organizáciu OH, musí premýšľať nad tým, ako dosiahnuť štandardy, ktoré nastavili hry v Sydney.

XXVIII. ATÉNY (13. augusta - 29. augusta 2004)

Počet účastníkov 10 625 / muži: 6296, ženy: 4329. Krajiny: 201.

V roku 2004 sa olympijské hry vrátili tam, kde sa pred 108 rokmi začali. Aj motto v poradí 28. letnej olympiády bolo príznačné: "Vitajte doma".

Prvý raz v histórii štartovalo na hrách viac ako 200 krajín.

Vtedajší prezident MOV Jacques Rogge označil OH 2004 za "nezabudnuteľné". Nazval ich "hrami snov". Vysoké náklady na ich organizáciu však mali podiel na raste gréckeho dlhu, ktorý vyvrcholil obrovskou krízou.

XXIX. PEKING (8. augusta - 24. augusta 2008)

Počet účastníkov 10 942 / muži: 6305, ženy: 4637. Krajiny: 204.

V Pekingu súťažili športovci z 204 krajín v 28 športoch, 302 disciplínach (165 mužských disciplín, 127 ženských disciplín a 10 zmiešaných disciplín).

Je to o jednu disciplínu viac ako v Aténach.

Prečítajte si tiež: Súhrn finálových výsledkov olympiády v Pekingu

Hry mali v tom čase rekordný počet maskotov - päť postáv nazvaných „Deti šťastia“(福娃; Fúwá).

Mnoho politikov (napríklad Václav Klaus, pozn.), mimovládnych organizácií, ochrancov ľudských práv a iných združení kritizovalo pridelenie organizovania olympijských hier Číne kvôli systematickému porušovaniu ľudských práv komunistickým režimom, likvidovaniu pôvodnej kultúry v Tibete, ničeniu životného prostredia a vyzývalo na bojkot olympiády. Oficiálna komunistická moc všetky kritiky odmietala.

Hry tiež poznačil škandál s dievčatkom, ktoré vystúpilo na otváracom ceremoniáli, ale namiesto spevu iba otváralo ústa.

Skutočná speváčka, ktorá pieseň naspievala, vraj nebola "dosť pekná a reprezentatívna", preto ju nahradili "krajšou".

XXX. LONDÝN (27. júl - 12. august 2012)

Počet účastníkov 10 768 / muži: 5992, ženy: 4776. Krajiny: 204.

Londýn sa stal prvým mestom, ktoré olympiádu usporiadalo už tretí raz. Predošlé olympiády v Londýne sa konali v rokoch 1908 a 1948.

Londýn zvolili za hostiteľa jubilejných 30. hier počas 117. zasadnutia Medzinárodného olympijského výboru v Singapure.

Porazil Moskvu, New York, Madrid a Paríž.

XXXI. RIO DE JANEIRO (5. 8. - 21. 8. 2016)

Počet účastníkov 11 237. Krajiny: 207.

Počet účastníkov olympijských hier prvýkrát pokoril 11-tisícovú hranicu a zúčastnilo sa ich najviac krajín - 207. Pribudli Kosovo, Južný Sudán a tím utečencov. Premiérovo sa v programe hier objavili ragby a golf.

Dokopy účastníci bojovali o 306 sád medailí v 28 športoch.

Hry poznačila nestability federálnej vlády, problém s vírusom zika či znečistenie zátoky Guanabara Bay, tiež aj ruský dopingový škandál.

Domáca Brazília získala sedem zlatých medailí, čo je jej rekord v rámci letných olympijských hier.

Najčítanejšie na SME Šport


Inzercia - Tlačové správy


  1. Biznis úver: Lepší tím, stroje, či menej stresu s faktúrami
  2. Síce malí, no výnimoční regionálni dodávatelia. Poznáte ich?
  3. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali
  4. Máte už program pre deti na túto sobotu?
  5. UNIQA poisťovňa sa sťahuje do Einsteinova Business Center
  6. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy
  7. Chystáte výlet do Rakúska? Toto miesto má najlepšie zážitky
  8. Unikátne defilé vojenskej techniky na zemi aj vo vzduchu
  9. Zabezpečte si svoje auto doteraz neprekonaným VAM systémom
  10. Jozef Bíreš: Čerstvé potraviny sú pre človeka najhodnotnejšie
  1. Do we have "Sagans" in language education?
  2. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali
  3. Máte už program pre deti na túto sobotu?
  4. Biznis úver: Lepší tím, stroje, či menej stresu s faktúrami
  5. Síce malí, no výnimoční regionálni dodávatelia. Poznáte ich?
  6. Top trendy 2018 v alternatívnych prístupoch ku zdraviu
  7. Ako elektronicky zabezpečiť objekty?
  8. UNIQA poisťovňa sa sťahuje do Einsteinova Business Center
  9. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy
  10. Realitná činnosť ako podnikanie
  1. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy 22 846
  2. Chystáte výlet do Rakúska? Toto miesto má najlepšie zážitky 15 706
  3. Jozef Bíreš: Čerstvé potraviny sú pre človeka najhodnotnejšie 12 309
  4. Ako vzniká jeden z najkvalitnejších kolagénov na Slovensku? 8 831
  5. Unikátne defilé vojenskej techniky na zemi aj vo vzduchu 4 951
  6. Mladý Slovák vymyslel aplikáciu pre medicínu. 4 749
  7. Zabezpečte si svoje auto doteraz neprekonaným VAM systémom 3 338
  8. Sú pre nás plesne nebezpečné? 2 600
  9. „Šťastný domov“ nie je fráza: 4 tipy, ako si ho vytvoriť 2 588
  10. Najväčšia šanca získať Daikin Althermu s dotáciou až do 3 700 €! 1 788

Téma: história


Článok je zaradený aj do ďalších tém História

Hlavné správy zo Sme.sk

autorská strana toma nicholsona

Recept na šťastné manželstvo. To druhé

Ak je skúsenosť matkou múdrosti, prečo nie sú druhé a tretie manželstvá úspešnejšie?

Neprehliadnite tiež

Nestor El Maestro v Trnave končí. Potrebujem spraviť ďalší krok, tvrdí

Nestor El Maestro skončil pri kormidle Spartaka Trnava. Hoci ma ešte rok platnú zmluvu, chce spraviť v kariére ďalší krok.

Strelil o 34 gólov viac ako majster. Aj tak skončil Trenčín až piaty

Vybrali sme sedem momentov, ktoré ukázala uplynulá sezóna najvyššej futbalovej súťaže.

Presvedčil výberovú komisiu. Novým trénerom Arsenalu má byť Emery

Unai Emery donedávna koučoval Paríž Saint-Germain.